Význam slova "špic" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

špic¹ -a m.

1. špica (význ. 1, 2), špička, hrot: š. lyže, stromu

2. zákusok so zahroteným vrcholom: čokoládový š.

špic² -a mn. N a A -e m. plemeno strážnych al. spoloč. psov s dlhou srsťou, špicatou papuľou a špicatými ušami

spica -e spíc ž. lúčovitá spojnica hlavy kolesa s ráfom

špica -e špíc ž.

1. ostré zakončenie niečoho, špička, špic, hrot: š. lode, topánky;

2. vianočná ozdoba so zahroteným koncom

3. tenká súčiastka kolesa spájajúca hlavu s ráfom: š-e na bicykli

špicato prísl.;

špicatosť -i ž.

špicatý príd. zakončený špicou, zahrotený, zašpicatený, končistý: š-á ceruzka, veža, š-é topánky;
š. nos;

špiceľ -cľa m. hovor. pejor. špeh, špehúň, vyzvedač, udavač, donášač

spichnúť -e -ú -chol dok. hovor. expr. rýchlo a obyč. povrchne ušiť: s. si sukňu;

špičiak -a m. náčinie tvaru klina na rozpájanie kameňov

špička -y -čiek ž.

1. špica, hrot, konček: š. noža, jazyka, topánky;
š. ľadovca i fraz. viditeľná časť nejakého veľkého problému ap.

2. predná časť chodidla, najmä koniec prstov: š. nohy, postaviť sa na š-y, ísť po š-ách

3. násadec na cigarety

4. hovor. tanečnica (význ. 2)

5. význačné, vedúce postavenie; jeho nositeľ: svetová š. v plávaní;
š. spoločnosti

6. najvyššia hranica intenzity: dopravná, ranná, energetická š.

7. expr. stav miernej opitosti: mať š-u

● expr. nevidí si ani na š-u nosa je obmedzený;

špičkový príd.: š. tanec;
š. výkon, š. výrobok;
š-é zaťaženie

špicľovať nedok. hovor. pejor. špehovať, sliediť, donášať, udávať

cigaršpic -u m. subšt. (cigaretová) špička