Význam slova "šmi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

smiať sa smeje smejú nedok.

1. prejavovať radosť smiechom: veselo sa s., s. sa od srdca

2. posmievať sa: prečo sa mi s-š? s. sa z niečích rozpakov, s-l sa mu do tváre

3. usmievať sa: zďaleka sa na nás s-l

● s. sa pod fúzy šibalsky;
s. sa niekomu do očí vysmievať sa;
ten sa s-je najlepšie, kto sa s-je naposledy

smidka -y -diek, smida -y smíd ž. tenký kúsok chleba

smiech -u m.

1. prejav radosti charakteristický hrdelným zvukom a výrazom tváre: veselý, úprimný s.;
dať sa do s-u;
expr.: dusiť sa, váľať sa, zachádzať sa od s-u veľmi sa smiať;
má puknúť od s-u veľmi a veľa sa smeje

2. posmech: byť ľuďom na s., to je na s.

3. obyč. mn. zried. žarty: robiť si s-y;

smiešik -a, smiešok -ška/-šku m.

1. zdrob. expr. k 1

2. úsmev: pohŕdavý s.

smiešne prísl.: s. hádzať rukami;
s. lacný tovar;

smiešnosť -i ž.

smiešny príd.

1. vyvolávajúci smiech, komický: s. človek, s-e správanie;
stať sa s-m;
nebuď s.!

2. expr. veľmi malý, zanedbateľný: s. poplatok, s-a porcia;

smieť smie smú smel nedok. vyj.

1. dovolenie uskutočniť dej, môcť: s. vojsť, fajčiť;
s-m (piť) iba čaj;
to sa nesmie to nie je dovolené (robiť);
s-m prosiť? zdvorilostná výzva do tanca

2. v zápore nevhodnosť, neželateľnosť niečoho, (mierny) zákaz: nes-š si to brať k srdcu, to sa nesmie opakovať;
ta nes-š!

smietka -y -tok ž. zdrob.

smilnica -e -níc ž.;

smilnícky príd. i prísl.: s. pohľad;
s. sa pozerať

smilník -a mn. -ci m. kniž. smilný človek;

smilniť nedok. kniž. oddávať sa smilstvu

smilno, smilne prísl.

smilný príd. kniž. oddávajúci sa smilstvu; nehanebný: s. človek;
s-é pohľady;

smilstvo -a -tiev s. kniž. neviazané, nezákonné ap. pohlavné stýkanie; pohlavná neviazanosť

šminka -y -niek obyč. mn. ž. hovor. líčidlo

šminkovať nedok. hovor. líčiť (význ. 2), maskovať; farbiť, maľovať: š. herca;
š. si tvár, ženy sa š-ujú

šmirgeľ -gľa L -i mn. -e m.

1. prírodné brusivo z kryštálov korundu, kremeňa, magnezitu ap.

2. brúsny papier;

šmirgľovať nedok. brúsiť, obrusovať šmirgľom

šmirgľový príd.: š. papier, kotúč

čižmička -y -čiek ž.

1. zdrob. k čižma: detské č-y

2. polovysoká (uzavretá) obuv siahajúca nad členky: ženské č-y

dámička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1

dokŕmiť -i dok.

1. dokončiť kŕmenie

2. prikŕmiť: d. dojča;

krčmička -y -čiek ž. zdrob.

kŕmič -a m. kto kŕmi hosp. zvieratá: k. ošípaných;

kŕmička -y -čiek ž.

kŕmiť -i nedok. podávať, predkladať potravu, chovať: k. dobytok senom;
k. dojča, pacienta;
k. husi vykrmovať na masť;

mámiť -i nedok.

1. omamovať: jar m-i zmysly

2. klamať, zavádzať: m. niekoho peknými sľubmi

3. lákať, vyťahovať: m. od niekoho peniaze, m. z niekoho priznanie

miškár -a m. v min. človek zamestnávajúci sa miškovaním zvierat

miškovať nedok. kastrovať (domáce zvieratá): m. prasa

mišmaš [-žm-] -u m. hovor. expr. niečo pomiešané; zmätok: mať v hlave m.

mišpuľa -e -púľ ž.

1. ovocný strom podobný jabloni, bot. Mespilus

2. drobný hnedý plod tohto stromu

mištička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1;

najväčšmi prísl. v najväčšej miere, najviac, op. najmenej: n. sa bojí neúspechu

nakŕmiť -i dok. dať pokrm, nasýtiť, nachovať: n. dieťa kašou, n. hydinu

// nakŕmiť sa expr. najesť sa, nasýtiť sa

neveľmi

I. prísl. pomerne málo, nebárs: n. ochotný, n. sa usilovať

II. čast. vyj. oslabený zápor; ani nie: páči sa ti to? – n.

oboznámiť -i dok. dať bližšie poučenie o niečom, informovať: o. prítomných s programom;
byť o-ený so situáciou;

omámiť -i dok.

1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov, omráčiť: o niekoho alkoholom, vôňa ho o-la;
chodiť ako o-ený;
prebrať sa z o-enia

2. silno zapôsobiť na zmysly, očariť, opojiť: o-ený krásou, láskou;

oznámiť -i dok.

1. dať vedieť, dať správu, ohlásiť: o. príchod;
o-l, že súhlasí;
o. v novinách, v rozhlase správu o niečom

2. udať, zažalovať: o-m vás na polícii;

prekŕmiť -i dok. príliš nakŕmiť al. vykŕmiť: p. dieťa;

prikŕmiť -i dok. pridať k prirodzenej výžive umelú výživu: p. dojča;
p. včely;

priveľmi prísl. nadmieru, príliš: je to p. ďaleko;
slnko p. páli

skŕmiť -i dok. kŕmením spotrebovať: s. seno;

väčšmi

I. prísl. vo väčšej miere, viac, viacej: v. trpieť

II. spoj. priraď. v. – ako viac – ako, skôr – ako: tu môže v. stratiť ako získať

veľmi väčšmi prísl.

1. vyj. veľkú mieru, intenzitu, hodne, značne: v. veľký, v. dávno, v. mnoho, v. pekné dievča, v. sa ponáhľať;
v. sa narobil veľa;
v. krátke vlny v rozsahu od 0,1 do 10 m;
v. dobrý 2. st. prospechu (vo vysokoškol. klasifikácii);
zdôraznené expr. v., preveľmi;
v., preveľmi ľutoval

2. blíži sa význ. čast. (pri zápornom slovese) oslabuje jednoznačnosť výroku, vyjadrenia: syn ho v. nepočúva (a robí si svoje)

● ani v. nie zmierňujúci zápor

vykrámiť -i dok. hovor. expr. vytárať, vybľabotať, vycengať: všetko musí hneď v.

vykŕmiť -i dok. kŕmením dosiahnuť (u zvieraťa) potrebnú tučnotu: v. ošípanú, v-ená hus;
expr. v. sa na dobrej strave stučnieť;

vymámiť -i dok. vylákať (význ. 2): v-l od neho sľub

● expr. ten by v-l aj z jalovej kravy teľa dosiahol by, dosiahne aj nemožné

zmámiť -i dok. omámiť (význ. 1, 2): víno ho z-lo;
chodí ako z-ený;
jej krása ho z-la

zoznámiť -i dok.

1. umožniť osobne sa spoznať: predstavil a z-l všetkých, z. priateľa s kolegom

2. oboznámiť: z. študentov s predmetom štúdia;