Význam slova "šit" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

šiť -je -jú nedok.

1. pomocou ihly a nite spájať kusy tkaniny, kože ap.: š. šaty, š. topánky;
š. na stroji;
š. na mieru;
lek. š. ranu zošívať

2. vykonávať krajčírsku prácu: š. pre celú rodinu, kurz šitia

3. hovor. dávať si zhotovovať oblečenie: š. v salóne

● š. horúcou ihlou robiť naponáhlo;
expr. (všetci) → čerti s ním š-ú;
š. s niekým byť niečím spojencom;
š. niečo na niekoho strojiť úklady;

sitár -a m. kto vyrába sitá;

sitárka -y -rok ž.;

sitársky príd.;

sitárstvo -a s. výroba sít

šitie -ia s.

1. šijacia súprava

2. rozšitý kus šiat, bielizne ap.

sítie -ia L -í s. hromad. sitinový porast

sitina -y -tín ž. vysoká tráva obyč. v mokrej pôde, bot. Juncus;

sitinový príd.

sitko -a -tiek s. zdrob.: precediť cez s.

sito -a sít s. nástroj na osievanie: drôtené s., s. na múku, deravý ako s.

● nosiť vodu v s-e robiť zbytočnú robotu;

situácia -ie ž.

1. súhrn okolností, pomery, stav: súčasná, energetická s.;
zachrániť s-iu napraviť pokazené;
dostať sa do zlej s-ie nevedieť si poradiť;
byť pánom s-ie ovládať ju

2. odb. poloha (význ. 1), postavenie: geogr. vertikálna s.;
voj. bojová s.;

situačne prísl.;

situačnosť -i ž.

situačný príd.: s-á správa, s. humor;
s-á mapa, s. náčrt;

situovať -uuje -uujú nedok. i dok. kniž. umiestňovať, umiestniť, zasadzovať, zasadiť do priestoru al. času: s. budovu na juh;
dej románu s-ný do 12. stor.

buničitý príd. obsahujúci buničinu: b-á vata, vlna

čitáreň -rne ž. miestnosť na čítanie kníh, časopisov: verejná, mestská č.

dôležitý príd. majúci veľký význam, váhu, dosah, významný: d-é dielo, d. návrh;
d-é je, že ...;

írečitý príd. rázovitý, svojský; rýdzi, čistý, pôvodný: í-é oblečenie, í-é tradície;
í-é slová;

končitý, končistý príd. (na konci) zahrotený, špicatý, ostrý: k. vrch, k-á veža, k. nos;

kremičitý príd. obsahujúci kremík: k. piesok, k-á pôda;
chem. kysličník k.

náležitý príd. taký, aký má byť, primeraný, príslušný, správny: n. postup, n. tvar slova, n-á pozornosť;

nenáležitý príd. nesprávny, neprimeraný, nevhodný: n. výraz, postup;

nepretržitý príd. neprestávajúci, ustavičný, neprestajný, stály: n. proces, pohyb;
n-á prevádzka (závodu) bez prerušenia;

neurčitý príd. kt. nie je dosť výrazný al. vymedzený, nejasný, op. presný, určitý: n-é obrysy, n. pocit;
človek n-ého veku;
lingv.: n. člen;
n. (slovesný) tvar kt. nevyjadruje kategórie spôsobu, času ani osoby;
n-é číslovky, zámená;

očitý príd. kt. pozoruje vlastnými očami; vychádzajúci z takéhoto pozorovania: o. svedok;
o-é svedectvo

odťažitý príd. kniž. abstraktný, pojmový: o. problém

okamžitý príd. kt. nastáva hneď, rýchly, náhly: o. účinok, o-á smrť;
o-á platnosť bezprostredná;
o-á fotografia;

ostražitý príd. opatrný, obozretný, bedlivý: o. vojak, o. krok;

peňažitý príd.

1. peňažný (význ. 2): p-á odmena, p. trest

2. zastar. bohatý: p. človek, p-á nevesta;

piesčitý príd. piesočnatý: p-á pôda;
p-á pláž, p-é dno

prežitý príd. zastaraný (význ. 1), prekonaný: p-é zvyky, názory;

rozložitý príd.

1. rozľahlý: r-á budova, r-é nádvorie

2. široko rozrastený: r-á jabloň

3. plecnatý: r. päťdesiatnik

rozpačitý príd. kt. je v rozpakoch, nerozhodný, bezradný; svedčiaci o rozpakoch: r-á dievčina;
r. pohľad;

roztržitý príd. neschopný sústrediť sa, nesústredený, nepozorný; svedčiaci o tom: r. žiak, r. učiteľ;
r. úsmev;

točitý príd. špirálovito stočený: t-é schody

uhličitý príd.

1. v odb. názvoch chem. zlúčenín: kysličník u., kyselina u-á

2. obsahujúci kysličník uhličitý: u-é kúpele

určitý príd.

1. obsahovo presný, jasný, zreteľný, op. neurčitý: dať u-ú odpoveď, obrysy sú čoraz u-ejšie;
gram.: u. slovesný tvar kt. vyj. kategóriu spôsobu, času (a osoby);
u-á číslovka kt. vyj. presný číselný počet al. presné číselné určenie (veci, deja)

2. určený, istý (význ. 4): (konať sa ap.) v u-é dni

3. má význ. neurč. zám., istý: v u-ých prípadoch;

užitý

1. správ. aplikovaný, op. teoretický

2. správ. úžitkový (umenie ap.)

večitý príd. zastaráv. večný: v-á škoda, že sme tam neboli;

výročitý príd. arch. výročný (význ. 1, 2): v-é sviatky

vžitý príd. kt. sa vžil, ustálený, bežný: v-é slová, v. úzus;

zažitý príd. dobre živený, tučný: z. chlap

zložitý príd. kt. sa skladá, je utvorený z mnohých zložiek, komplikovaný, op. jednoduchý: z-á stavba, z-é predpisy, podmienky, z-á otázka, z. proces, jav;

zošit -a m.

1. zväzok zošitých listov papiera spevnených obálkou: školský z. písanka;
notový z.

2. časť väčšieho diela v podobe brožovanej publikácie: ukážkový z., dielo vychádza v z-och;

zošiť -je -jú dok. šitím spojiť (okraje niečoho): z. rukáv, z. obidva konce;
z. ranu;
z. hárky;