Význam slova "účasný" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

časný príd. kniž. dočasný, pominuteľný, op. večný: č. život, č-é radosti;

dočasný príd. trvajúci iba istý čas, prechodný, op. trvalý: d-é zamestnanie, d-á vláda;

dok. fľasnúť, fľasknúť -e -ú -s(k)ol

dok. mľasnúť, mľasknúť -e -ú, mliasknuť -e -u -kol

občasník -a m. program, tlačový orgán zverejňovaný nepravidelne, občas: televízny o. o podnikaní; vydávať o.

občasný príd. občas sa vyskytujúci: o. dážď

dok. plesnúť sa, plesknúť sa, pľasnúť sa, pľasknúť sa expr. hodiť sa, vrhnúť sa: p. sa do vody, do postele

dok. plesnúť, plesknúť, pľasnúť, pľasknúť -e -ú -s(k)ol

// plieskať sa expr. hádzať sa, vrhať sa;

predčasný príd. kt. nastal pred zvyčajným al. príhodným časom: p-á smrť, p-á zima, p. pôrod, p-é závery;

rozpľasnúť sa, rozplesnúť sa -e -ú -sol dok. expr. prudkým pádom, nárazom sa naširoko roztiahnuť, rozpľaštiť sa, rozpleštiť sa: dieťa sa na ľade r-lo

spľasnúť -e -ú -sol, spľasknúť -e -ú -kol dok.

1. (o plnom, nafúknutom ap. predmete) naraz zmenšiť objem, scvrknúť sa: balóniky s-li;
s-tá lopta;
s. ako (mydlová) bublina i pren. stratiť dôležitosť

2. s. rukami, dlaňami prudko dať dovedna i fraz. (nad niekým, niečím) veľmi sa začudovať

● expr. s-l mu hrebeň stratil sebavedomie

súčasníčka -y -čok ž.;

súčasnícky príd.

súčasník -a mn. -ci m.

1. človek žijúci v rovnakom čase s niekým, s niečím: Štúrov s.;
s-ci francúzskej revolúcie

2. človek žijúci v dnešnom čase: mierové úsilie s-ov;

súčasný príd.

1. jestvujúci v dnešnom čase, dnešný, terajší: s-é umenie, s. spisovný jazyk, s. vkus

2. jestvujúci v tom istom čase s niekým, s niečím; paralelný: Ľ. Štúr a s-í básnici;
s-é pôsobenie síl;

užasnúť -e -ú -sol dok. veľmi sa prekvapiť, byť ohromený: u. nad nečakanými zmenami;
u-l, keď si uvedomil tú hrôzu

úžasný príd.

1. vzbudzujúci úžas, ohromujúci: ú. výjav;
ú. výkrik strašný

2. expr. veľmi veľký, nesmierny: ú. strach, ú-á rýchlosť, ú-é tempo rozvoja

3. expr. znamenitý, vynikajúci, výborný: ú. človek, ú-é jedlo;

včasný príd.

1. kt. sa vyskytuje včas, skorý, raný: v-á jeseň;
v-é odrody (ovocia), v-á zelenina

2. kt. sa uskutočnil vo vhodnom čase, načas: v-é splnenie úlohy, v-á pomoc;

žasnúť -e -ú -sol nedok. prejavovať veľké prekvapenie, veľmi sa čudovať: ž. nad krásou, nad výkonmi;
človek (priamo, až) ž-e