Význam slova "úboj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

boj -a m.

1. voj. ozbrojené stretnutie, bitka: ťažký, tuhý, víťazný b.;
stretnúť sa, padnúť v b-i (za vlasť);
zviesť b. na život a na smrť

2. veľké úsilie o dosiahnutie istého cieľa, zápas: triedny, politický b.;
b. o život, b. za slobodu, za mier;
b. s prírodou, b. proti chorobám;
filoz. b. protikladov;
športový b.;
publ. b. o zrno žatva;

desaťboj -a m. ľahkoatletická súťaž zložená z 10 disciplín;

desaťbojár -a m. pretekár v desaťboji

náboj -a m.

1. strela s nábojnicou a ostatným príslušenstvom: ostrý, slepý n.

2. výskyt elektr. napätia v niečom: kladný, záporný n.;

päťboj -a m. šport. súťaž skladajúca sa z 5 disciplín: moderný p.

päťbojár -a m. pretekár v päťboji;

päťbojárka -y -rok ž.;

päťbojársky príd.

príboj -a m. narážanie morských vĺn na breh;

súboj -a m.

1. v min. boj dvoch protivníkov podľa dohodnutých podmienok, duel: vyzvať na s., dôstojnícke s-e

2. boj, zápas (dvoch strán): s. na ihrisku, letecký s.;
slovný s. hádka;

výboj -a m.

1. obyč. mn. ozbrojený výpad (s cieľom získať cudzie územie): koloniálne v-e;

2. uvoľnenie nahromadenej energie: v. blesku;
elektrický v. vedenie elektr. prúdu plynným prostredím