Význam slova "ùnik" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

únik -u m. uniknutie, unikanie: ú. od zodpovednosti;
niet, nebolo ú-u, pokus o ú.;
ú. pary, plynu

● ú. → mozgov;

nedok. unikať

unikát -u m. jediný exemplár: vzácny, svetový u.;

unikátne prísl.;

unikátnosť -i ž.

unikátny príd. jedinečný (význ. 1), jediný: u. kus (nábytku);

uniknúť -e -ú -kol dok.

1. rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho al. niekoho nepríjemného; vyhnúť sa, ujsť, utiecť: u. prenasledovateľom;
(o vlások) u. nebezpečenstvu, smrti

2. (o látkach) vyjsť, dostať sa z uzavretého priestoru: netesným otvorom u-l plyn

3. nebyť spozorovaný, ostať nepovšimnutý: u. pozornosti;
z prednášky mu veľa u-lo

4. byť (pre niekoho) stratený, neuskutočniť sa, ujsť: u-l mu zisk, zárobok;

únikovosť -i ž.

únikový príd.: ú-á téma;
ú-é cesty, ú-é tendencie;

unikum -ka s. unikátny jav, unikátna vec: svetové u.

balónik -a m. zdrob. k 2: detský b.

banánik -a m.

1. zdrob. k banán

2. kontaktný kolík použ. pri prevádzke elektr. prístrojov: b. antény

bonbónik -a m. zdrob.

cigánik -a mn. -ci m. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánik);

demižónik -a m. zdrob. i expr.

divánik -a m. zdrob.

džbánček, džbánik -a, džbánok -nka m. zdrob.

holánik -a mn. živ. -ci, neživ. -y m. zdrob.

hriešnik -a mn. -ci m.

1. hriešny človek: kajúci h.

2. hovor. expr. previnilec

● starý h. nepolepšiteľný človek;

kanónik, kanónček -a m. zdrob. expr.

kosodĺžnik -a m. geom. nepravidelný kosouhlý rovnobežník, kt. má 2 ostré a 2 tupé uhly

krížnik -a m. rýchla obrnená voj. loď

lampiónik -a m. zdrob.

medailónik, medailónček -a m. zdrob.

melónik -a m. zdrob.

miliónik -a m. zdrob. expr.

míľnik -a m. kameň, stĺp pri ceste označujúci vzdialenosti;

mliečnik -a m.

1. hlinená nádoba na mlieko

2. močaristá rastlina, bot. Tithymalus

montážnik -a mn. -ci m. montážny pracovník: m. oceľových konštrukcií

múčnik -a m. jedlo z múky: po obede podávať m.

nikto, nik -koho

I. zám. vymedz. popiera jestvovanie osoby, ani jeden človek, žiadny človek: v dome nie je n., n-ho sa nebojí

● nemať n-ho byť sám, bez rodiny ap.;
n. učený z neba nespadol

II. nikto m.

1. nejestvujúci človek: staval dom vlastne pre n-ho

2. hovor. pejor. bezvýznamný človek, niktoš, nič, nula: ty n., ty nám nebudeš rozkazovať!

obdĺžnik -a m.

1. pravouhlý štvoruholník s nerovnakými stranami

2. plocha al. predmet takého tvaru: o. dverí;

paplónik, paplónček -a m. zdrob.

pavilónik -a m. zdrob.

pehánik -a m. zdrob.

plánik -a m. zdrob. k 3, expr. k 1, 2

plantážnik -a mn. -ci m. majiteľ plantáže;

plochodrážnik -a mn. -ci m. šport. plošinár

priečnik -a mn. -ci m. živ. expr. priečny človek;

priečnik -a mn. -y m. neživ. priečna súčiastka niečoho: p. obloka

románik -a m. zdrob. expr. k 2

sabotážnik -a mn. -ci m. sabotér, záškodník;

salónik -a m. zdrob.

strapánik -a mn. -ci m. zdrob.

strážnik -a mn. -ci m. kto (služobne) stráži, strážca: nočný s.;
uniformovaný policajt: mestský, dopravný s.;

štrbánik -a mn. -ci m. zdrob. expr.

ťažkotonážnik -a mn. -ci m. rušňovodič ťažkotonážneho vlaku;

telefónik -a m. zdrob.: detský t.

tŕnik -a m. zdrob.

vagónik -a m. zdrob.

volánik -a m. zdrob.

vtáčnik -a mn. -ci m. kto chytá al. predáva vtáky

zánik -u m. koniec jestvovania, op. vznik: z. Rímskej ríše, feudálnej spoločnosti;
odsúdený na z.;
práv. z. nároku;
lingv. z. jerov;
z. rodu vymretie;
z. života i pren. smrť

žlčnikár -a m. hovor. kto je chorý na žlčník;

žlčnikárka -y -rok ž.