Význam slova "ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã iba" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

iba

I. spoj.

A. i ibaže, iba čo priraď. vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, len(že): bol mladý, i. majetok mu chýbal;
vedel o tom dávno, ibaže doteraz mlčal;
bola tma, i. čo lampy svietili

B. podraď. uvádza vetu

1. časovú a) i. (čo) – už s význ. predčasnosti, len (čo) – už: i. (čo) svitlo, už vstával b) i. keď (už) s význ. súčasnosti al. následnosti, len keď, až keď: vošiel (do triedy), i. keď (už) zvonilo c) i. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, len keď: pokojne kráča, i. keď padne pred neho kameň

2. i. ak (by), ibaže (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, len ak (by): odísť nemôžeš, i. ak by si tu nocoval;
dnes nemôžem, i. ak prídeš zajtra

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti, len, jedine: z toho budú i. hnevy, je i. kosť a koža, bolo i. desať hodín

2. iba čo vyj. hodnotiaci postoj k vete, len čo: i. čo zbytočne klame, i. čo s ním čas tratí

3. iba tak: povedať niečo i. tak nezáväzne;
to nie je i. tak treba to brať vážne

pošibať -e -ú -b/-aj! -úc/-ajúc dok.

1. viackrát šibnúť, pošľahať: p. koňa (bičom, do cvalu);

2. viackrát šibnúť: kôň p-l chvostom

šibač -a m. kto na Veľkonočný pondelok chodí šibať

šibačka -y -čiek ž.

1. veľkonočný zvyk šibať dievčence šibákom

2. šibák;

šibačkový príd. k 1

šibať -e -ú -b/-aj! -úc/-ajúc nedok.

1. udierať (ohybným) predmetom, šľahať, švihať: š. prútom;

2. expr. hádzať (význ. 1), vrhať: š. blesky;
š. očami po niekom a) prejavovať záujem b) ostro pozerať

3. expr. klíčiť, rásť: tráva začala š., mládencom š-ú fúziky

4. hovor. expr. bežať (význ. 1, 2), uháňať: vlak š-e dolinou

● expr. neos. š-e mu stráca rozum;

vyšibať -e -ú dok.

1. šibaním zbiť, vyšľahať: v. koňa bičom

2. pošibať korbáčom (pri šibačke): v. dievča

3. takto získať: v. si kraslicu