Význam slova "zvučí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

neprízvučnosť -i ž.

neprízvučný príd.

1. nemajúci prízvuk: odb. n-á slabika

2. poet. nevyužívajúci prízvuk: n. verš;

nesúzvučný príd. kt. nie je harmonický, nesúladný, disonantný: n-é tóny

prízvučne prísl.;

prízvučnosť -i ž.

prízvučný príd.

1. majúci prízvuk: lingv. p-á slabika;
hud. p-á doba taktu

2. využívajúci prízvuk: poet. p. verš, p-á prozódia;

súzvučne prísl.;

súzvučnosť -i ž.

súzvučný príd.: s. akord, s-é hlasy;

zvučať -í -ia nedok. znieť, zaznievať: pieseň z-í, slová z-ia

zvučka -y -čiek ž. krátky hud. útvar použ. ako signál: z. bratislavského rozhlasu

zvučne prísl.;

zvučnosť -i ž.

zvučný príd.

1. jasno znejúci, jasný, sýty, zvonivý: z. hlas, smiech;
fon. z-é spoluhlásky nepárové znelé (napr. r, l)

2. príjemne znejúci, ľubozvučný: z. rým, z-á reč

3. kniž. známy (význ. 1), význačný, slávny: mať z-é meno, z. titul;