Význam slova "zo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zo

I. predl. → z²

II. čast. asi, približne: dieťa má zo 5 rokov, stojí to zo 10 korún

zo stanoviska predl. s G kniž. vyj. zreteľ, čo sa týka: zo s-a efektívnosti výroby treba zabezpečiť trhy

zo stránky predl. s G kniž. vyj. zreteľ, čo sa týka: zo s-y úpravy nevyhovuje;

zo strany predl. s G kniž. vyj.

1. pôvodcu deja: zo s-y príbuzných vyšla iniciatíva

2. zreteľ, čo sa týka: typ živočícha zo s-y vyššej nervovej činnosti;

zob -u m.

1. bohato rozkonárený ker s čiernymi bobuľami (strihaný často na živý plot), vtačí zob;
bot. z. vtačí Ligustrum vulgare

2. vtačí z. krmivo pre vtáky

zobáčik -a m. zdrob.;

zobáčisko -a -čisk s., v jedn. i m. zvel.

zobák -a m.

1. ostro vystupujúca zrohovatená časť vtačej hlavy: zahnutý z., pozberať, trhať potravu z-om

2. pejor. ústa (význ. 1): zavri z.! buď ticho!

● expr. (hovor,) ako ti z. narástol ako si sa v mladosti naučil;

zobákový príd.;

zobať -e -ú -úc/-ajúc nedok.

1. zobákom zbierať (potravu): z. zrno;
z. z ruky i fraz. expr. ochotne niekoho poslúchať;

2. ďobať (význ. 1): kvočka ho z-la do ruky;

zobecnieť, správ. zovšeobecnieť;
zobecniť, správ. zovšeobecniť

nedok. k 2, 3, 4 zoberať, k 2, 4 i zberať

// zobrať sa

1. pobrať sa (význ. 1), vziať sa: z-l sa a odišiel

2. zjaviť sa (význ. 2), objaviť sa, vziať sa: odkiaľ sa z-li tie veci?

3. (o dvojici) uzavrieť manželstvo, vziať sa: tohto roku sa chcú z.;

zobkať nedok. expr. zobať (význ. 1, 2): vtáčik z-á semienka;

zobliecť -lečie -lečú -liekol dok. vyzliecť (význ. 1, 2): z. si šaty;
z. dieťa;
z. sa pred spaním;

nedok. zobliekať -a

dok. zobnúť -e -ú -bol

žobrač -e ž. hromad.

1. žobráci

2. pejor. nemajetná vrstva obyvateľstva: poddanská ž.;

žobráča -aťa mn. -ence/-atá -čeniec/-čat s.

1. žobrajúce dieťa

2. expr. dieťa s teles. chybou al. chorľavé dieťa

žobračenka -y -niek ž. pejor. (v prvej ČSR) poukážka na podporu v nezamestnanosti;

žobračenkový príd.

žobračí príd. zried.;

žobráčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

žobráčka -y -čok ž.;

žobrácky príd. i prísl.: ž. zárobok, život, ž-a kapsa

● → vyjsť na ž-u palicu;

žobráctvo -a s.;

žobrák -a mn. -ci m.

1. kto sa živí žobraním: otrhaný, slepý ž.

2. expr. veľmi chudobný človek, chudák, bedár: je to ž., nič nemá;

3. expr. mrzák, kalika, chorľavý človek: ostal ž-om na celý život;

žobrať -e -ú -ajúc nedok.

1. prosiť o almužnu a tým sa živiť: chodiť po ž-ní

2. expr. úpenlivo prosiť, žobroniť: ž. o peniaze;
ž-l, aby mu odpustili

zobrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. vziať (význ. 1 – 11): z. tašku do ruky, dieťa na kolená;
z. tabletku;
ktosi mu z-l hodinky;
z-r liter vína! z. si príklad (z niekoho);
z. niekoho na byt;
autobus (ne)z-l všetkých;
(ne)z-li ho na vojnu, z-la ho polícia;
vietor z-l strechu;
z. funkciu;
on to z-l vážne;
hovor. celkom ho to z-lo;
z-rme si napr. (takýto prípad);
z. niečo na vedomie

2. odobrať z povrchu, pozberať: z. smotanu z mlieka, úrodu z poľa, z. (riad) zo stola

3. zhromaždiť, sústrediť: z-né spisy (autora)

4. sústrediť do intenzívnej činnosti, pozbierať: z. všetku (svoju) silu, energiu, odvahu

● z. si niečo do hlavy zaumieniť si;
z-l si mi to z → úst;
z. si niekoho, niečo na → mušku;
z. (si) niekoho do → parády;
z. → rozum do hrsti;
z. si niečo k → srdcu;
z. niečo na → ľahkú váhu;
expr. nech to čert z-ie! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť;

žobravo prísl.

žobravý príd.

1. živiaci sa žobraním: ž. tulák;
ž. študent, ž. mních (v stredoveku)

2. expr. úpenlivo prosiaci, prosebný: ž. hlas;

zobraziť dok. umelecky, graficky znázorniť: z. krajinu;
z. postavy (v hre, románe ap.) stvárniť;
terén z-ený na mape;

nedok. zobrazovať

žobroniť nedok. expr. žobrať (význ. 2), prosíkať: ž. o priazeň;
ž-l, aby ho vypočuli;
ž-l, kým nedosiahol cieľ

žobrota -y ž.

1. žobranie: chodiť po ž-e

2. expr. úplná chudoba, bieda: pri potulkách sa stretávali so ž-ou

3. pejor. žobrač (význ. 2);

● vyjsť na ž-u schudobnieť;
priviesť, doniesť na ž-u hmotne zničiť

zobudiť dok.

1. prebudiť (význ. 1): z. deti, z-l ho krik

2. vyvolať (význ. 5), podnietiť, prebudiť, vzbudiť: z. u niekoho zvedavosť, záujem;

nedok. zobúdzať -a

// zobudiť sa

1. prebudiť sa (význ. 1): z. sa o šiestej

2. zjaviť sa (význ. 1, 2), objaviť sa, prejaviť sa, prebudiť sa: z-li sa v ňom zlé vlastnosti;

nedok. zobúdzať sa

zobuť -je -jú dok. vyzuť (význ. 1, 2): z. si topánky;
z. dieťa;
z-l sa a ticho vošiel;

nedok. zobúvať -a

zobzerať sa dok. poobzerať sa (význ. 2): naľakane sa z. (na všetky strany)

zoceliť -ľ! dok. urobiť pevným, odolným (ako oceľ): svaly z-ené tréningom;
z. si zdravie, vôľu;

nedok. zoceľovať

// zoceliť sa stať sa pevným, odolným (ako oceľ): z. sa v boji;

nedok. zoceľovať sa

žoch -a m. veľké široké vrece: plátenný, kožený ž., ž. vlny;

zoči-voči

I. prísl. priamo, bezprostredne naproti, oproti: zastali si z.;
povedali si všetko z. do očí

II. predl. s D vyj. smer al. miesto priamo oproti, v bezprostrednej blízkosti: ísť z. nástrahám;
stáť z. súperovi

zočiť dok. zazrieť (význ. 1), zbadať, spozorovať: len čo ho z-l, zutekal

zoctovatieť -ie -ejú dok. nadobudnúť vlastnosti octu: víno z-lo

zocvičiť dok. cvičením zladiť: z. skupinu (cvičencov);

nedok. zocvičovať

// zocvičiť sa cvičením nadobudnúť súlad: súbor sa rýchlo z-l;

nedok. zocvičovať sa

nedok. zodierať -a

// zodrať sa

1. draním sa opotrebovať: pančuchy sa z-li

2. (z)odrieť sa (význ. 1, 2): hánky sa mu z-li

3. expr. prácou sa vysiliť, umoriť: z-l sa v bani;
z-tá žena;

nedok. zodierať -a

// zodrieť sa:

1. z blatníka sa z-l lak

2. z-lo sa mu celé čelo;

nedok. zodierať sa

zodpovedajúci príd. vyhovujúci, primeraný: z-e vedomosti, dostať z-e miesto;

zodpovedajúco prísl.

zodpovedať² -vie -vedia -vedz! dok.

1. dať odpoveď, odpovedať na niečo: z. otázku, všetko z-l správne

2. i nedok. byť primeraný, adekvátny, byť v súlade: výsledky sotva z-ia námahe

3. i nedok. vyhovieť, vyhovovať, hodiť sa: môcť rozhodovať, to (tak) z-ie jeho povahe;
vyber si miesto, ktoré ti najlepšie z-ie

4. i zodpovedať sa² obhájiť, objasniť svoje konanie, zložiť účty: sám si to z-ie pred svojím svedomím;
ako sa z-te za svoje previnenie?

zodpovedať¹ -á nedok.

1. niesť, preberať zodpovednosť, byť zodpovedný: osobne z-á za poriadok, rodičia z-jú za výchovu detí

2. byť totožný, zhodovať sa, súhlasiť, korešpondovať: to z-á jeho predstavám, tvrdenie (ne)z-á pravde, skutočnosti;
bod A z-á bodu A′

3. byť primeraný, vyhovovať: z. potrebám verejnosti, povolanie z-á jeho schopnostiam

// zodpovedať sa obhajovať, objasňovať svoje konanie, skladať účty: z. sa (pred súdom) zo svojich činov;
za to sa budete z.!

zodpovedne prísl. k 2: z. konať;

zodpovednosť -i ž.: osobná z., pocit z-i, prevziať z. za niekoho, niečo;
(konať ap.) na vlastnú z.

□ mať, niesť z.

zodpovedný príd.

1. kt. je povinný niesť následky za niečo, ručiť za niekoho, niečo: z. vedúci, z. redaktor, byť z. za zverené hodnoty, za výchovu detí

2. kt. má správny vzťah k plneniu povinností; svedčiaci o tejto vlastnosti: z. človek;
z. prístup

3. dôležitý, významný: z-á funkcia;

zodrať -derie -derú -tý/-ný dok.

1. draním opotrebovať, znehodnotiť, prederaviť: z. topánky;
z-té/-né kolená na nohaviciach

2. odrať (význ. 1): z. kožu z medveďa

3. (z)odrieť (význ. 1, 2): päty z-té do krvi

4. expr. prácou vysiliť, umoriť: z. kone, deti z-ú rodičov

● expr.: môže si z. ruky od roboty ťažko pracuje;
z. si nohy po členky, po kolená veľa sa nachodiť za niečím;
z. z niekoho kožu a) kruto, bezohľadne sa k nemu zachovať b) nemilosrdne ho obrať o peniaze;
to som už v → krpcoch z-l;

zodrieť -ie -ú -dretý/-drený dok.

1. drením odstrániť, odrieť: z. si kožu;
z. kôru zo stromu

2. takto poškodiť, poraniť: z. si čelo;

zohaviť dok. urobiť ohavným (význ. 1), znetvoriť: z. si tvár popáleninami, z-ená mŕtvola;
expr. z. sa šminkami zošpatiť sa;

nedok. zohavovať

zohľadniť dok. prihliadnuť na niečo, všimnúť si: z. požiadavky;

nedok. zohľadňovať

zohnať -ženie -ženú dok.

1. odohnať, zahnať smerom dolu al. preč: z. deti z pôjda, z. niekoho z postele

2. hnaním sústrediť, zhromaždiť: z. rozlezené stádo, z. ľudí na jedno miesto

3. hovor. zaobstarať, obstarať, zadovážiť, zaopatriť: z. posilu, z. si literatúru;

zohnúť -e -ú -hol dok. skrútiť, prehnúť do oblúka al. ohybu, ohnúť: z. prút, z. nohu v kolene;
z. hlavu skloniť;
z-tý chrbát zhrbený

● expr. z. šiju pred niekým ponížiť sa;

zohrať -á -tý/-ný dok.

1. uskutočniť (šport. hru), odohrať: z. zápas

2. v spoj. z. úlohu, rolu istým spôsobom sa uplatniť, zasiahnuť: z. dôležitú, nepeknú úlohu;
z. významnú rolu v dejinách

3. zahrať (naoko): z. komédiu;

nedok. zohrávať -a

// zohrať sa hraním sa zladiť, dosiahnuť súhru: hráči sa nestačili z.;
dobre z-tý kolektív;
z-tá, z-ná kapela;

nedok. zohrávať sa

zohriať -hreje -hrejú dok.

1. urobiť teplejším, teplým, ohriať, op. ochladiť: z. mlieko, z. motor, z-ta večera

2. zbaviť pocitu chladu, vyvolať pocit tepla, zahriať: z. si ruky nad ohňom;
víno ich z-lo;

zohrievací príd. slúžiaci na zohrievanie, zohriatie: z-ia fľaša;
z-ie kolo prípravná al. začiatočná časť (motoristickej) šport. súťaže i pren. prípravná al. začiatočná časť činnosti, akcie ap.

nedok. zohrievať -a

// zohriať sa

1. stať sa teplejším, teplým, ohriať sa: voda sa z-la (na 40 °C)

2. zbaviť sa pocitu chladu, získať pocit tepla, zahriať sa: musí sa z., premrzol;
z. sa pri chôdzi;

nedok. zohrievať sa

nedok. zohýbať sa, zohýnať sa

nedok. zohýbať, zohýnať -a

// zohnúť sa: drôt sa z-l;
z. sa k zemi, po kameň;
povala je nízka, treba sa z. prikrčiť;

zohyzdiť -zď/-i! dok. zošpatiť, zohaviť: smetisko z-lo okolie;
z-ená tvár;
z. sa tetovaním;

nedok. zohyzďovať

zôkol-vôkol prísl. (na)okolo (význ. 1), dookola, vôkol: z. samé vrchy

žold -u m. plat žoldniera;
voj. slang. služné: dostať ž., slúžiť za ž.;

žoldnier -a m.

1. platený najatý vojak: rímski, stredovekí, francúzski ž-i;

2. pejor. vojak (význ. 1): hitlerovskí ž-i;

žoldniersky príd.: ž-a armáda, služba

žolík -a D a L -u/-ovi A -a mn. N -y/-ci A -y/-ov m.

1. karta s obrazom šaša majúca hodnotu ktorejkoľvek inej karty: dostať ž-a, hrať so ž-mi

2. kartová hra: hrať ž-a;

žolíkový príd.: ž-é karty súbor 108 karát

nedok. zomieľať -a

// zomlieť sa

1. mletím sa spracovať, pomlieť sa: mak sa dobre (ne)z-l

2. expr. zbehnúť sa (význ. 3), strhnúť sa: všetko sa z-lo veľmi rýchlo;

nedok. zomieľať sa

nedok. zomierať -a

● expr.: z. hladom, od hladu, smädom, od smädu byť veľmi hladný, smädný;
z. túžbou veľmi túžiť

zomknúť -e -ú -kol dok.

1. zovrieť (význ. 1): z. pery

2. kniž. (vnútorne) spojiť, zjednotiť: z. najlepšie sily národa;

zomknuto prísl.;

zomknutosť -i ž.

zomknutý príd. kniž. spojený v celok, súdržný; zjednotený: z-é šíky, rady;
z-é sily;

nedok. zomkýnať -a

// zomknúť sa:

1. pery sa pevne z-li

2. kniž. z. sa v úsilí zachovať mier;

nedok. zomkýnať sa

zomlieť -melie -melú -ľ! dok. mletím spracovať, pomlieť: z. obilie, z. kávu, mäso;

zomretá, zomrelá ž.

zomretý, kniž. zomrelý

I. príd. mŕtvy (význ. 1), nebohý: z-í rodičia

II. zomretý, kniž. zomrelý m. mŕtvy človek: pamiatka z-ých;

zomrieť -ie -ú dok. prestať žiť, umrieť: z. na infarkt, náhle z-l, z-l mladý, z. od vysilenia, z. hrdinskou smrťou;

zóna -y zón ž. pásmo (význ. 1), oblasť: okupačná, pohraničná z., vojenská z.;
bezpečnostná z.;
pešia z. určená iba pre chodcov;
patogénna z. pôsobiaca negatívne na zdravie živých organizmov;

zondiať, zondieť -ie -ejú -i/-ej! dok. niž. hovor. použ. sa namiesto iného slovesa (vo veľmi všeob. význ.): chceli to dajako z. dohromady spojiť, skombinovať ap.

// zondiať sa, zondieť sa: z. sa aj s čertom spriahnuť sa

žonglér -a m. artista, kt. žongluje: cirkusový, varietný ž.;

žonglérsky príd. i prísl.: ž. kúsok;
ž. narábať s loptou;

žonglérstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. činnosť žongléra

2. žonglérsky kúsok

žonglovať nedok. veľmi zručne vyhadzovať a chytať rozlič. predmety: ž. s kužeľmi, s loptičkami;

zónový príd.: šport. z-á obrana pri kt. sa bráni vymedzená časť ihriska (pri niekt. loptových hrách)

zoo neskl. ž. i s. hovor. zoologická záhrada: bratislavská (-é) z., ísť do z.

zoológ -a mn. -ovia m. odborník v zoológii;

zoológia -ie ž. veda o živočíšstve;

zoologička -y -čiek ž.;

zoologický príd.: z-á záhrada priestor, kde sa chovajú zvieratá na náučné ciele; inštitúcia s týmto zameraním

zootechnička -y -čiek ž.;

zootechnický príd.

zootechnik -a mn. -ci m. odborník v zootechnike;

zootechnika -y ž. technika chovu hosp. zvierat; zodpovedajúca vedná disciplína;

zopakovať dok.

1. povedať znova (to isté): z. otázku;
sotva by to po ňom z-l;
z-uj to!

2. urobiť viackrát to isté: z. pokus, cviky

3. znova prebrať (učivo): z. si úlohu

4. znova absolvovať tú istú triedu, ročník ap.: každú triedu by mal z.

// zopakovať sa znova sa stať, objaviť: úkaz sa z-l viac ráz

zopár čísl. zákl. neurč. hovor. niekoľko, pár: z. týždňov, z. korún, urobiť z. krokov

zopárkrát, zopár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľkokrát, niekoľko ráz, párkrát, pár ráz: z. sa ešte ozval

zopnúť -e -ú -pol -pnutý, zopäť -pne -pnú -päl -pätý dok.

1. pevne spojiť (sponkou): z. si vlasy v tyle, látka z-tá špendlíkom

2. z. ruky spojiť priložením dlaní, skrížením prstov;

zopsuť -je -jú dok. hovor. expr. skaziť (význ. 1 – 3), pokaziť, popsuť: vojna z-la ľudí

// zopsuť sa: mravne sa z.;
počasie sa z-lo zhoršilo