Význam slova "zmy" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zmydliť dok. hovor. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, vybiť: otec ho z-l remeňom

žmýkací príd. určený na žmýkanie: ž. stroj, lis

žmýkačka -y -čiek ž. stroj na žmýkanie (bielizne), odstredivka: elektrická ž., práčka so ž-ou

žmýkať -a nedok.

1. stláčaním, krútením, odstreďovaním zbavovať (tkaninu) tekutiny: ž. šaty, bielizeň;

2. takto odstraňovať tekutinu z niečoho: ž. vodu z handry;

zmýliť -i -ľ! dok. uviesť do omylu, zmiasť, pomýliť: z. niekoho v počítaní, z. krok

// zmýliť sa urobiť chybu, pomýliť sa: z-l sa pri písaní

// zmýliť si omylom si zameniť, pomýliť si: z. si dvere, z. si povolanie

zmysel -slu m.

1. myšlienkový obsah, význam: z. slova, vety, výroku, použiť slovo v istom z-e, v pravom z-e slova

2. konečný cieľ, dôvod konania, existencie, význam: z. života, z. dejín, z. práce;
to (ne)má z. (nie) je to zbytočné

3. pochopenie, porozumenie, cit: mať z. pre poriadok, pre rodinu;
z. pre humor

4. teles. orgán na vnímanie vonkajšieho sveta; príslušná schopnosť: máme päť z-ov: zrak, sluch, čuch, chuť, hmat;
z-y ma klamú

5. iba mn. schopnosť vnímať, vedomie, rozum: (ne)byť pri z-och;
expr. bežať ako z-ov zbavený

6. iba mn. pudy, obyč. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila z-y mužov

● šiesty z. mimoriadna intuícia;

zmyselne prísl.;

zmyselník -a mn. -ci m. zmyselný človek, pôžitkár

zmyselnosť -i ž.

zmyselný príd. majúci záľubu v erotike, v sexualite, erotický; svedčiaci o takomto založení: z-á žena;
z-é pery;

zmyšiť sa dok. hovor. expr. zblázniť sa (význ. 2), spochabiť sa: ide sa z. od radosti

zmýšľanie -ia s. súhrn názorov, presvedčenie: politické z.;
konať podľa svojho z-ia

zmýšľať -a nedok.

1. mať istý názor, istú mienku: z. o niekom dobre, zle;
rovnako z-úci ľudia

2. mať istý úmysel, zámer s niekým, zamýšľať, myslieť: z. s niekým úprimne, dobre

3. vymýšľať (význ. 2): čo to zasa z-te!

zmyslieť si -í -ia dok.

1. zaumieniť si: z-l si, že odíde

2. spomenúť si, pomyslieť si: večer si často z-í na matku;
máme tu všetko, na čo si z-te

zmyslovo, zmyslove prísl.;

zmyslovosť -i ž.

zmyslový príd. k 4: z. vnem, orgán, z-é poznanie;

zmysluplne prísl.: z. konať;

zmysluplnosť -i ž.

zmysluplný príd. kniž. kt. má zmysel, opodstatnenie: z-á práca, kritika;

zmyť -je -jú zmy! dok.

1. prúdom vody, tekutiny odstrániť: z. špinu z auta, z. blato z topánok;

2. zbaviť nečistoty, umyť: z. dlážku, z. si vlasy;

nedok. zmývať -a