Význam slova "zil" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

žila -y žíl ž.

1. cieva v tele, ktorou prúdi krv: prerezať si ž-u, ž-y mu navreli;
podrezať si ž-y spáchať samovraždu;
zlatá ž. hemoroidy;
kŕčové ž-y chorobné rozšírenie povrchových žíl (obyč. na nohách);
anat. cieva, kt. vedie krv do srdca

2. (pri rastlinách) zvonku badateľný cievny zväzok: listová ž.

3. geol. trhlina v hornine vyplnená inou horninou: rudná, zlatonosná ž.

4. vodič elektr. prúdu vo viacprameňovom kábli

5. hovor. šľacha

● → krv mu tuhne, mrzne v ž-ách;
mať vodu, cmar v ž-ách byť flegmatický;
vliať sily do žíl povzbudiť;
expr. pustiť, seknúť niekomu ž-u, ž-ou a) ublížiť, zabiť b) pripraviť o peniaze;

žiletka -y -tiek ž. tenký ostrý kovový plát do holiaceho prístroja

žilka -y -liek ž. zdrob.: ž-y na tvári, na listoch

● expr. (všetky) ž-y v ňom (i)hrajú je temperamentný;

žilkovanie -ia s. útvary v podobe žiliek, ktorými je niečo popretkávané: ž. na liste

žilkovaný príd. kt. má výrazné žilky, žilkovatý, žilkovitý: ž-á tvár, ž-é ruky

žilkovatý príd. žilkovaný: ž-á tvár

žilkovitosť -i ž. poľnohosp. zhrubnutie žiliek na listoch chorej rastliny

žilkovitý príd. žilkovaný, žilkovatý;

žilnatý príd.

1. kt. má viditeľné, vystupujúce žily, žilovatý: ž-á ruka

2. šľachovitý: ž. chlap, ž-é telo

žilôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

žilovatieť -ie -ejú nedok. stávať sa žilovatým: ruky pri robote ž-ú

žilovatý, žilovitý príd. žilnatý (význ. 1, 2): ž. krk, ž-á ruka;
ž. chlap

žilový, žilný príd.: ž-ová krv;
ž-á hornina;