Význam slova "zám" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. zamáčať¹ -a

// zamočiť sa:

1. celý sa z-l v jame

2. expr. z. sa do dlhov

zamáčať² -a dok. spôsobiť, že sa niečo stane vlhkým, mokrým, navlhčiť, zamočiť, zmočiť: z. si topánky rosou;
celý sa z-l

// zamáčať sa: zástera sa jej z-la

zamachliť dok. hovor. pejor. zamaľovať: z. výkres;
z. si ústa čokoládou zamazať

zamak, pís. i za mak prísl. expr. obyč. so záporom trocha, troška: ani z. nerozumie;
neverí mu (ani) z.

zamakať si dok. subšt. s vynaložením námahy, úsilia vykonať: hráči si v tréningu (poriadne) z-li

zamaľovať dok. zatrieť farbou, zafarbiť: z. škvrnu;
z. stenu naružovo zafarbiť

zamariť sa dok. zjaviť sa v nejasných črtách: z-la sa mi jej tvár;
z-lo sa mu, že niekto ide zazdalo sa;
neos. z-lo sa mu v očiach nejasne uvidel

zamaskovať dok. k maskovať: z-ný herec;
z. sa za šaša prestrojiť sa;
z. delo;
z. sa okuliarmi;

zamaškrtiť si dok. s chuťou si zajesť, pochutnať si: z. si na jahodách

nedok. zamaskúvať -a

zamastiť -sť/-i! dok. znečistiť mastnotou, umastiť: z. montérky;
z-ený klobúk;
z. si prsty

// zamastiť sa: z. sa olejom;
riad sa z-l

zamat -u m. látka s krátkymi hustými vlasmi: šaty zo z-u

● pleť ako z. jemná;

zamatovo prísl.

zamatový príd.

1. zo zamatu: z. kostým

2. svojimi vlastnosťami pripomínajúci zamat: z-á pleť hladká;
z. hlas príjemný;
expr. z-á revolúcia (v novembri 1989) pokojná, nenásilná zmena spoloč. systému;
z. rozchod pokojný (pri rozdelení Česko-Slovenska);

zamávať -a dok. zakývať (význ. 1, 2): z. (na niekoho, niekomu) rukou, šatkou, z. na pozdrav;
z. krídlami zatrepotať

zamazať -že -žú dok.

1. zašpiniť, umazať, zafúľať: z. si topánky blatom;
z-né nohy

2. vyplniť (medzeru ap.): z. trhliny cementom

3. zatrieť (význ. 1): z. nápis na stene

// zamazať sa zašpiniť sa, zafúľať sa: z. sa farbou pri maľovaní

zámček -a, zámoček¹ -čka m. zdrob. k zámok¹

zamdlieť -ie -ejú -tý/-ný dok. stratiť vedomie, omdlieť: z. od bolesti, od strachu;
prebrať sa zo z-tia

● je mu na z-tie cíti sa veľmi zle;

nedok. i opak. zamdlievať -a

zamečať -í -ia dok. (opakovane) vydať zvuk mé, zamékať: koza z-la;

zamechriť sa dok. expr. pohniezdiť sa, zahniezdiť sa, zamrviť sa: netrpezlivo sa z.

zamedziť dok. zabrániť: z. prechod;
z. prístup vode prekaziť;
z. nešťastiu;

nedok. zamedzovať

zamékať -a dok. zamečať

zamekotať -ce -cú dok. opakovane vydať zvuk mé: cap z-l

zámena -y -men ž. zamenenie (význ. 1): z. pojmov;
z. peňazí, bytov výmena

zameniť dok.

1. dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho podobného (omylom i náročky): z. dva pojmy;
z. peniaze vymeniť;
z. si s niekým byt

2. vystriedať, vymeniť (za niečo odlišné): z. uniformu za civilný oblek;
z. pluh za traktor;

zameniteľnosť -i ž.

zameniteľný príd. kt. sa dá zameniť: z-é slová;

zámenný príd.: z-é skloňovanie, z. tvar

zámeno -a -men s. lingv. slovný druh, kt. nepomenúva predmety, javy, lež na ne všeobecne (po)ukazuje: osobné, ukazovacie, neurčité z.;

zámer -u m. uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo, úmysel, plán, cieľ: umelecký, politický z., z. autora, uskutočniť nejaký z.

□ mať z.

zamerať -ia dok.

1. meraním určiť: z. pozemok;
voj. z. cieľ

2. usmerniť činnosť (na dosiahnutie cieľa), zacieliť, orientovať: výskum z-ný na vesmír;

zameriavač -a m. živ. kto zameriava;

zameriavač -a mn. -e neživ. tech. prístroj na zameriavanie: rádiový z.

zameriavací príd. tech. určený na zameriavanie (význ. 1): z. ďalekohľad

zameriavačka -y -čiek ž.;

nedok. zameriavať -a

// zamerať sa usmerniť svoju činnosť (na dosiahnutie cieľa), zacieliť sa, orientovať sa: z. sa na odstránenie chýb;

nedok. zameriavať sa

zámerne prísl.: z. vyvolať spor;

zámernosť -i ž.

zámerný² príd. odb. určený na zameriavanie: z. bod;
z. lineár

zámerný¹ príd. konaný so zámerom, úmyselný, cieľavedomý: z-é konanie, z-á prevýchova;
biol. z-é kríženie;

zameškať dok.

1. zmeškať (význ. 1 – 3): z. vlak;
z. termín;
ak nepríde, nič nez-á

2. vymeškať, vynechať: z. vyučovanie;
z-né učivo;

nedok. k 2 zameškávať -a

zamestnanec -nca m. kto je v prac. pomere, pracovník: stály z. (podniku);
školenie z-ov;

zamestnanecký príd.: z. pomer

zamestnanie -ia s.

1. pravidelná práca za mzdu; prac. pomer: trvalé z.;
z. predavačky;
hľadať, zmeniť z.;
prijať niekoho do z-ia;
odb. štúdium popri z-í

2. práca (význ. 1), činnosť: pripraviť žiakom náhradné z.

zamestnankyňa -e -kýň ž.;

zamestnanosť -i ž.

1. odb. počet zamestnaných osôb v pomere k počtu práceschopných osôb: vzrast z-i;
z. žien

2. zaneprázdnenosť

zamestnaný príd.

1. kt. je v prac. pomere: z-á žena

2. zaneprázdnený: veľmi z. vedúci;

zamestnať dok.

1. prijať do zamestnania: nová továreň z-á viac ľudí

2. zaujať činnosťou, zaneprázdniť: z. myseľ problémom;

nedok. zamestnávať -a

// zamestnať sa

1. začať sa zaoberať činnosťou: z. sa ručnou prácou

2. vstúpiť do zamestnania: z. sa v podniku;

nedok. zamestnávať sa

zamestnávateľ -a mn. -ia m. inštitúcia, osoba, kt. prijíma do zamestnania: vzťah medzi zamestnancom a z-om;

zamestnávateľka -y -liek ž.;

zamestnávateľský príd.: z-á organizácia

zametač -a m. kto má prac. náplň zametať: z. ulíc;

zametačka -y -čiek ž.

zametať nedok.

1. metlou odstraňovať (z povrchu): z. smeti, lístie

2. metlou zbavovať smetí: z. dlážku, ulice

● nech si zametá pred vlastným prahom, domom, pred svojimi dverami nech sa stará o seba;
expr. z. s niekým (nedôstojne) ho preháňať;

nedok. zamieňať -a

zámienka -y -nok ž. vymyslený dôvod, pohnútka: šikovná z.;
urobiť niečo pod z-ou niečoho;
nájsť si z-u na výčitku

nedok. zamierať -a

zamieriť -i dok.

1. namieriť (význ. 1), zacieliť: z. pušku (na cieľ)

2. pustiť sa nejakým smerom, namieriť: z. do dediny, z. k dverám

zamiešať -a dok.

1. miešaním uviesť do pohybu obyč. zložky niečoho, pomiešať: z. cukor v káve;
z. zápražku

2. miešaním pridať, vmiešať: z. vajcia do cesta

3. zmeniť poradie, premiešať: z. žreby v osudí, z. karty

4. zaradiť (význ. 2), začleniť, zapojiť: mňa nemusíš do toho z.

// zamiešať sa

1. pomiešať sa (význ. 1): karty sa mu z-li

2. pripojiť sa ako ďalší člen, prvok ap., pridať sa, vmiešať sa: z. sa medzi prítomných;
medzi drobné sa z-li aj neplatné mince

3. zapojiť sa, zasiahnuť, zastarieť sa: z. sa do reči, do sporu

zamiesiť -i dok. miesením spracovať, takto pripraviť (cesto): z. husté, riedke cesto;
z. na chlieb

dok. zamiesť -metie -metú

nedok. zamietať -a

zamietavo prísl.

zamietavý príd. odmietavý, záporný, zavrhujúci; svedčiaci o tomto postoji: z-é rozhodnutie, z-á odpoveď, z. posudok;
z-é gesto;

zamietnuť -e -u -tol dok. zaujať negatívne stanovisko, odmietnuť: z. návrh, žalobu, z. ponúkanú pomoc;
z-tá žiadosť;

zamihať dok.

1. niekoľkokrát za sebou mihnúť, zažmurkať: z. očami, mihalnicami;
z. na niekoho, aby sa nepreriekol

2. prebles(k)núť, preletieť: v očiach mu z-lo svetlo

// zamihať sa

1. niekoľkokrát sa mihnúť: postavy sa z-li v tme

2. (obyč. o svetle) mihotavo zažiariť: plamene sa z-li

zamihotať sa -ce/-tá -cú/-tajú dok. rýchlo za sebou sa zamihať: svetielko sa z-lo

zámik -a m. krajč. preštepovaný úzky záhyb na látke: široké, husté z-y;
blúzka so z-mi

zamilovane prísl.: z. hľadieť;

zamilovanosť -i ž.

zamilovaný príd. zaľúbený; svedčiaci o tom: z. pár;
z. pohľad, šepot

● expr. z. (až) po uši veľmi;

zamilovať sa dok.

1. zaľúbiť sa (význ. 1): beznádejne sa z.;
z-la sa do spolužiaka;
z-li sa do seba

2. (do čoho) i zamilovať si (čo) obľúbiť si: z. sa do svojho povolania;
z. si rodný kraj

● expr. z. sa (až) po uši, na smrť veľmi

zámka -y -mok ž., zámok¹ -mku m. kovový mechanizmus určený na zamykanie kľúčom: oceľová, patentná z., visacia z.;
zamknutý na z-u, na z-ok;
vymeniť z-u, z-ok

● byť pod z-ou uväznený;
mať, držať niečo pod z-ou, pod z-om dôkladne strážiť;
zavrieť niečo na sedem, na tristo z-ov, z-ok dôkladne utajiť;
mať z-u na ústach mlčať;

zamknúť -e -ú -kol dok.

1. otočením kľúča v zámke uzavrieť, op. odomknúť: z. dvere, byt, auto;
z. na kľúč, na zámku

2. zavrieť v uzamknutom priestore: z. deti v byte;

nedok. zamkýnať -a, zamykať¹

// zamknúť sa zavrieť sa v uzamknutom priestore: z-l sa v izbe;

nedok. zamkýnať sa, zamykať sa¹: čo sa z-š?

zamlada, pís. i za mlada prísl. v období mladosti, zamladi: z. bol pohotovejší, naučil som sa to ešte z.

zamladi, pís. i za mladi prísl. v období mladosti, mladi, zamlada: z. bola veľmi pekná

● čo sa z. naučíš, na starosť akoby si našiel

zamľaskať -á, zamliaskať -a dok. niekoľkokrát mľasknúť: labužnícky z.;
z. jazykom pri jedení

zamlčať -í -ia dok. zámerne nepovedať, zatajiť: z. pravdu, chyby;
nemôžem z., že nás oklamal;

nedok. zamlčiavať -a, zamlčovať

zámlka -y -mlk ž. kniž. prestávka v reči

zamĺknuť -e -u -kol dok. zmĺknuť, stíchnuť: recitátor z-l

zamĺknuto prísl.;

zamĺknutosť -i ž.

zamĺknutý príd. málovravný (význ. 1), mlčanlivý, mĺkvy: z. starec;

zamňaučať -í -ia, zamňaukať dok. zamraučať

zámoček² -čka m. zdrob.

zamočiť dok.

1. namočiť (význ. 1, 2), zamáčať: z. si topánky

2. expr. dostať do nepríjemnej situácie, namočiť: z-li jeden druhého;
byť z-ený do aféry;

zámocký príd.: z. park;

zámočníčka -y -čok ž.;

zámočnícky príd. i prísl.: z-a dielňa;

zámočníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. zámočnícke remeslo: umelecké z.

2. zámočnícka dielňa

zámočník -a mn. -ci m. odborník vo výrobe, montovaní a oprave železných predmetov: strojný z.;

zámok² -mku m. väčšia reprezentačná (umelecky cenná) budova, za feud. šľachtické sídlo: kráľovský z.;
poľovnícky z.;
Oravský z.;
zrúcanina z-u

● stavať vzdušné, veterné z-y robiť si ilúzie;
rozpráv. z. na stračej nôžke;

nedok. zamokať

zamoknúť -e -ú -kol dok. nasiaknuť vodou, namoknúť: stavba z-la;
nechať z. obilniny;

zamokra, pís. i za mokra prísl. v mokrom stave: vyhladiť sukňu z.

zamokrenosť -i ž.

zamokrený príd. pôdohosp. nasiaknutý vodou: z-é pozemky, lúky;
odvodniť z-é pôdy;

zamokriť dok. urobiť, mokrým, vlhkým, navlhčiť: z. si šaty

// zamokriť sa stať sa mokrým, vlhkým, navlhčiť sa: nohavice sa mu z-li od rosy;
z-enie pôdy

zamontovať dok. montovaním vložiť, upevniť; namontovať: z. skriňu do steny;

nedok. zamontúvať -a

zamordovať dok. expr. zabiť (význ. 1), zavraždiť: z. mačku

zámorie -ia s. krajiny za morom: obchod so z-ím;

zamoriť dok. postihnúť nákazou, škodcami, škodlivinou: z. vodu baktériami;
hmyz z-l budovu;
vzduch z-ený výfukovými plynmi;
voj. územie z-ené chemickými látkami;

nedok. zamorovať

zámorský príd.: z-á plavba

zamosúreno, zamosúrene prísl.;

zamosúrenosť -i ž.

zamosúrený príd. expr. zamračený (význ. 2), zachmúrený: z. človek;
byť, chodiť z.;
z-á tvár;

zamotať -ce/-tá -cú/-tajú -moc/-taj! dok.

1. motaním poprekrúcať, pomotať: z. nite

2. expr. urobiť neprehľadným, nejasným, pomotať: z-ná situácia

3. zavinúť (význ. 2), zakrútiť, zabaliť: z. dieťa do prikrývky;
z. sa do vlniaka;

nedok. zamotávať -a

// zamotať sa

1. prepletením sa pospájať (a utvoriť niečo neprehľadné, nepoužiteľné), pomotať sa: klbko sa z-lo

2. uviaznuť (význ. 1), zapliesť sa: ryba sa z-la do siete;
z. sa v húštine

3. expr. dostať sa do nepríjemnej situácie, zapliesť sa: z. sa do dlhov, do podvodov

4. expr. zatackať sa; (o hlave) zakrútiť sa;

nedok. zamotávať sa