Význam slova "vyv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 110 výsledkov (1 strana)
-
vyvábiť -i dok. vylákať (význ. 1): v. zver;
slnko ich v-lo do prírody -
nedok. vyvádzať -a
1. k 1 – 5
2. neviazane sa správať, vystrájať, vyčíňať: keď si vypije, začne v.
-
vyváľať -a dok.
1. váľaním premiestniť: v. sudy (z pivnice) na dvor
2. váľaním spracovať: v. cesto, chlieb
-
vyvaliť -ľ! dok.
1. (pre)valením dostať von, odvaliť: v. balvan z potoka
2. tlakom vyvrátiť: vietor v-l strom;
v. dvere vylomiť3. expr. vysunúť von: v. jazyk vyplaziť;
v. oči vypleštiť, pren. veľmi sa začudovať4. hovor. expr. zaplatiť (význ. 1): koľko si za to v-l?
-
vyvaľkať dok. vaľkaním spracovať, rozvaľkať: v. cesto na rezance
-
vývalok -lku m. valcovaný hut. výrobok
-
nedok. vyvaľovať
// vyvaliť sa
1. prevalením sa dostať von, odvaliť sa: z jaskyne sa v-la skala
2. vyvrátiť sa (význ. 1, 2), zvaliť sa: dub sa v-l;
expr.: v. sa dolu nosom spadnúť;
v. sa s autom do priekopy prevrátiť sa;
v. sa do trávy ľahnúť si3. tlakom sa preboriť: dno (suda) sa v-lo
4. valiac sa vyjsť, vyhrnúť sa: z komína sa v-l dym;
expr. ľudia sa v-li z kina; -
nedok. vyvaľovať sa
1. k 1 – 4
2. expr. tráviť čas ležaním, leňošiť: v. sa na gauči;
celý deň nič nerobí, len sa v-je -
vývar -u m. tekutý výťažok získaný varením: hovädzí, zeleninový v., v. z kostí
-
nedok. vyvárať -a
1. k 1 – 3
2. variť, obyč. veľa rozličného: od rána v-a, v. hosťom vyberané jedlá
// vyvariť sa
1. varom sa zbaviť nečistoty, baktérií ap.: vreckovky sa v-li
2. varom sa upraviť: halušky sa hneď v-ia
3. vylúhovať sa: špik sa v-í do polievky
4. varom sa vypariť: voda sa v-la;
-
nedok. vyvárať sa
-
vyvariť dok.
1. varom zbaviť nečistoty; dezinfikovať: v. bielizeň;
v. chirurgické nástroje2. varom vo väčšom množstve tekutiny upraviť: v. rezance, jaternice
3. varom vylúhovať: v. kosti (na glej);
-
vyvarovať sa dok. zámerne sa vyhnúť niečomu (nepríjemnému), uchrániť sa: v. sa chýb, nedorozumení
-
vývarovňa -e ž. podnik, v kt. sa varí (pre istý okruh stravníkov): v. pre brigádnikov
-
nedok. vyvážať -a
// vyviezť sa
1. vezením sa dopraviť smerom von: v. sa (z mesta) do prírody
2. vezením sa dostať hore: v. sa výťahom;
nedok. vyvážať -a
-
nedok. vyvážať sa
-
vyvážene prísl.;
-
vyváženosť -i ž.
-
vyvážený príd. kt. je v rovnováhe, vyrovnaný: v-é sily, harmonicky v. umelecký prejav;
-
vyvážiť -i dok.
1. uviesť do rovnováhy: v. ramená váh;
v-enie kolies2. nahradiť niečím rovnakej váhy: presne v. tovar závažím
3. nahradiť niečím rovnakej hodnoty, kompenzovať: nedostatok fyzickej sily v-l odvahou
4. nadvihnutím (násilne) otvoriť, uvoľniť, vypáčiť: v. dvere
● zlatom by ho nev-l má výborné vlastnosti, je cenný;
-
nedok. vyväzovať
-
nedok. vyvažovať
-
vyvenčiť1 -nč/-i! dok. ovenčiť: v-ená sála
vyvenčiť2, správ. vyviesť (von, najmä psa), ísť von (najmä so psom), vyvetrať, prevetrať
-
vyvesiť dok.
1. (zavesením) vyložiť na viditeľnom mieste: v. zástavu, plagát, vyhlášku
2. zavesiť (význ. 1), rozvešať (na voľnom priestranstve): v. bielizeň na slnko;
-
výveska -y -siek ž.
-
vývesný príd. určený na vyvesovanie (informácií): v-á tabuľa, skrinka;
v. štít -
nedok. vyvesovať
-
vyveštiť -šť/-i! dok. veštením predpovedať: dať si v. (budúcnosť)
-
vyvetrať dok.
1. vymeniť vzduch (v uzavretom priestore): treba tu v.
2. vystaviť účinkom vzduchu: v. byt, šatstvo;
v. si pľúca osviežiť sa;
ísť v. psa ísť sa s ním prejsť, ísť s ním von3. vetraním odstrániť, zbaviť zápachu ap.: v. z izby cigaretový dym
-
nedok. vyvetrávať -a
// vyvetrať sa
1. dostať čerstvý vzduch: izba sa v-la;
expr. ísť sa trocha v. prejsť (na vzduch) -
nedok. vyvetrávať sa
-
výveva -y -vev ž. prístroj na vyčerpávanie plynných látok v uzavretom priestore
-
vyviazať -že -žu dok. priviazať (o oporu): v. vinič, rajčiny;
-
vyviaznuť -e -u -zol dok. šťastne sa dostať z nepríjemnej situácie: v. z choroby, z dlhov, ledva v-l živý
● v. so zdravou kožou bez úrazu
-
nedok. vyvierať1 -a
nedok. vyvierať2 -a
-
vyviesť -vedie -vedú -viedol dok.
1. vedením dopraviť von: v. koňa zo stajne, sudca ho dal v. zo siene
2. takto dostať z nepríjemného prostredia: v. dieťa z horiaceho domu, chodník ich v-l z močarísk
3. vedením dopraviť hore: v-l ich schodmi do bytu
4. umožniť vyústenie niečoho: v. potrubie na povrch
5. (o vtákoch) odchovať mláďatá: sliepka v-la kurence
6. urobiť (niečo nenáležité, nezvyčajné ap.), vystrojiť, vyparatiť: v. hlúposť, v. husársky kúsok
□ v. z omylu dokázať omyl;
v. z miery, z rovnováhy rozčúliť;
v. z konceptu zmiasť; -
vyviezť -vezie -vezú -viezol dok.
1. vezením dopraviť smerom von, odviezť: v. smeti z dvora
2. vezením dopraviť smerom hore: lanovka ich v-la až navrch
3. predať a dopraviť do cudziny, exportovať, op. doviezť: v. obilie, strojárske výrobky
-
nedok. vyvíjať -a
// vyvinúť sa
1. v procese vývinu vzniknúť: vyššie druhy sa v-li z nižších;
sledovať, ako sa veci v-ú;
spaľovaním sa v-ie teplo podmieni sa jeho vznik2. dosiahnuť istý (vyšší) st. vývinu: telo sa ešte nev-lo;
v. sa z dievčaťa na ženu; -
nedok. vyvíjať sa
-
vývin -u m.
1. postupný rad zmien, ktoré vedú obyč. k dokonalejšej forme, vývoj, evolúcia: telesný, duševný v., politický, umelecký v.;
v. života na Zemi;
v. jazyka, spoločnosti;
(ne)rovnomerný v.2. odb. vyvíjanie (význ. 1): v. pary, plynov
● zaspať v. zaostať;
-
vývinovo prísl.: v. zaostalý
-
vývinový príd.: v-é tendencie, štádium;
-
vyvinúť -ie -ú dok.
1. spôsobiť vznik (činnosti, vlastnosti, javu ap.): v. aktivitu, úsilie, v. rýchlosť, energiu
2. odb. navrhnúť, skonštruovať a skúškami overiť: v. nový stroj, nový typ vozidla, umelého vlákna;
-
vyvinuto prísl.;
-
vyvinutosť -i ž.
-
vyvinutý príd.
1. kt. sa (telesne) vyvinul, vyspelý, zrelý: v. organizmus, dobre v. mládenec
2. kt. dosiahol istú úroveň, vyspelý, rozvinutý: vysoko v-á schopnosť, hospodársky menej v-é krajiny;
-
vyvlastniť dok.
1. vziať zo súkromného vlastníctva na zákl. zákona: v. pôdu, v-enie baní
-
nedok. vyvlastňovať
-
vyvliecť -vlečie -vlečú -vliekol dok.
1. uvoľniť niečo navlečené, obopnuté ap.: v. niť z ihly, náušnicu z ucha, ruku z rukáva
2. vlečúc dopraviť (von, hore): v. čln z vody na breh, v. ranených zo zákopov
3. expr. násilím odviesť, odvliecť: v. obyvateľstvo z dobytého územia;
-
nedok. vyvliekať -a
// vyvliecť sa
1. (o niečom navlečenom) uvoľniť sa, vytiahnuť sa: šnúrka sa mu v-la (z topánky)
2. expr. s námahou vyjsť: chorý sa v-l z postele (na dvor)
-
nedok. vyvliekať sa
-
vývod -u m.
1. miesto vyústenia; vyúsťujúca časť niečoho: v. pary;
v. kábla, vedenia;
anat. v. močovodu2. kniž. vyvodzovanie; jeho výsledok, záver: v-y prednášateľa;
-
vyvodiť dok. odvodiť; odvodením určiť, dokázať: v. vzorec, poučku;
v. dôsledky, záver; -
vývodka -y -diek ž. rúrkovité zakončenie elektroinštalácií
-
vývodový, vývodný príd.: v-ový kábel;
v-né kanáliky -
nedok. vyvodzovať
-
vývoj -a m.
1. vývin (význ. 1, 2): politický, hospodársky v., organizmus vo v-i
2. výr. oblasť, v kt. sa navrhujú, konštruujú a overujú nové výrobky a postupy: pracovať vo v-i;
-
vývojár -a m. pracovník z oblasti vývoja (význ. 2);
-
vývojárka -y -rok ž.
-
vývojaschopnosť -i ž.
-
vývojaschopný príd. kt. má predpoklady ďalej sa vyvíjať: v. pracovník, hráč;
-
vývojka -y -jok ž. roztok na vyvolávanie filmu;
-
vývojkový príd.
-
vývojovo prísl.
-
vývojový príd.: v-é štádium;
v-é pracovisko; -
vyvolať dok.
1. (požiadaním, znamením ap.) dať popud, aby niekto odniekiaľ niekam vyšiel: v. učiteľa zo zborovne;
v. herca na javisko2. volaním oznámiť, vyhlásiť: dať v. mená svedkov
3. vyslovením mena vyzvať žiaka odpovedať: byť v-ný pred tabuľu, z matematiky
4. podľa mystických predstáv privolať: v. ducha (na špiritistickej seanse)
5. spôsobiť vznik, vzbudiť, podnietiť: v. škandál, hádku;
v. (dobrý) dojem -
nedok. vyvolávať -a
1. k 1 – 7
2. expr. opakovane, veľa volať; vykrikovať: v. na statok
3. expr. opakovane, naliehavo pozývať: ustavične ho v-l k nim
-
vyvolenec -nca m. hovor. vyvolený človek, obľúbenec: malý okruh v-ov;
-
vyvolenkyňa -e -kýň ž.
-
vyvoliť -ľ! dok. voľbou vybrať, zvoliť: v. si ženícha;
v-li (si) ho za veliteľa izby;
v-ení jednotlivci -
vývoz -u m. vyvážanie, vyvezenie (význ. 3, 4): v. obuvi, strojov export, op. dovoz;
v. kapitálu do cudziny; -
vývozca -u mn. -ovia m. kto vyváža (tovar), op. dovozca: v. surovín, automobilov
-
vyvoziť dok. vozením dostať von, hore, povyvážať: v. sneh z mesta;
v. zeminu na násyp; -
vývozný príd.: v-é clo, povolenie
-
vyvracať1 -ia dok. vracaním vydať von (zo žalúdka), vyvrátiť, vydáviť: v-ia všetko, čo zje
// vyvracať sa1 vracaním vyprázdniť žalúdok: potajomky sa v-l
nedok. vyvracať2 -ia
// vyvrátiť sa
1. vychýliť sa zo zákl. polohy: hlava sa mu v-la dozadu;
kočík sa v-l prevrátil2. po prudkom náraze ap. sa uvoľniť zo základov: plot sa (pri búrke) v-l
-
nedok. vyvracať sa2
-
vývrat -u m. vyvrátený strom: odstraňovať v-y po víchrici
-
vyvrátiť2 -i dok. vyvracať1, vydáviť: v. obed
vyvrátiť1 -i dok.
1. vychýliť zo základnej polohy: v. oči dohora, v. ruku dlaňou von;
v. stojan prevrátiť, prevrhnúť2. živelnou silou, násilím vytrhnúť zo základov ap.: víchrica v-la stromy (z koreňov);
4. dokázať opak, podvrátiť, poprieť: v. tvrdenie, lož, omyl, v. pochybnosť;
-
vývratok -tka/-tku obyč. mn. vývratky -ov m. vyvrátený obsah žalúdka
-
vyvravieť -í -ia dok. vyhovoriť: musí mu v. jeho úmysel
// vyvravieť sa vyhovoriť sa (význ. 1): potrebuje sa v.
-
vyvraždiť -žď/-i! dok. vraždením vyhubiť: v. obyvateľstvo;
rody sa navzájom v-li; -
nedok. vyvražďovať
-
vyvrcholiť dok. dosiahnuť vrchol: napätie v-lo;
kultúrny program bol v-ením osláv -
vyvrenina -y -nín, vyvrelina -y -lín ž. vyvretá hornina: sopečné v-y
-
vyvrheľ -a m. pejor. človek vyradený zo spoločnosti, zlosyn, zloduch
-
vyvrhnúť -e -ú -hol dok. prudko vyhodiť von, na povrch: sopka v-la lávu;
-
nedok. vyvrhovať
-
vyvrieť1 -ie -ú dok.
1. vyvariť sa (význ. 4): voda v hrnci v-la
2. prirodzene vyraziť na povrch: v úbočí v-l prameň;
v-té horniny; -
vyvŕšiť sa -i dok. vyliať zlosť, vypomstiť sa: v. sa na nevinných, v. sa za maličkosť;
-
nedok. vyvršovať sa
-
vyvŕtať -a dok.
-
nedok. vyvrtávať -a
-
vývrtka -y -tiek ž.
1. nástroj na vyťahovanie zátok: otvoriť fľašu v-ou
2. skrutkovitý pohyb (lietadla): robiť v-y i pren. expr. počínať si nerozvážne, hazardovať
-
vyvrtnúť -e -ú -tol dok. pri násilnom, neprimeranom pohybe poraniť (kĺbové väzy, puzdro); vytknúť: v. si nohu v členku
// vyvrtnúť sa: (o kĺbe) pri násilnom, neprimeranom pohybe sa poraniť; vytknúť sa: v-l sa mu lakeť
-
vývržok -žku obyč. mn. vývržky -kov m. vyvrhnuté nestrávené zvyšky potravy niekt. vtákov
-
vyvýšenina -y -nín ž. vyvýšené miesto (v teréne): mierna v., v. s rozhľadňou;
-
vyvýšeninka -y -niek ž. zdrob.
-
vyvýšiť -i dok. zvýšiť (význ. 1): v. násyp;
v-ené miesto vyššie položené; -
nedok. vyvyšovať
-
vyvyšovať sa nedok. povyšovať sa, vypínať sa: v. sa nad ostatných