Význam slova "vyšlo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vyslobodiť dok.

1. dať, vrátiť slobodu, oslobodiť: v. národ spod útlaku, v. zajatcov

2. uvoľniť (význ. 1), vytiahnuť: v. zasypaného, v. si ruku zo zovretia

3. zbaviť ťarchy, ťažkostí, oslobodiť: smrť ho v-la z utrpenia;

vysloboditeľ -a mn. -ia m. kto niekoho vyslobodil, osloboditeľ;

vysloboditeľka -y -liek ž.;

vysloboditeľský príd.

vyslobodzovací príd. určený na vyslobodzovanie, uvoľňovací: v-ie práce (záchrancov), v-ia čata

nedok. vyslobodzovať

// vyslobodiť sa

1. získať slobodu, oslobodiť sa: v. sa z poroby

2. uvoľniť sa (význ. 1), dostať sa (von): v. sa spod lavíny

3. zbaviť sa ťarchy, ťažkostí, oslobodiť sa: v. sa z dlžôb;

nedok. vyslobodzovať sa

vyslopať -e -ú dok. (o zvieratách, hrub. o ľuďoch) vypiť (význ. 1, 2): pes v-l vodu;
v. liter pálenky

vyslovene prísl.: v. negatívny typ

vyslovený príd. hovor. celkom zrejmý, zjavný, jasný: v. antitalent, v. podvod;

vysloviť dok.

1. artikuláciou, hlasom podať, vypovedať: (ne)vie v. hlásku r, ledva v-l pár slov

2. slovami vyjadriť: v. želanie, v. niekomu sústrasť;
v-enie dôvery

3. (verejne) dať na vedomie, vyhlásiť, vyriecť, vyrieknuť: v. ortieľ;

výslovne

I. prísl.: v. zakázať niečo

II. čast. podčiarkuje platnosť výrazu: to sa muselo stať v. tebe

výslovnosť -i ž. spôsob vyslovovania hlások, slov ap., artikulácia: spisovná, chybná v., v. cudzích mien, pravidlá v-i;

výslovnostný príd.

výslovný príd. jasne, jednoznačne vyjadrený: v. príkaz, to je jeho v-é želanie;

nedok. vyslovovať

// vysloviť sa povedať svoj názor, vyjadriť sa: v-li sa o ňom s uznaním;
v. sa o návrhu, v. sa za, proti;
ešte sa nev-l záväzne nepovedal;

nedok. vyslovovať sa