Význam slova "vodi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vodiaci príd. určený na usmerňovanie pohybu niečoho: tech. v. kotúč, v-a tyč;
v-a čiara na vozovke;
v. pes usmerňujúci pohyb nevidiaceho

vodič -a m. živ. kto niečo vedie, vodí: v. auta, trolejbusu;
v. bábok (v divadle);

vodič -a mn. -e m. neživ. odb. vodivá látka; z nej zhotovený predmet: v. elektriny, zlý v. tepla;
nulový v.

vodička¹ -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. k 1 – 3

2. voda (význ. 3): v. na vlasy

vodička² -y -čiek ž.;

vodičský príd.: v. preukaz;
v-á prax;

vodidlo -a -diel s.

1. čo usmerňuje konanie niekoho, smernica, návod, pokyn: v-om v konaní mu bolo jeho náboženské presvedčenie

2. tech. vodiaca súčiastka, vodiaci mechanizmus: v. vrtáka

3. vôdzka, remienok: psa má uviazaného na v-e

opak. vodievať -a

// vodiť sa

1. chodiť držiac sa: v-í sa s ňou za ruku, v-ia sa pod pazuchy

2. neos. mať sa nejako: v-í sa mu dobre, zle;

opak. vodievať sa

vodík -a m. plynný chem. prvok tvoriaci s kyslíkom vodu, zn. H;

vodíkový príd.: v-á bomba

vodiť nedok.

1. (opakovane) viesť (význ. 1): v. slepca, v. psa na remienku;
sliepka v-í kurence;
v. bábky pohybovať nimi

2. sprevádzať a oboznamovať niekoho s pozoruhodnosťami ap.: v. hostí po okolí, v. turistov po meste

3. odb. byť vodičom, vodivou látkou: kov dobre v-í teplo, elektrinu

● expr. v. niekoho za nos zavádzať, klamať;
netreba ho v. za ručičku je samostatný;

vodítko, správ.

1. vodidlo, smernica, návod

2. vôdzka, vodidlo, remienok

vodivo prísl.: v. spojiť;

vodivosť -i ž.

vodivý príd. kt. má schopnosť byť vodičom: v-é látky, v. drôt;

dôvodiť nedok. uvádzať dôvod(y), odôvodňovať: d-l tým, že nemal peniaze;
presvedčivo d-l, že ...

závodiť, správ. pretekať, pretekať sa