Význam slova "vlad" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vláda -y vlád ž.

1. najvyšší výkonný orgán št. moci, zbor ministrov s jeho predsedom: predseda v-y, členovia v-y, zostaviť (novú) v-u, zasadnutie v-y;
vec prerokúvaná vo v-e na schôdzke vlády

2. spravovanie štátu; moc, vládnutie: v. sociálnych demokratov;
ujať sa, zmocniť sa v-y;
za v-y Mateja Korvína počas panovania

3. rozhodujúce postavenie, vplyv; nadvláda, moc: v. kapitálu, v. hŕstky mocných;

4. (teles.) sila: telo leží bez v-y

● stratiť v-u nad sebou prestať sa ovládať;

vladár -a m. feud. panovník, vládca;

vladárka -y -rok ž.;

vladársky príd.: v. rod

vládať -dze -dzu nedok. mať silu, schopnosť; môcť, stačiť: ešte v-e robiť, rozmýšľať;
nev-e sa ani pohnúť je slabý;
jedol, koľko (len) v-l veľa

vládca -u mn. -ovia m.

1. panovník, vladár: despotickí v-ia

2. kto má moc, kto rozhoduje: politickí v-ia;
neobmedzený v. (domácnosti);

vládcovský príd.

vládkyňa -e -kyň ž.;

vládnuť -e -u -dol -uc -uci nedok.

1. byť panovníkom, panovať: v krajine v-li králi, neobmedzene v. (nad podmaneným územím)

2. mať polit. moc, vykonávať vládu: v niektorých krajinách v-u ľavicové strany

3. mať rozhodujúci vplyv: v dome v-e hlava rodiny

4. vedieť narábať, ovládať (význ. 3): v. štetcom, sláčikom;

5. zvyčajne sa vyskytovať, byť, panovať: všade v-la disciplína, poriadok;
na severe v-e tundra prevláda

vládny príd. k 1, 2: v. činiteľ, v-a kríza, v-e uznesenie, v-e nariadenie;
v-a forma

vládychtivosť -i ž.

vládychtivý príd. túžiaci, dychtiaci po vláde: v. človek, v-é sily;