Význam slova "výz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vyza -y výz ž. sladkovodná ryba príbuzná jeseterovi, zool. Huso;

nedok. vyžadovať, vyžadovať si: v. (si) poslušnosť požadovať;
práca (si) v-je sústredenie potrebuje

vyžalovať sa dok. vyrozprávať svoje starosti, trápenie, žiaľ ap.; vyponosovať sa: v. sa matke;
v-uj sa, uľaví sa ti!

vyzametať dok. zametaním vyčistiť: v. dvor

● (je tu) ako v-né a) čisto b) expr. prázdno

nedok. vyžarovať

1. k vyžiariť: lampa v-je svetlo;
fyz. v-nie trvalé vydávanie energie navonok

2. kniž. vychádzať, šíriť sa: v-je z neho radosť, pokoj;
z chrbtice v-je bolesť

vyžať -žne -žnú dok. (kosákom) vykosiť: v. všetku trávu;
v. kus medze;

vyzauškovať dok. dať veľa zaúch, vyfackať, vyfliaskať: bez milosti ho v-l

vyzbierať -a dok. dôkladne, celkom pozbierať, zobrať: v. omrvinky;
jahody sú už v-né

výzbroj -e ž.

1. súhrn zbrojných prostriedkov; vystrojenie nimi: vojenská v., poľovnícka v.;
vojsko v plnej v-i

2. výstroj: požiarna v.

vyzbrojiť -í -a dok.

1. vystrojiť výzbrojou (význ. 1): v. armádu;
v. sa palicou;

2. vystrojiť potrebným: v. výpravu modernou technikou;
žiaci v-ení (do života) vedomosťami;

nedok. vyzbrojovať

výzdoba -y -dob ž.

1. vyzdobenie, vyzdobovanie: robiť v-u, postarať sa o v-u miestnosti

2. ozdobné predmety; spôsob ich použitia: bohatá v., vianočná, kvetinová v.

vyzdobiť dok. (dôkladne, bohato) ozdobiť: v. izbu kvetmi, v-ené námestie;

nedok. vyzdobovať

vyzdravieť -ie -ejú dok. uzdraviť sa, vyliečiť sa, ozdravieť: chorý v-l, v. z chrípky;

nedok. vyzdravievať -a

vyzdvihnúť -e -ú -hol dok.

1. zodvihnúť: v. dieťa do výšky

2. vybrať niečo uschované, deponované: v. kufor z úschovne, peniaze v banke

3. zdôrazniť, podčiarknuť: v-l jeho zásluhy, v. význam niečoho;

nedok. vyzdvihovať

vyžehliť dok. vyhladiť (význ. 2): v. si šaty, nohavice, pekne v-ená košeľa

vyženiť dok. ženbou získať: v. dom

vyzerať¹ nedok.

1. mať istý výzor, vzhľad: v. dobre, zle, nápadne, v. chorý, v-á ako starec, v-á na podvodníka;
expr. ako to v-š? ale v-š! výrazy nespokojnosti

2. zdať sa (význ. 2), javiť sa: situácia v-á beznádejne;
(to) v-á na dážď

● iron. pekne, dobre v-me! zle je s nami

nedok. vyzerať²

vyzí príd.: v. kaviár

vyžiadať, vyžiadať si -a dok.

1. požiadať o niečo, niekoho: v. (si) spis, materiál (o niekom), v. (si) odklad, v. (si) súhlas (od) vedúceho, (treba) v. ďalšieho pracovníka

2. obyč. vyžiadať si prejaviť potrebu, vynútiť si: projekt si v-a veľa práce;
vojna si v-la obete;

vyžiariť -i dok. vydať zo seba (v podobe lúčov ap.): v-ená (slnečná) energia;

nedok. vyžierať -a

// vyžrať sa hovor. pejor. vykŕmiť sa, vypásť sa;

nedok. vyžierať sa

vyžíhať -a dok. odb. žíhaním spracovať: v. oceľ

nedok. vyžínať -a

vyžiť -je -jú dok.

1. mať dosť obživy al. životných potrieb, uživiť sa: slušne v. zo svojho platu

2. ostať nažive, dožiť: azda do jari v-je

vyžiť sa -je -jú dok.

1. dlhým životom, jestvovaním stratiť životnosť, (z)degenerovať, prežiť sa: pôda, vegetácia sa v-je;
staré kultúry sa v-li

2. neviazaným životom sa opotrebovať: v-tý človek, v-tá tvár

3. vhodnejšie uplatniť sa, realizovať sa: spoločensky, športovo sa v., vhodnejšie uplatniť sa;
možnosť kultúrneho v-tia, vhodnejšie uplatnenia;

výživa -y ž.

1. poskytovanie organizmu životne dôležitých látok (v podobe potravy), stravovanie: dobrá, nedostatočná v., racionálna v.

2. potrava, strava: dojčenská v.;
zabezpečiť v-u pre deti;

nedok. vyžívať sa -a

1. k 1 – 3

2. neviazane, zlomyseľne sa tešiť z niečoho: v-l sa na jej rozpakoch

vyživiť dok. poskytnúť výživu; uživiť: v. organizmus;
v. rodinu;

výživné s. príspevok na úhradu zákl. životných potrieb (inej osobe), alimenty: platiť v. na deti

výživne prísl.;

výživnosť -i ž.

výživný príd.

1. dôležitý z hľadiska výživy: v-á hodnota potravy, v-é látky

2. obsahujúci výživné látky, výdatný, záživný: v-á strava;

vyživovací príd. určený na vyživovanie: v. príspevok;
v-ia povinnosť

nedok. vyživovať

// vyživiť sa uživiť sa, vyžiť: v. sa statočnou prácou

výživovo prísl.

výživový príd.: v-á hodnota, v-é vlastnosti;

vyžla -y -žiel ž. poľovný pes s krátkou srsťou

● expr. chudý ako v. veľmi

vyzliecť -lečie -lečú -liekol dok.

1. stiahnuť z tela (šaty, ich súčasť), zobliecť: v. si kabát, košeľu

2. zbaviť (vrchného) oblečenia, zobliecť: v. dieťa, chorého;
v. sa do pása, v-ený donaha, v. sa do plaviek;
v. periny;

nedok. vyzliekať -a

vyžmýkať -a dok.

1. žmýkaním zbaviť kvapaliny: v. bielizeň, v. citrón

2. žmýkaním odstrániť: v. prebytočnú vodu, v. šťavu z ovocia

3. expr. násilím získať, vymámiť: v-li z nás, od nás posledné peniaze

● expr. je ako v-ný citrón nevyzerá dobre, je vyčerpaný;

nedok. vyžmýkavať -a

vyznačenie -ia s. vyznamenanie (význ. 1), pocta: poverenie takou úlohou sa pokladá za v.

vyznačiť dok.

1. označiť (význ. 1), poznačiť: v. časť textu (na vynechanie)

2. určiť (význ. 1), vytýčiť: v. smer, trasu;

vyznačkovať dok. opatriť značkou, označkovať: v. turistický chodník

význačne prísl.;

význačnosť -i ž.

význačný príd. významný (význ. 1): v-é poslanie, v-á osobnosť;

nedok. vyznačovať

vyznačovať sa nedok. byť charakteristický, mať ako typický znak: v. sa skromnosťou;
tento druh (rastlín) sa v-je odolnosťou

význam -u m.

1. myšlienkový obsah, zmysel vyjadrený jazykovou formou: (ne)chápať v. slov;
lingv.: lexikálny, gramatický v. slova;
slovo v prenesenom v-e

2. dôležitosť, závažnosť; dosah: v. vzdelania, výchovy (pre človeka), historický, strategický, praktický v., nadobudnúť, stratiť v.

● to nemá v. to nie je dôležité;

vyznamenanie -ia s.

1. prejav úcty a vážnosti, vyznačenie, pocta: vaša dôvera je pre nás v-ím

2. ver. ocenenie zásluh al. vynikajúcich činov; medaila ako prejav tohto ocenenia: vojenské, štátne v., dostať v.;
nosiť v.

3. najvyššie ohodnotenie prospechu (v škole): skončiť štúdium s v-ím

□ udeliť v. vyznamenať

vyznamenať dok.

1. poctiť, odmeniť: v. niekoho prejavom dôvery

2. udeliť vyznamenanie (význ. 2): v. vynikajúcich odborníkov;

nedok. vyznamenávať -a

// vyznamenať sa vyniknúť, presláviť sa: v. sa v boji;
iron. dnes si sa v-l! urobil si niečo mimoriadne zle;

nedok. vyznamenávať sa

významne prísl.: v. zasiahnuť;
v. sa odmlčať;

významnosť -i ž.

významný príd.

1. kt. má veľký význam, význačný, dôležitý, závažný: v. človek, v-á udalosť, v. faktor, (zaujímať) v-é miesto

2. veľký (význ. 6), značný: v-é úspechy, výsledky

3. kt. vyj. istý zámer, úmysel: v. pohľad, v-é gesto

● hrať v-ú úlohu, rolu byť dôležitý;

významovo prísl.: v. rozdielny

významový príd. k 1: v. odtienok (slova);

vyznanie -ia s.

1. vierovyznanie, náboženstvo, konfesia: bez rozdielu v-ia, sloboda v-ia;
byť bez v-ia bez vierovyznania

2. súhrn hlavných právd kresť. viery: Apoštolské v. viery

3. slovné vyjadrenie, priznanie (citov): v. lásky

vyznať dok. slovami prejaviť, priznať: v. lásku dievčaťu, otvorene v. pravdu;

vyznať sa² nedok.

1. byť v niečom odborníkom, rozumieť sa, ovládať: v. sa vo svojom odbore;
už sa v tom (pomaly) nikto nev-á

2. chápať (význ. 1), rozumieť: v. sa v ľuďoch;
(ťažké je) v. sa sám v sebe

3. orientovať sa (význ. 1): dobre sa v. v meste, nev-m sa tu

● expr.: v. sa v tlačenici vedieť si rady v každej situácii;
(ani) čert, (ani) parom sa v tom (ne)v-á je to zložité, zamotané

vyznávač -a m. kto niečo vyznáva (význ. 2): v. pravdy, slobody;

vyznávačka -y -čiek ž.;

vyznávačský príd.

nedok. vyznávať -a

1. k vyznať

2. hlásiť sa k niečomu: v. liberalizmus, v. mravné hodnoty, vieru v Boha

// vyznať sa¹: v. sa zo svojich citov;

nedok. vyznávať sa

vyznieť -ie -ejú dok.

1. (o zvuku) prejaviť sa istým výsledným efektom: tón v-l čisto

2. skončiť sa, vyústiť: obhajoba v-la nepresvedčivo;
oslava v-la ako hold jubilantovi;

nedok. vyznievať -a

vyzobať -e -ú dok.

1. zobaním pozbierať, pozobať: hydina v-la zrno

2. vyďobať (význ. 1): v. dieru (do čerešne);
vtáky si šli oči v.;

nedok. vyzobávať -a

vyžobrať -e -ú dok. žobraním získať: v. si almužnu;

nedok. vyžobrávať -a

výzor -u m. vonkajšia podoba, vzhľad: detský v., mať v. chorého človeka, zmeniť v.

vyzradiť dok. prezradiť (význ. 1, 2): v. tajomstvo;
jeden druhého nev-í;

nedok. vyzrádzať -a

// vyzradiť sa: všetko sa v-lo;

nedok. vyzrádzať sa

vyžrať -žerie -žerú dok.

1. (bez zvyšku) zožrať: kone v-li všetok ovos

2. žraním vyhĺbiť: larvy v-li pod kôrou chodníčky

3. hovor. pejor. vyjesť (význ. 1): prišli nás v.

4. hovor. vyleptať (význ. 1), rozleptať, rozožrať: ruky v-té kyselinou

● trocha hrub. to si v-š! za to budeš pykať;

vyzrážať -a dok. odb. vylúčiť z roztoku ako zrazeninu

// vyzrážať sa vylúčiť sa z roztoku ako zrazenina: v-ná nečistota

vyžrebovať dok. žrebovaním určiť: v. výhercu, v-né čísla

vyzreto prísl.;

vyzretosť -i ž.

vyzretý príd.

1. kt. vyzrel, celkom zrelý, dozretý: v-é obilie, v. kompost

2. vyspelý, dokonalý: v. umelec;

vyzrieť¹ -ie -ú dok.

1. pozrieť smerom von: v. z obloka

2. v očakávaní pozrieť: ísť pred dom v. návštevu;

vyzrieť² -zreje -zrejú dok.

1. dokonale, úplne dozrieť: ovocie musí v.

2. kniž. vyspieť: v. na ženu, v-l na veľkého umelca;

nedok. vyzrievať -a

vyzúriť sa -i dok. zúrením si uľaviť, vybúriť sa: keď sa v-l, stíchol;

vyzuť -je -jú dok.

1. dať dolu (obuv), zobuť: v. si topánky

2. zbaviť obuvi, zobuť: v. dieťa;
v. sa z čižiem;

nedok. vyzúvať -a

// vyzuť sa

1. (o obuvi) uvoľniť sa a spadnúť z nohy: v-li sa mu papuče

2. hovor. expr. zbaviť sa, vymaniť sa: v. sa zo zodpovednosti;

vyžúvať -a nedok. expr.

1. ustavične žuť, prežúvať: stále musí niečo v. jesť

2. požuté vypľúvať: kravy v-jú

nedok. vyzúvať sa

výzva -y -zev/-ziev ž.

1. vyzvanie: úradná v., v. k občanom, (ne)poslúchnuť v-u;
v. do boja;
mierová v. apel;
telefónna v. ohlásenie telefonického hovoru volanému

2. (naliehavá) potreba: odpovedať na v-u čias;
ekologické v-y súčasnosti;

vyzváňací príd. určený na zvonenie; ktorým sa zvoní: v. tón (telefónu);
v. mechanizmus

vyzváňať -a nedok.

1. dlho, slávnostne ap. zvoniť (význ. 1, 2): v celom meste v-jú zvony;
zvonár v-a na všetkých zvonoch

2. zvonením ohlasovať, signalizovať niečo: v. na poplach

3. expr. opakovane, často zvoniť; vycengúvať: telefón od rána v-a;
v. pri vchode

vyzvať -e -ú dok. dať pokyn, príkaz urobiť niečo: v. partnera na súťaž, v. niekoho na súboj;
v-li ho, aby hovoril;

vyzvedač -a m. kto vyzvedá, agent, špión;

vyzvedačka -y -čiek ž.;

vyzvedačský príd.;

vyzvedačstvo -a s.

nedok. vyzvedať, vyzvedať sa

1. k vyzvedieť (sa): netaktne sa v.;
chodí, v-á, kým sa všetko nedozvie

2. iba vyzvedať pátraním ap. zhromažďovať tajné údaje o inom štáte; byť vyzvedačom

vyzvedieť, vyzvedieť sa -vie -vedia -veď! -vedel dok. vypytovaním ap. zistiť: v. tajomstvo od niekoho;
v-ď sa, čo sa povráva!

výzvedný príd. určený na získavanie tajných informácií: v. oddiel, v-á služba

výzvedy -ov m. pomn. činnosť, ktorej cieľom je získať informácie: (pr)ísť na v-y

výzvový príd.

vyzvŕtať -a dok. expr.

1. vytancovať, vykrútiť: v. dievča v tanci

2. prinútiť na usilovnú činnosť, pozvŕtať, popreháňať: tréner v-l hráčov

3. dôkladne sa povypytovať na niečo: v. deti, čo robili;
veď ja ho v-m

// vyzvŕtať sa

1. vytancovať sa: v. sa na zábave

2. veľa (a šikovne) robiť, veľmi sa narobiť: v. sa v robote, pri žatve;
musí sa poriadne v., aby všetko stihla

vyzývací príd. na ktorý sa vyzýva, konaný na základe výzvy: v-ie stretnutie, v. zápas

nedok. vyzývať -a

vyzývateľ -a mn. -ia m. kto vyzýva (na šport. stretnutie): v. majstra sveta;

vyzývateľka -y -liek ž.;

vyzývateľský príd.

vyzývavo prísl.: v. sa správať;

vyzývavosť -i ž.

vyzývavý príd. upozorňujúci na seba, nápadný, provokujúci; svedčiaci o tom: v-á žena;
v. smiech;

v záujme predl. s G kniž. vyj. cieľový vzťah: konať v z. verejného poriadku;