Význam slova "váľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

val -u m. (umelý) násyp, obyč. s obrannou funkciou;

valach -a mn. -si m. pastier oviec

● expr. najesť sa, zjesť ako v. veľa;

valach -a mn. N a A -y m. vykastrovaný žrebec

valal -u m. nár. dedina: zemplínske v-y;

valalský príd.

váľanda -y -ľand ž. jednoduché čalúnené lôžko;

váľandový príd.: v-é matrace

valaška -y -šiek ž. sekera s dlhým poriskom, kt. používajú valasi;

valaškový príd.: v. tanec;

valaský, valašský príd.: v. pes;

valasky, valašsky prísl.;

valaštička -y -čiek ž. zdrob.

váľať -a nedok.

1. kotúľaním, prevracaním ap. premiestňovať (väčší predmet), valiť: v. sudy, kláty

2. takto spracúvať: v. cesto, chlieb

3. prevaľovať (význ. 1, 2), prekacovať; rúcať: v. kolky, víchor v-a stromy;
v. dom

4. expr. klásť (význ. 1), dávať: v. všetko na kopu;

● v. kroky kráčať dlhými krokmi;
v. duby, sudy, kotrmelce robiť premety

// váľať sa

1. prevracaním, prevaľovaním (zboka nabok) sa premiestňovať: deti sa v-jú v tráve, v snehu;
kamene sa v-jú dolu brehom valia

2. expr. povaľovať sa (význ. 1), leňošiť: v. sa (celý deň) v posteli

3. expr. (o veciach) bez úžitku, na nevhodnom mieste ap. sa povaľovať: knihy sa v-jú po kútoch, v prachu

4. prevaľovať sa, prekacovať sa, rúcať sa: plot, dom sa v-a

● expr. v. sa od smiechu veľmi sa smiať

valček -a m.

1. zdrob. k valec

2. pomôcka na maľovanie stien;

valčekový príd.: v-é ložisko valivé ložisko s valčekmi

valcha -y válch ž. stroj na valchovanie (textílií)

valchovať nedok. spracúvať vlnené tkaniny tlakom, teplom: v. súkno

valčík -a m. spoloč. tanec v trojštvrťovom takte; skladba v tomto takte;

valčíkový príd.: v-á pieseň

valcovač -a m. robotník pracujúci pri valcovaní: v. plechov, v. ciest;

valcovací príd. určený na valcovanie: v. stroj;
v-ia trať

valcovačka -y -čiek ž. valcovací stroj

valcovačský príd.

valcovať nedok. valcom upravovať: v. železo, v. cestu, trávnik

valcovito, valcovite prísl.: v. zhrubnutý;

valcovitosť -i ž.

valcovitý príd. kt. má podobu valca: v-é teleso;

valcovňa -e ž. závod, dielňa na valcovanie materiálu: v. plechu

valcový príd.: v. mlyn;

valec -lca m.

1. geom. teleso ohraničené dvoma kruhovými základňami a oblým plášťom

2. vec v podobe valca: kovový v.;
v. písacieho stroja;
motor. v-e motora

3. stroj na valcovanie: parný v.;

valencia -ie ž.

1. chem. mocenstvo

2. lingv. v. (slovies) schopnosť spájať sa s inými slovami;

valenčný príd.: v. slovník

valený príd.: stav. v-á klenba prenášajúca zaťaženie iba na dve protiľahlé steny

valeriána -y -ián ž. liečivá bylina, bot. v. lekárska Valeriana officinalis;

valeriánový príd.: v-é kvapky

valibuk -a mn. -ovia/-ci m. expr. (podľa rozpráv. postavy) silák

valiť -ľ! nedok.

1. váľať (význ. 1), prevaľovať: v. zoťaté kmene

2. subšt. zavádzať, klamať nezodpovednými rečami: čo nás v-te!

// valiť sa

1. (prudkým) kotúľaním sa premiestňovať: balvany sa v-ia do údolia

2. vo veľkom množstve prichádzať; hrnúť sa, prúdiť: voda, lavína sa v-í;
davy (ľudí) sa v-ia;
krv sa v-í z rany;
udalosti sa v-ia (jedna za druhou)

3. expr. hrozivo sa približovať, doliehať: v-í sa na nich nešťastie, pohroma

valivý príd. založený na valení: v. pohyb;
v-é ložisko

vaľkať nedok. spracúvať váľkom: v. cesto

valník -a m. odb. nákladné auto s plochou karosériou (so sklápacími al. snímateľnými bočnicami);

valníkový príd.

valný príd.

1. poet. mohutne tečúci, valiaci sa: v. tok, v. Dunaj

2. iba v spoj. v-é zhromaždenie zhromaždenie všetkých členov

váľok -ľka m. valcovitý predmet na formovanie cesta ap.

● expr. ruky, nohy ako v-y tučné

valorizácia -ie ž. kniž. valorizovanie: ekon. v. platov zvyšovanie úmerné s rastom cien;

valorizačný príd.

valorizovať nedok. i dok. kniž. nadobúdať, nadobudnúť hodnotu: ekon. v. mzdy, dôchodky zvyšovať, zvýšiť úmerne s rastom cien

válov -a m. žľab na kŕmenie ošípaných al. na kŕmenie a napájanie dobytka: nasypať do v-a, v-y plné vody

● expr. → mastný v.;
byť pri (plnom) v-e mať výnosné miesto;

válovček -a m. zdrob.

valový príd.: v. typ hradieb

valuta -y -lút ž. ekon.

1. mena: zlatá v., tvrdá v.

2. valuty bankovky, mince cudzej meny: platiť vo v-ách;

valutový príd.: v-é hospodárstvo

aktív -u m.

1. prac. schôdzka členov al. funkcionárov organizácie

2. súbor aktivistov

akuzatív -u m. gram. 4. pád (v skloňovaní);

aperitív [-t-] -u m. alkoholický nápoj použ. pred jedlom: podávať a.

archív -u m. zbierka písomností, dokumentov; inštitúcia na ich opatrovanie: literárny a., mestský a.;
štátny a.;

bezšvíkový, bezšvový príd. nemajúci švík, šev: b-é pančuchy;
tech. b-é rúry

čvíkota -y -kot ž. spevavý sťahovavý vták, zool. Turdus

datív -u m. gram. 3. pád (v skloňovaní);

detektív -a m. civilný vyšetrovateľ kriminálnych, nevysvetlených ap. prípadov;

diapozitív -u m. pozitív na priesvitnom podklade pripravený na premietanie: doplniť prednášku d-mi;

fixatív -u m. ustaľovač (farby, kresby ap.)

genitív -u m. gram. 2. pád (v skloňovaní);

háv -u m. kniž. al. hovor. expr. oblečenie, šaty: oblečený v slávnostnom h-e

imperatív -u m.

1. gram. rozkazovací spôsob

2. kniž. príkaz, požiadavka: kategorický i.;

indikatív -u m. gram. oznam. spôsob;

infinitív -u m. gram. neurčitok;

kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;

koložvársky príd. ku Koložvár (maď. názov mesta Kluž): k-a kapusta jedlo z kapusty, mäsa a ryže

komparatív -u m. lingv. 2. (porovnávací) st. pri príd. a prísl. utvorený príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. vyšší, múdrejšie)

kultúrno-výchovný príd. týkajúci sa kultúry a výchovy: k-á práca

lajtmotív, leitmotív [lajd-] -u m. (nem.) lit., hud. vedúci motív, zákl. myšlienka slovesného al. hud. diela

masív -u m. mohutný zemský útvar; mohutný celok niečoho: horský, sopečný m., kontúry m-u;
m. domov

motív -u m.

1. podnet na vedomé konanie: m. činu;
v jeho postoji prevažujú osobné m-y

2. najjednoduchší tematický prvok umel. diela: baladický, ľúbostný m. románu;
pieseň na ľudové m-y;

návšteva -y -tev ž.

1. príchod k niekomu, niekam s cieľom ostať tam istý čas: ísť , prísť na n-u k rodine;
štátna n. v Slovenskej republike;
n. Bratislavy;
úradné n-y

2. príchod s cieľom zúčastniť sa na niečom: n. divadla

3. návštevník, hosť, hostia: čakať, dostať, prijať n-u, mali sme n-u;

návštevníčka -y -čok ž.

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;

návštevnosť -i ž. počet návštevníkov: n. knižnice, kín

návštevný príd. k 1: n. deň pre úr. návštevy;

negatív -u m. predmet s obráteným pomerom vypuklín: n. reliéfu;
fot., film. obraz, na kt. rozdelenie svetla a tieňa, resp. (doplnkových) farieb je opačné ako v skutočnosti, op. pozitív: vyvolať n.;

nešvár -u m. publ. neporiadok, neprístojnosť; zlozvyk: bojovať s n-om, s n-mi

nominatív -u m. gram. 1. pád (v skloňovaní);

normatív -u m. odb. predpis, ustanovenie, pravidlo: n. zásob, kvality norma

objektív -u m. sústava šošoviek v opt. prístrojoch utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu

nedok. oprávňovať

pansláv -a mn. -i m. panslavista; z hľadiska vládnucich vrstiev v Uhorsku v 19. – 20. stor. každý uvedomelý Slovák, Slovan;

páv -a mn. N a A -y m. vták s veľkým vejárovitým chvostom ind. pôvodu chovaný na okrasu, zool. Pavo

● chodiť ako p. pyšne;

páví príd.: p. chvost;
p-ie oko a) pestrofarebná kruhovitá kresba na pávom chvoste b) motýľ, zool. Saturnia;

pozitív -u m.

1. obraz, predmet, kt. vznikol ako výsledok kopírovania, odlievania ap.;
fot., film. obraz, na ktorom rozdelenie svetla a tieňa al. farieb zodpovedá skutočnosti, op. negatív

2. lingv. prvý st. pri stupňovaní príd. m. a prísl.;

prezervatív -u m. muž. antikoncepčný prostriedok

primitív -a m.

1. primitívny (význ. 1) človek: umenie p-ov

2. pejor. nekultúrny človek: správať sa ako p.;
v hudbe je p.

recitatív -u m. v hud. diele prednes blížiaci sa voľnému hovoreniu

rukáv -a m. časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie: krátke, dlhé r-y, šaty bez r-ov;
vyhrnúť, vysúkať si r-y i fraz. pustiť sa do roboty

● (vy)sypať, vytriasť niečo (ako) z r-a pohotovo dodať, predložiť;
už je → ruka v r-e

s výnimkou predl. s G kniž. okrem: rastú tam ihličnaté stromy s v. smrekovca

nedok. sproduktívňovať

statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja

superlatív -u m. lingv. 3. st. pri príd. a prísl. utvorený zo základu predponou naj- a príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. najvyšší, najmúdrejšie);

šváb -a mn. N a A -y m. veľký čierny hmyz živiaci sa odpadkami z jedál ap., zool. Blatta: zo škár vyliezli š-y

● je ako š. dotieravý;
zaliezť ako š. dobre sa skryť

švác cit. naznač. úder alebo hodenie: š. ho po líci;
š. kameň do vody

nedok. švácať -a

// švacnúť sa

1. š. sa o skalu

2. š. sa do postele;

nedok. švácať sa

švárny príd. pekný (význ. 1), driečny: š. mládenec, š-e dievča

švédčina -y ž. švédsky jazyk

švédsky príd. k Švéd, Švédsko: š. jazyk;
š-a oceľ;
š-a misa obložená;

švédsky prísl.: hovoriť (po) š.

švíček -čka m. zdrob. expr.

švík -a m. šev (význ. 1, 2): dvojitý, úzky š.;
lingv. morfematický š.;

švíkový príd.;

technicko-výrobný príd. výrobný z hľadiska techniky: t-é normy

teleobjektív -u m. fyz. objektív na fotografovanie vzdialených al. neprístupných predmetov

úväzok -zku m. prac. povinnosti, záväzok: pracovať na plný, polovičný ú.

v¹ [i vé] neskl.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: v. r. vlastnou rukou;
V a) zn. pre objem telesa b) zn. pre volt c) zn. prvku vanádium d) rím. číslica 5

v², vo predl.

A. s L vyj.

1. miesto, vnútri ktorého sa niečo deje, prostredie al. všeob. priestorový význ.: sedieť v aute;
pohyb vo voľnej prírode;
mať slzy v očiach;
obraz v ráme;
ostalo mu to v pamäti

2. oblasť prac. al. iného záujmu: pracovať v priemysle, súťaž v orbe, majstrovstvá vo futbale

3. čas priebehu deja, počas, cez, za: vo dne, v zime, v živote, v školskom roku, (zahynul) v prvej svetovej vojne, v tomto momente

4. stav: motor je v chode, byť v nebezpečenstve, ostať v hanbe, (ne)mať veci v poriadku

5. spôsob, mieru, prostriedok al. prostredníctvo: dĺžka v metroch, odmena v naturáliách, stáť v pozore;
v plnom rozsahu

6. sprievodné okolnosti: v núdzi poznáš priateľa

7. zreteľ, vzhľadom na, pokiaľ ide o: zmeny vo vývine, vynikať v učení, byť verný v láske

8. väzbu pri slovesách a menách: vyznať sa v problémoch, sklamať sa v priateľovi, záľuba v športe

B. s A vyj.

1. časový údaj: v nedeľu, vo štvrtok, v deň svadby, (ešte) v to isté leto

2. miesto al. smer deja, na; do: oziaba ho v ruky, hľadí v tú stranu;
poet. poberať sa v šíru diaľ

3. účinok, výsledok: sneženie prechádza v dážď

4. väzbu pri slovesách a menách: dúfať v to najlepšie, viera vo víťazstvo

C. je súčasťou predl. výrazov a druhotných predl.: v porovnaní, v súvislosti s, vo vzťahu, v pomere k, v závislosti od, (zrážky) vo forme (snehu), v rámci (osláv), v priebehu, v čase (žatvy), v prípade (požiaru)

v dôsledku predl. s G kniž. vyj. príčinu: v d. toho (sa pokus nepodaril) preto ...

v duchu predl. s G kniž. vyj. spôsob, v zmysle, podľa: návrh v d. schválených princípov;
postupovať v d. zákonnosti

v mene predl. s G vyj. zástupnícky vzťah: v mene zákona;

v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé

v porovnaní s predl. s I vyj. zreteľ, oproti: v p. s vlaňajškom je prírastok väčší;

v priebehu predl. s G počas: v p. rokovania

v prípade predl. s G: v p. nebezpečenstva stlačte gombík

v prospech predl. s G vyj. cieľový vzťah: zahraničná služba v p. štátu;