Význam slova "uň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

unáhlene prísl.: konať u.;

unáhlenosť -i ž.

unáhlený príd. prenáhlený, nepremyslený: u-é závery;

nedok. k 3 – 5 unášať -a

únava -y ž. stav organizmu spôsobený spotrebovaním síl, vyčerpanosť: telesná, duševná ú., jarná ú., zaspať od ú-y;
odb. ú. materiálu porušenie jeho statickej pevnosti;

unavene, unaveno prísl.;

unavenosť -i ž.

unavený príd. pociťujúci únavu, ustatý; svedčiaci o tom: u-í kopáči;
u-é oči;

unaviť dok. spôsobiť únavu, vyčerpať, vysiliť: cestovanie u-í, u. si oči čítaním;
u. poslucháčov (dlhou prednáškou);

únavne prísl.: pôsobiť ú.;

únavnosť -i ž.

únavný príd. vyvolávajúci únavu, unavujúci, vysiľujúci, namáhavý: ú-á práca, cesta, prednáška;

nedok. unavovať

// unaviť sa spôsobiť si únavu, vyčerpať sa, ustať: u. sa pri práci;

nedok. unavovať sa

únavový príd.: ú-é látky

unavujúci príd. únavný, vyčerpávajúci, namáhavý: u-e pohyby, u. prednes;

unavujúco prísl.: u. dlhý (pochod)

unca -e ž. angl. váhová jednotka (28,35 g)

unfér, pôv. pís. unfair neskl. príd. hovor.

1. neslušný, nečestný

2. surový, neprípustný (v športe): u. hra, zákrok

uňho G zámena on (živ.) s predl. u

únia -ie ž. spojenie organizácií, polit. strán al. štátov; takto vzniknutý útvar, zväz: odborová ú.;
kresťanskodemokratická ú.;
colná ú.;
Európska ú.;
Severoamerická ú. USA;

uniesť unesie unesú dok.

1. i nedok. mať schopnosť niesť: (ne)u-ie kufor kníh, výťah u-ie tri osoby

2. i nedok. zvládnuť, zniesť (ako ťarchu, záväzok ap.): u. (finančné) náklady, nemôže u. toľko povinností

3. odniesť (význ. 1), vziať: prúd u-l člnok

4. násilím odviesť, odvliecť: u. dieťa, u. lietadlo

5. ovládnuť (význ. 4), strhnúť: dať sa u. hnevom;
u-ený krásou prostredia;

unifikácia -ie ž. zjednotenie, zjednocovanie: u. výrobkov, u. plánov, zákonov;

unifikačne prísl.

unifikačný príd.;

uniforma -y -riem ž. jednotné oblečenie armády, príslušníkov rozlič. organizácií ap., rovnošata: vojenská, železničiarska u., lesnícka u., nosiť u-u

uniformita -y ž. uniformnosť, rovnakosť: u. v obliekaní;
u. panelových stavieb;
u. názorov

uniformne prísl.;

uniformnosť -i ž.

uniformný príd. prísne, stroho jednotný, rovnaký: u. ráz, u. vývin;

uniformovane prísl.;

uniformovanosť -i ž.

uniformovaný príd. oblečený do uniformy, nosiaci uniformu: u-á stráž, u. vrátnik;

únik -u m. uniknutie, unikanie: ú. od zodpovednosti;
niet, nebolo ú-u, pokus o ú.;
ú. pary, plynu

● ú. → mozgov;

nedok. unikať

unikát -u m. jediný exemplár: vzácny, svetový u.;

unikátne prísl.;

unikátnosť -i ž.

unikátny príd. jedinečný (význ. 1), jediný: u. kus (nábytku);

uniknúť -e -ú -kol dok.

1. rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho al. niekoho nepríjemného; vyhnúť sa, ujsť, utiecť: u. prenasledovateľom;
(o vlások) u. nebezpečenstvu, smrti

2. (o látkach) vyjsť, dostať sa z uzavretého priestoru: netesným otvorom u-l plyn

3. nebyť spozorovaný, ostať nepovšimnutý: u. pozornosti;
z prednášky mu veľa u-lo

4. byť (pre niekoho) stratený, neuskutočniť sa, ujsť: u-l mu zisk, zárobok;

únikovosť -i ž.

únikový príd.: ú-á téma;
ú-é cesty, ú-é tendencie;

unikum -ka s. unikátny jav, unikátna vec: svetové u.

úniový príd.

unisono [-izó-] prísl.

1. hud. jednohlasne (význ. 2): spievať u.

2. hovor. zhodne, rovnako; jednomyseľne: reagovať (na výzvu) u.

unitárny príd. jednotný: u. štát s jednou sústavou najvyšších št. orgánov nepripúšťajúci suverenitu jeho jednotlivých častí

univ. skr. univerzitný

univerzálne prísl.;

univerzálnosť -i ž.

univerzálny príd. všeobecný (význ. 1); všestranne použiteľný, všestranný: u-a platnosť;
u. liek, u. prístroj;
práv. u. dedič kt. dedí celý majetok;

univerziáda -y -ziád ž. (medzinár.) preteky, súťaž vysokoškolákov: zimná, letná u.;
matematická u.;

univerziádny príd.

univerzita -y -zít ž.

1. najstarší typ vys. školy poskytujúci vzdelanie najmä v spoloč., mat., prír. a tech. vedách: bratislavská u., ekonomická, technická u.

2. kurz náročných prednášok pre dospelých: večerná u., u. tretieho veku;

univerzitný príd. k 1: u-é štúdium, u. profesor, u-á knižnica

univerzum -za s. kniž. celý svet; vesmír, kozmos

únos -u m. unesenie (význ. 4): ú. dieťaťa, lietadla

únosca -u mn. -ovia m. kto uskutočnil únos: ú-ia lietadla;

únoskyňa -e -kýň ž.

únosne prísl.: u. zaťažiť niečo;

únosnosť -i ž.

1. k únosný

2. tech. rozsah namáhania, ktoré je konštrukcia schopná zniesť bez porušenia

únosný príd. kt. možno uniesť (význ. 2); vyhovujúci istým podmienkam, vhodný: hospodársky ú. projekt;
to nie je (politicky) ú-é;

unožiť dok. tel. napnutou nohou urobiť pohyb nabok;

únožmo prísl. tel. s unožením: met ú.

nedok. unožovať

unudene prísl.: tváriť sa u.;

unudenosť -i ž.

unudený príd. pociťujúci nudu, zunovaný nudou; svedčiaci o tom, znudený: u-é publikum;
u. výraz tváre;

unúvať -a nedok. obťažovať, ustávať: prepáčte, že vás stále u-m;
dieťa u-a matku otázkami domŕza

// unúvať sa: veľmi sa neu-l (s odpoveďou);
neu-j(te) sa! zdvorilé odmietnutie

bisťu, bisťubohu cit. mierne zahrešenie: pusť ma, bisťu! to je chlapík, bisťubohu!

byľku, byľu hovor. expr.

I. neskl. čísl. zákl. neurč. trocha, málo: b. citu

II. prísl. trocha, málo; chvíľku: b. posedieť

chvíľu, chvíľku prísl. s malým časovým rozsahom, krátko: ch. sa učiť

čučať -í -ia nedok. expr.

1. byť učupený; trčať, čupieť: č. doma;
hmla č-í v roklinách

2. mlčať, čušať: čušte už!

čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;

čučoriedie -ia s. hromad. čučoriedkový porast

čučoriedka -y -dok ž.

1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus

2. jedlý plod tohto kríka: zbierať č-y;

čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno

čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;

● expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho

čuť -je -jú nedok. kniž.

1. počuť: vonku č. hlasy;
vo funkcii cit.: čujme! povzbudenie, aby niekto prehovoril;
čujte, čo si to dovoľujete!

2. uvedomovať si, cítiť: č-m, ako mi tlčie srdce

dopočuť -je -jú dok. zachytiť sluchom, začuť: d. buchot;
viac ned-la

// dopočuť sa z počutia sa (náhodne) dozvedieť: všeličo sa o tom d-l;
d-l sa, že svadba nebude

dožuť, dožuvať -žuje -žujú dok. skončiť žutie, prestať žuť: d. kôrku;

kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou

kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

kľučiarka -y -rok ž.;

kľučiarsky príd.

kľučka¹ -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

kľučka² -y -čiek ž.

1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.

1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca

2. (o rastline) klíčiť, pučať: zrno sa začína k.;

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e

korčuľovanie -ia s. jazda na korčuliach

korčuľovať, korčuľovať sa nedok. pohybovať sa na korčuliach: k. sa na klzisku;
dobre (sa) k-je ovláda techniku jazdy na korčuliach

kožušina -y -šín ž. vypracovaná koža s jemnou srsťou; výrobok z nej: kabát podšitý k-ou;

kožušinka -y -niek ž. zdrob. expr.

kožušinový príd.: k. golier;

kožušníčka -y -čok ž.;

kožušnícky príd.;

kožušníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. kožušnícky odbor

2. obchod s kožušinami

kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;

kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.

krasokorčuľovanie -ia s. korčuľovanie so šport. a umel. prvkami, krasokorčuliarstvo;

ľuľkový príd.

ľuľok -ľka m. poľná liečivá bylina, bot. Solanum;

maňuška² -y -šiek obyč. mn. maňušky ž. hovor. bahniatka, baburiatka

maňuška¹ -y -šiek ž. bábka ovládaná prstami, mikulka;

maňuškový príd.: m-é divadlo, m-á hra

namojdušu

I. čast. expr. veru, skutočne, naozaj: zaveril sa: n., n.;
n., závidím ti

II. pís. i na moj dušu cit. vyj. rozlič. citové hnutia: ej, n., už je dobre! no n., to bol výlet!

napľuť, napľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok. pľutím zasiahnuť: n. na dlážku;
n. si do dlaní i fraz. povzbudiť sa, priprieť sa do roboty

● n. niekomu do tváre, do očí prejaviť hlboké opovrhnutie;
hrub. n. na to! n. na neho! výrazy záporu, rezignácie

našuchoriť, našušoriť dok. expr. šuchorením upraviť, načuchrať: n. seno, n. si vlasy

// našuchoriť sa, našušoriť sa (o vtákoch) načuchrať si perie: sliepka sa n-la

našuškať dok. pošepkať (význ. 2), našepkať: n. spolužiakovi odpoveď;

nedok. našuškávať -a: nen-jte!

náučný príd. poskytujúci poučenie: n-á literatúra;
n. slovník encyklopedický;
n. chodník (v chránenej prírodnej oblasti)

náušnica -e -níc ž. ozdoba, kt. sa pripevňuje na ušný lalôčik: zlaté, briliantové n-e;

náušnička -y -čiek ž. zdrob.

nedok. obkľučovať

odpľuť, odpľuť si -je -jú dok. vypustiť slinu z úst: o. horkú slinu;
od jedu si (cez zuby) o-l;

odušu, pís. i o dušu prísl. expr. rýchlo, horlivo, intenzívne: bežať, robiť o.

opľuť, opľuvať -je -jú dok. vypľuť sliny na niečo, niekoho: o. dlážku;

pančuška -y -šiek ž. zdrob.: detské p-y;