Význam slova "ty" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ty G, A teba, ťa D tebe, ti L tebe I tebou (kratšie tvary ťa, ti použ. bez dôrazu a bez predl.) zám. osob. 2. os. jedn.

1. označ. adresáta prejavu, na kt. sa hovoriaci obracia: to si ty? ty si sa vôbec nezmenil;
prosím ťa, pomôž mi;
čo ti je? spytoval sa na teba;
tebe nič nehovorím;
expr.: čo ťa do toho! ty naničhodník! čo s tebou?

2. hovor. označ. všeob. adresáta, u kt. hovoriaci predpokladá city, myšlienky, zážitky zhodné so svojimi; niekedy ním hovoriaci adresuje obsah reči sebe: len sa ozveš, hneď ťa zahriaknu;
keď pozeráš na tú krásu, zdá sa ti, že snívaš;
oni si chodia po výletoch a ty seď doma

3. expr. má citový význ.: ty, počuj, daj ty tomu pokoj! mňa ty neoklameš!

4. D ti a) expr. vyj. psychickú účasť podávateľa na deji (etický datív): to ti bol zážitok! zrazu len sa ti zablysklo b) hovor. vyj. privlastňovanie: on ti je rodina?

● (len tak) mne nič, tebe nič a) bezdôvodne b) nenazdajky;
ako ty mne, tak ja tebe;
ja pán, ty pán, kto bude kravy, kozy, svine pásť? expr. môj ty svete! zvolanie;
(ja) byť tebou keby som bol na tvojom mieste

tyč -e ž. žrď: kovová, sklená, ebonitová t.;
tech. vrtná, piestna t.;

tyčinka -y -niek ž.

1. tyčka malých rozmerov: drôtená, grafitová t.

2. vec tvarom pripomínajúca tyčinku: slané t-y druh pečiva;
bot. časť kvetu nesúca peľ;

tyčinkový príd.

týčiť sa -i nedok. kniž. vypínať sa (význ. 3), čnieť: nad mestom sa t-ia veže

tyčka -y -čiek ž. zdrob.

tyčový príd.: fyz. t. magnet v podobe tyče;

týfus -u m. infekčná choroba s horúčkami: brušný t.;

týfusový príd.: t-á nákaza

tykadlo -a -diel obyč. mn. s. nitkovité hmatové ústroje na hlave niekt. drobných živočíchov: t-á chrobákov

tykať nedok. používať zám. ty na označenie 2. os. v dialógu: učiteľ t-á žiakom;
t. si s kolegami, navrhnúť t-nie

týkať sa -a nedok.

1. dotýkať sa (význ. 1): ničoho sa net-aj!

2. vzťahovať sa: tá vec sa ma net-a;
záležitosti t-júce sa všetkých;
čo sa t-a (výživy), ... vzhľadom na (výživu), pokiaľ ide o (výživu)

tyl -u m. jemná drobno sieťovaná tkanina;

tylo -a s.

1. zadná časť hlavy, záhlavie: vlasy začesané do t-a

2. zadná časť krku, šija, zátylok: ohorené t.

3. územie za frontom, zázemie; voj. jednotky v ňom operujúce: obsadiť t. nepriateľa;
slúžiť v t-e

4. plochá strana nástroja oproti ostriu: t. sekery, noža;

tylový¹ príd.: t. závoj

tylový² príd.: t-á kosť;
t-é zložky armády

tým spoj. podraď.

1. → čím

2. s tým, že uvádza spôsobové vety: odišiel s t., že sa ešte vráti

tymian, temian [t-] -u m.

1. aromatické stredomorské korenie

2. voňavá živica použ. ako kadidlo pri náb. úkonoch;

tymianový, temianový príd.: t-á vôňa

tympan -u obyč. mn. m. bicí hud. nástroj v podobe polguľovitého kotla;
t-y kotly;

tympanový príd.

týmus -u m. anat. žľaza v hrudi mláďat, brzlík;

týmusový príd.

typ -u m.

1. jednotlivá osoba al. vec ako predstaviteľ celej skupiny: (pravý) t. učenca, umelca;
t-y zobrazené v románe;
t. moderného sídliska

2. súhrn jednotlivcov al. vecí s rovnakými znakmi, druh: slovanský t., nordický t.;
pôvodný t., t. jazyka

3. teles. al. duš. znaky charakterizujúce skupinu jednotlivcov: atletický t., cholerický t., vizuálny t.

4. výrobok ako predstaviteľ celej série, prototyp, model: nový t. automobilu, lietadla, obytného domu

5. charakter, ráz, ktorému zodpovedá skupina javov: strana liberálneho, konzervatívneho t-u;
t. odbornej, strednej školy

6. i mn. typy polygr. jednotlivé písmená, litery; tlačové písmo

typickosť -i ž.

typický príd.

1. kt. má vlastnosti typu (význ. 1), charakteristický, príznačný: t. predstaviteľ staršej generácie;
t. prípad, t-á vlastnosť;
to je preňho t-é

2. rázovitý, originálny: t-á figúra, t-á krajina;

typicky prísl.;

typizácia -ie ž. typizovanie;

typizačný príd.: t-é postupy

typizovať nedok. i dok.

1. zachytávať, zachytiť v zákl. znakoch ako umel. typ: t. románové postavy

2. výberom určovať, určiť najvhodnejšie výrobky, výr. postupy ap.: t. súčiastky, t-ná stavba

typograf -a mn. -i m. odborník v typografii;

typografia -ie ž. technika tlače s použitím sadzby, kníhtlačiarstvo;

typografický príd.: t-á úprava knihy;

typograficky prísl.

typografka -y -fiek ž.;

typológia -ie ž. veda o typoch: psychologická, jazykovedná t.;

typologický príd.;

typologicky prísl.

typovať nedok.

1. vyberať, voliť, odhadovať ako vhodný typ: t. pracovníkov;
t. páchateľa (napr. podľa spôsobu vykonania trestného činu)

2. odb. určovať, potvrdzovať typ: t. motorové vozidlo

tyran -a m. despota, utláčateľ: revolta proti t-ovi;

tyrania -ie ž. despotizmus, krutovláda, hrôzovláda: fašistická t.

tyranizovať nedok. despoticky vládnuť: t. poddaných;

tyranka -y -niek ž.;

tyranský príd.;

tyransky prísl.;

tyranstvo -a s. tyrania

týrať -a nedok.

1. zámerne spôsobovať bolesť, mučiť, trýzniť: t. zvieratá, t. deti

2. spôsobovať (duš.) trápenie, sužovať: t-ný výčitkami svedomia

// týrať sa trápiť sa, sužovať sa

tyristor -a m. elektrotech. riadený polovodičový usmerňovač

tyrkys -u m. polodrahokam modrozelenej farby;

tyrkysový príd.: t. odtieň

týždeň -dňa m.

1. obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): prvý t. v mesiaci, na budúci t., o niekoľko týždňov, raz do t-a;
cirk. Veľký t. pred Veľkou nocou

2. sled, súbor pracovných dní: päťdňový pracovný t.;
vybaviť veci cez t., v t-i

3. iba mn. väčší časový úsek: prešli t-e, kým napísal odpoveď;
medové t-e čas po svadbe;

týždenne prísl.: raz t.

týždenníčka -y -čok ž.;

týždennícky príd.;

týždenníctvo -a s. funkcia týždenníka

týždenník -a m. neživ. časopis, spravodajský film ap. vychádzajúci raz do týždňa: redigovať t.;
filmový t.;

týždenník -a mn. -ci m. živ. žiak majúci týždennú službu v triede;

týždenný príd.

1. trvajúci týždeň, týždňový (význ. 1): t-á dovolenka, rekreácia

2. opakovaný každý týždeň: t-á kontrola;
t. lístok platný týždeň;

týždňový príd.

1. trvajúci týždeň, týždenný (význ. 1): t. pobyt

2. týždeň starý: t-é kurča;

diéty diét ž. pomn. náhrada výdavkov pri prac. ceste: vyplatiť d.

koľkáty zám. opyt. nár. koľký: do k-ej (triedy) chodíš?

ľúty príd. kniž.

1. divý, zúrivý: ľ-a zver

2. krutý, neľútostný: ľ. vrah, nepriateľ

počty -ov m. pomn. zastaráv. matematika; príslušný vyučovací predmet v zákl. škole: vedieť p.;
zajtra máme p.;

roráty -ov m. pomn. cirk. kat. adventná ranná omša: chodiť na r.

svätyňa -e -týň ž.

1. obyč. budova určená na náb. obrady, kostol, chrám; modlitebnica: pohanská, kresťanská s.

2. posvätné miesto, kde sa pripomína nejaká mimoriadna udalosť, vec ap.: lurdská s.

sýty príd.

1. kt. necíti hlad, (dobre) najedený, nasýtený, op. hladný, lačný: s. človek, pes;
mať s. žalúdok;

2. (o pokrmoch) sýtiaci, výdatný, výživný: s-e raňajky, s-a strava

3. veľmi zreteľný, výrazný, intenzívny, silný: s. odtienok farby, s-a vôňa;
s. hlas

● s. hladnému, lačnému neverí;

výtyčka -y -čiek ž. striedavo červeno-biela drevená al. kovová tyč použ. v geodézii