Význam slova "tér" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 104 výsledkov (1 strana)
-
tér -u L -i m. hovor. decht;
-
terajší príd. kt. je, existuje teraz, súčasný, dnešný: t-ie pomery, t-ia situácia, t. typ školy
-
terajšok -ška m. súčasnosť (význ. 1), prítomnosť, dnešok: t. rozhoduje o budúcnosti;
od t-a odteraz -
terakota -y ž.
1. ker. jemná tehlovočervená keramikárska hlina; výrobky z nej
2. odtieň tehlovočervenej farby;
-
terakotovo prísl.: t. sfarbený
-
terakotový príd.
1. z terakoty: t-á soška
2. tehlovočervený: t-á farba;
-
terapeutický príd.: t-é účinky, t. zákrok;
terapeuticky prísl.
-
terapia -ie ž.
1. odbor medicíny zaoberajúci sa liečením chorôb
2. spôsob liečby: fyzikálna t., spánková t.;
-
terárium -ia s. priestor upravený na chov obojživelníkov a plazov
-
terasa -y -rás ž.
1. prír. al. umelý stupeň terénu: stupňovité t-y záhrad;
geol. pobrežná t.2. upravená plochá strecha budovy al. jej časti: sedieť, opaľovať sa na t-e;
t. kaviarne; -
teraska -y -siek ž. zdrob.
-
terasovito, terasovite prísl.: t. upravený pozemok
-
terasovitý príd. stupňovito sa zvažujúci;
-
terasový príd.: t-á plošina;
-
teraz [t-] prísl. v tejto chvíli, v tomto čase; v súčasnosti: t. nemám čas;
to sa t. nenosí;
čo t.? čo robiť● t. alebo nikdy a) je to veľká príležitosť b) treba sa rozhodnúť
-
terc -u m.
1. hovor. melódia o terciu vyššia al. nižšia ako základná: spievať, chytiť t.
2. kart. zoskupenie troch kariet: postupný t.
-
terč -a m.
1. predmet, obyč. kruhový obrazec, použ. ako cieľ pri streľbe: strieľať do t-a, pohyblivý t.;
→ živý t.;2. predmet podobný terču: žel. návestný t. signalizačné zariadenie;
-
terceto [-c-] -a -cet s. hud. skladba pre 3 nástroje al. hlasy
-
tercia -ie ž.
1. hud. 3. st. stupnice; interval medzi 1. a 3. st.
2. tretia trieda osemročného gymnázia
3. polygr. tlačiarske písmo istej veľkosti;
-
tercián -a m. žiak tercie (význ. 2);
-
terciánka -y -nok ž.;
-
terciánsky príd.
-
terciárny príd. tretí v poradí, treťoradý: ekon. t. sektor, t-a sféra odvetvie uskutočňujúce obeh a realizáciu materiálnych úžitkových hodnôt (služby, peňažníctvo, obchod, spoje ap.)
-
terčík -a m. zdrob.
-
terciový príd. k 1, 3: t. akord;
t-é písmo -
tercovať nedok. hovor. spievať terc
-
terén -u m.
1. prirodzený tvar zemského povrchu: kopcovitý t., členitosť t-u;
lyžiarsky t.;
voj. bojový t.2. pracovisko, prac. oblasť mimo mesta, v prírode ap.: ísť do t-u, výskum v t-e;
poznať t. i pren. príslušnú problematiku; -
terenár -a m. hovor. terénny pretekár
-
terénny príd.: t. beh;
t. prieskum -
teriér -a mn. N a A -y m. poľovný pes s hrubou chlpatou srsťou využívaný na durenie zveri
-
terigať [ť-] nedok. expr. vliecť (význ. 2), teperiť, trepať: t. nábytok na piate poschodie
// terigať sa
1. vliecť sa (význ. 2), teperiť sa, trepať sa: t. sa po rebríku na povalu
2. nepohodlne cestovať: t. sa na voze, t. sa vlakom celú noc
-
teritoriálne prísl.: t. vymedziť
-
teritoriálny príd.: t-e požiadavky;
-
teritórium -ia D a L -iu mn. -iá s. kniž. územie: historické t. štátu;
-
terkelička -y ž. zdrob. expr.
-
termálne prísl.
-
termálny príd. odb. teplý (význ. 1): t. prameň;
t-e kúpele; -
termický príd.: t-á účinnosť, bariéra tepelná
-
termika -y ž. fyz. odbor zaoberajúci sa teplom a tepelnými javmi;
-
termín2 -u m. pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného odboru, odb. názov: odborný, ľudový t., ustaľovanie t-ov
termín1 -u m. vymedzenie času, v kt. treba splniť niečo, lehota: plánovaný t., dodržať t., dokončiť úlohu v určenom t-e;
t. skúšok, volieb čas konania; -
terminál -u L -i mn. -y m.
1. koncové zariadenie prenosového okruhu, ktorým možno lokálne al. diaľkovo komunikovať s počítačom
2. dopr. prekladisko kontajnerov
3. dopr. vybavovacie objekty pre cestujúcich a na tovar: kamiónový t.;
-
terminálový príd.
-
terminológia -ie ž.
1. lingv. disciplína zaoberajúca sa odb. termínmi
2. súhrn termínov istého vedného al. prac. odboru: lekárska, technická t.;
-
terminologický príd.: t-á sústava;
t. slovník;terminologicky prísl.: t. vymedziť niečo
-
termínovaný príd. vymedzený presným termínom1: t. vklad, účet, t-é dodávky, t-á zmluva
-
termínový príd.
-
termit -a mn. N a A -y m. hmyz vyznačujúci sa veľkou žravosťou, zool. Calotermes, Macrotermes ap.
-
termočlánok -nku m. fyz. termoelektrický článok
-
termodynamický príd.
-
termodynamika -y ž. odbor fyziky skúmajúci zmenu tepelnej energie na iný druh;
-
termoelektrický príd.: fyz.: t. jav vznik elektr. napätia v mieste spojenia dvoch (polo)vodičov s rozdielnou teplotou;
t. prúd vznikajúci spojením dvoch kovov nerovnakej teploty;
t. článok využívajúci termoelektrický jav na meranie teploty -
termofor -a/-u m. gumový vak s teplou vodou použ. na zahrievanie al. ako teplý obklad, zahrievacia fľaša
-
termonukleárny príd.: fyz.: t-a reakcia syntéza atómových jadier, pri kt. z ľahších jadier vznikajú ťažšie jadrá za prudkého uvoľňovania tepelnej energie;
t-a zbraň založená na termonukleárnej reakcii -
termoplast -u m. plastická látka, kt. nadobúda tvárnosť účinkom tepla;
-
termoplastový príd.: t-á fólia
-
termoregulácia -ie ž. biol. schopnosť živočíchov udržiavať teplotu tela na rovnakej výške, teplotná regulácia
-
termoska -y -siek ž. tepelne izolovaná fľaša udržiavajúca obsah v pôv. teplote
-
termostat -u m. zariadenie na udržiavanie rovnakej teploty;
-
termostatový príd.
-
termovízia -ie ž. telev. systém reagujúci na infračervené žiarenie, kt. sa využíva v diagnostike;
-
termovízny príd.: t-e vyšetrenie
-
terno -a tern s. v min. uhádnutie troch čísel v lotérii;
-
teror -u m. najostrejšia forma boja proti (polit.) odporcom, násilie; hrôzovláda: krvavý t., individuálny t., vládnuť t-om
-
teroristický príd.: t-é akcie, t-á organizácia;
teroristicky prísl.
-
teroristka -y -tiek ž.;
-
terorizmus -mu m. uskutočňovanie teroru, násilenstvo;
-
terorizovať nedok. uplatňovať teror: t. obyvateľstvo;
-
térový príd.: t. papier lepenková krytina napustená dechtom
-
terpentín -u m. živica ihličnatých stromov použ. ako riedidlo: rozpustiť farbu t-om;
-
terpentínový príd.: t-á silica
-
desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň
-
dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.
1. k 20
-
dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)
-
dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo
-
koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.
1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?
2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba
-
ľudožrút -a m. kto je (aj) ľudské mäso, najmä z rituálnych dôvodov, kanibal: kmeň ľ-ov;
-
lykožrút -a mn. N a A -y m. chrobák poškodzujúci lyko drevín, zool. Ips
-
miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.
1. k milión
-
mnohokrát, mnoho ráz neskl. čísl. nás. neurč. veľa ráz, veľakrát: m. si zopakovať úlohu
-
niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok
-
párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát
-
poštár -a m.
1. pošt. doručovateľ: vyzerať p-a
2. hovor. kto pracuje na pošte;
-
sedemkrát, sedem ráz neskl. čísl. nás. k 7: s. hustejší roztok, s. dačo opakovať
-
stokrát, sto ráz neskl. čísl. nás.
1. k 100: s. zväčšený
2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je s. lepší, horší ako ty
-
štyridsaťkrát, štyridsať ráz neskl. čísl. nás. k 40: š. zvíťaziť
-
t. r. skr. tohto roka
-
tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.
1. k 1000: t. zväčšený
2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty
-
toľkokrát, toľko ráz neskl. zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na násobenosť dejov, vlastností (často súvzť. t. – koľkokrát, koľko ráz): už t. zvíťazil;
t. väčší;
bol tam už t., že by trafil aj potme;
zopakoval to t., koľkokrát, koľko ráz mu kázali -
tridsaťkrát, tridsať ráz neskl. čísl. nás. k 30: expr. t. opakovať niečo veľa ráz
-
veľakrát, veľa ráz neskl. čísl. nás. neurč. v mnohých prípadoch, mnoho ráz, mnohokrát: v. mu to pripomínal;
v. sa vyskytovať často -
viackrát, viac ráz neskl. čísl. nás. neurč.
1. k viac (význ. II/1); niekoľkokrát, niekoľko ráz: knihu čítal v.
2. (so zápor. slovesom) viac (význ. II/2), už: nech sa to v. nestane
-
zopárkrát, zopár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľkokrát, niekoľko ráz, párkrát, pár ráz: z. sa ešte ozval
-
žrút -a mn. N -i/-y A -ov/-y m. pejor. žráč (význ. 1, 2);