Význam slova "stur" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

šťúr -a mn. N a A -y m. škorpión

štúrať -a nedok. expr.

1. i štúrať sa hrabať sa, prehrabávať sa, prehŕňať sa, vŕtať sa, kutrať sa: š. (sa) kutáčom v pahrebe, š. si v nose;
š. (sa) v zemi;
š. sa v cudzích veciach i pren. pliesť sa

2. pichať (význ. 1), strkať, drgať: š. palicou do zeme;
š. do priateľa i pren. podpichovať ho;

šťúrik -a mn. N a A -y m. malý užitočný článkonožec s klepietkami, zool. Chelifer

dok. štúriť -i

1. k štúrať (význ. 2)

2. vopchať: š. ruku do vrecka, do rukáva

šturm -u m.

1. hovor. šturmovanie: veľký š., stavbársky š., š. pred koncom roka

2. zastar. útok

šturmovať nedok.

1. hovor. náhlivo, s vypätím síl dokončievať, doháňať zameškané (pri plnení prac. úloh): š. na stavbe

2. zastar. útočiť (význ. 1)

šturmovčina -y ž. hovor. šturmovanie

štúrovčina -y ž. forma spis. slovenčiny, ktorú kodifikoval Ľudovít Štúr

štúrovec -vca m. prívrženec Ľudovíta Štúra; člen Štúrovej družiny

štúrovský príd. týkajúci sa Ľudovíta Štúra a jeho družiny: š-á generácia, š-á slovenčina, š. pravopis;
š-í básnici