Význam slova "slav" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sláva

I. -y ž.

1. výnimočné ver. uznanie, znamenitá povesť: svetská, športová s., získať s-u, túžiť po s-e, byť na vrchole s-y

2. nádhera (význ. 1, 2), prepych, lesk: s. hradu, katedrály, mesto v plnej s-e

3. hrdosť (význ. 1), ozdoba: chlapec je s-ou rodiny

4. hovor. slávnostná udalosť, oslava: dnes je tu veľká s.

● s. mu vstúpila do hlavy spyšnel;
expr. → márna s.;
→ svetská s. – poľná tráva

II. cit. vyj. radosť, vzrušenie, volanie na slávu

slavianofil -a mn. -i/-ovia m. zastaráv. slovanofil;

slavianofilský príd.;

slavianofilstvo -a s.

sláviček -čka mn. N a A -y m. zdrob.

slávičí príd.: s. spev, s-ia pieseň;

slávik -a mn. N a A -y m. spevavý vták s mimoriadne zvučným hlasom, zool. Luscinia: spievať ako s. pekne;

slavista -u m. odborník v slavistike; učiteľ al. študent slavistiky;

slavistický príd.: s. zjazd, s-á literatúra;

slavisticky prísl.

slavistika -y ž. veda o jazyku, dejinách a kultúre slovanských národov;

slavistka -y -tiek ž.;

sláviť -i nedok.

1. oslavovať (význ. 1): s. Deň vzniku Slovenskej republiky;
s. narodeniny

2. prežívať ako úspech: s. víťazstvo

3. cirk. konať liturg. obrady: s. omšu

slávne prísl.

slávnosť -i ž.

1. podujatie na počesť niekoho al. niečoho, oslava: jubilejná, školská, domáca s.;
usporiadať s.

2. mn. slávnosti (hud., tanečný, folklórny ap.) festival: s. spevu a tanca;
Bratislavské hudobné s-i

3. cirk. najvyšší st. kat. liturg. sviatkov: s. Zjavenia Pána;

slávnostne prísl.: s. ohlasovať;

slávnostnosť -i ž.

slávnostný príd. k 1: s. príhovor, s-é zhromaždenie, s-á nálada;
s. hlas dôstojný;
s-é rúcho určené na mimoriadnu príležitosť;

slávny príd.

1. zahŕňaný slávou, povestný, chýrny: s. umelec, bádateľ, s-e dielo

2. významný (význ. 1), dôležitý: s-e výročie

3. vynikajúci, znamenitý: s. čin;
expr. to nie je veľmi s-e nie je to dobré

4. (ako súčasť oslovenia) veľmi vážený, vznešený: s. súd;

slávobrána -y -brán ž. vchod, brána ap. vyzdobená na slávnostné privítanie: čečinová s., postaviť s-u

slávybažne prísl.;

slávybažnosť -i ž.

slávybažný príd. dychtivý po sláve: s. autor, umelec;