Význam slova "saň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sanácia -ie ž.

1. kniž. náprava neželateľných, nezdravých pomerov, podmienok, prostredia ap., ozdravovanie, ozdravenie: s. pôdy, lesa

2. stav. stavebná úprava al. oprava: s. predajne, objektu

3. ekon. zlepšovanie, zlepšenie fin. stavu: s. podniku

4. lek. uzdravovanie, uzdravenie: s. chrupu, zlomeniny;

sanačný príd.: s. plán, s-á pôžička;
s. prostriedok

sanatórium -ia D a L -iu s. inštitúcia na liečenie istých chorôb, liečebňa, ozdravovňa: detské s., s. pre deti s chybami zraku;

sanatórny príd.: s-a liečba

šanca -e mn. D -iam L -iach ž. hovor. príležitosť na úspech: životná š.;
(ne)mať š-u (š-e), byť bez š-í

sandál -a L -i obyč. mn. -e -ov m. ľahká obuv (z remienkov ap.): nosiť s-e naboso;

sandálik -a m. zdrob.

sandálový príd.: s. remienok;

sane -í ž. pomn.

1. vozidlo pohybujúce sa po snehu kĺzaním: drevené, detské s.

2. tech. súčasť stroja, ktorou sa posúvajú obrábané predmety: regulačné s.

● ide to ako v lete na s-iach zle;

sangvinička -y -čiek ž.;

sangvinickosť -i ž.

sangvinický príd.: s. typ, s-á povaha;

sangvinicky prísl.;

sangvinik -a mn. -ci m. prchký, výbušný človek (ako povahový typ);

sanica -e -níc ž.

1. zasnežený terén na sánkovanie: klzká, hladká s.

2. sánkovanie, sánkovačka: dobrá s., tešiť sa s-i

3. klzná časť saní: pravá, ľavá s., voz na s-iach

sanitácia -ie ž. činnosť, kt. cieľom je zabezpečiť hygienické podmienky;

sanitačný príd.: s. deň v kt. sa robia hygienické úpravy

sanitár [-n-] -a m.

1. vojak v zdrav. službe, ošetrovateľ: pomoc s-ov

2. hovor. pomocný zdrav. pracovník;

sanitárka -y -rok ž.;

sanitárny [-an-] príd. sanitný, zdravotnícky: s. vlak, vozeň

sanitársky príd.

sanitka [-n-] -y -tiek ž. hovor. sanitné auto: úrazová s.;
zavolať s-u

sanitný [-an-] príd. zdravotnícky: s-á služba, s-é auto, s. materiál, vlak, s. dôstojník

sánka -y -nok ž. dolná čeľusť: hýbať s-ou

sánkar -a m. kto sa sánkuje; pretekár na sánkach;

sánkarka -y -riek ž.;

sánkarský príd.: s-á trať, s-é preteky;

sánkarstvo -a s. šport. sánkovanie

sankcia -ie ž.

1. kniž. schválenie, potvrdenie: s. zákona, zmluvy

2. obyč. mn. trest, pokuta: trestné s-ie, materiálne s-ie, stíhať s-iami;

sankcionovať nedok. i dok. kniž. al. odb.

1. schvaľovať, schváliť, potvrdzovať, potvrdiť: s. uznesenie, zákon, zmluvu

2. uplatňovať, uplatniť postih za porušenie (právnej) normy, zmluvy ap.: s. nedodržanie lehoty

sankčný príd.: s-é ustanovenia

sánkovačka -y -čiek ž. hovor. sánkovanie, sanica

sánkovanie -ia s. jazda na sánkach, sánkarstvo: športové, rekreačné s., preteky v s-í

sánkovať sa nedok. spúšťať sa, voziť sa na sánkach

sánky -nok ž. pomn.

1. (menšie) sane: spúšťať sa na s-ach

2. tech. súčiastka na posúvanie obrábaných predmetov;

sánočky -čiek ž. pomn. zdrob.

šanovať nedok. hovor.

1. dávať na niečo pozor, chrániť; šetriť: š. si rodičov;
musíš sa š.

2. ľutovať (význ. 1): neš-jme ich, iné si nezaslúžia

šanovlivo prísl.;

šanovlivosť -i ž.

šanovlivý príd. hovor. sporivý, šetrný: š. človek;

saňový príd.: s-é kovanie

sanskrt, sanskrit -u m. staroindický spis. jazyk, neskôr náb. a lit. jazyk v Indii

šansón [-zó- i -só-] -u m. kabaretná al. náladová pieseň: skladateľ š-ov;
zaspievať š.;

šansonier [-zo-], šansoniér [-zoňi-ér, -soňi-ér] -a m. spevák šansónov;

šansonierka, šansoniérka -y -rok ž.;

šansoniersky, šansoniérsky príd. i prísl.

šansónový príd.: š. spevák

šanta -y šánt obyč. mn. ž. hovor. samopašný kúsok, nezbeda, šibalstvo: robiť, vystrájať š-y

santal -u m. východoindický strom, bot. Santalum;
drevo tohto stromu;

santalový príd.: voňavé s-é drevo, s. olej

opak. šantievať -a

šantiť -nť/-i! nedok. vystrájať samopašné kúsky, nezbedy: deti š-ia;
š. po byte;
veselo š.;

šantivo prísl.: š. poskakovať;

šantivosť -i ž.

šantivý príd. samopašný, nezbedný: š-é deti;
š. pes;
š. vietor;

šantung -u m. hodvábna al. vlnená tkanina z nití nerovnakej hrúbky;

šantungový príd.: š. kostým

bahniť sa nedok. (o ovci) kotiť sa

báť sa bojí boja nedok.

1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) b-í;
b-í sa ostať sama;
neboj sa, nič sa ti nestane

2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: b-m sa, že sa nedožije zajtrajška;
b-m sa, či ťa nájdem doma

3. mať obavu, starosť, úzkosť o niečo, na čom nám záleží, al. z niečoho, čo si neželáme, strachovať sa, obávať sa: b. sa o dieťa, o chorú matku;
b-m sa, že spadnem, aby som nespadol

● kto sa b-í, nesmie do lesa/neobstojí

batoliť sa nedok. (o batoľati) chodiť neistým krokom

bavkať sa nedok. det. baviť sa, ihrať sa: deti sa b-jú

behať sa nedok. (o krave) mať čas párenia

besnieť, besnieť sa -ie -ejú, besniť, besniť sa nedok. expr. zúriť (význ. 3), vyčíňať, vystrájať; šalieť: víchor b-ie;
vojna b-ela;
ľudia (sa) b-ili;
opozičná tlač b-í

bežkovať, bežkovať sa nedok. hovor. behať, pohybovať sa na bežkách: išli (sa) b.

bicyklovať sa nedok. voziť sa na bicykli

// bicyklovať súťažiť v bicyklovaní: b-je za náš oddiel

bifľovať sa nedok. hovor. expr. mechanicky sa učiť naspamäť

blamovať sa nedok. i dok. mať, (u)robiť si blamáž

blížiť sa -i nedok.

1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru

2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane

3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde

blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia

● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty

božiť sa nedok. prisahať sa, dušiť sa, veriť sa

bračekovať sa nedok. hovor. oslovovať sa slovom braček;
bratať sa: stále sa b-jú

bratať sa nedok. kniž. priateliť sa, kamarátiť sa

bridiť sa nedok. protiviť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: b-í sa mu jedlo, b-í sa mu počúvať to

brieždiť sa -i neos. nedok. svitať, rozvidnievať sa: vstávať pred b-ením, na b-ení;

bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch

chamtiť, chamtiť sa nedok. pejor. hrabať pre seba, pachtiť (sa): ch. (sa) po peniazoch, za slávou

nedok. chápať sa

chichotať sa -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. smiať sa samopašným, vysoko znejúcim drobným smiechom (obyč. o ženách a deťoch): dievčence sa ch-li

opak. chladievať sa

chlapiť sa nedok.

1. držať sa chlapsky, usilovať sa: ch-l sa pri práci

2. vychvaľovať sa, vystatovať sa: darmo sa ch-í;
ch-li sa, že vyhrajú

chlpatiť sa nedok. vytvárať na povrchu chlpy: ch-enie vlákna, papiera

chovať sa nedok., vhodnejšie správať sa; prejavovať sa, pôsobiť: ch. sa zle, neprístojne, prívetivo správať sa;
nevie sa ch. správať sa

chúliť sa -i -ľ! nedok.

1. krčiť sa (význ. 3), túliť sa, pritláčať sa: ch. sa v kúte, vtáča sa ch-lo v dlani

2. zahaľovať sa, zakrúcať sa: ch. sa do kabáta, do deky

chumeliť sa iba 3. os. nedok. husto, v chumľoch padať; valiť sa: sneh sa ch-í;
prach, hmla, dym sa ch-í;
neos. i chumeliť: vonku (sa) ch-í;

● expr. akoby sa nech-lo akoby sa nič nebolo stalo

chvastať sa -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok. vychvaľovať sa, vystatovať sa, pýšiť sa: ch. sa postavením, úspechmi;
ch-l sa, že vyhrá;

opak. chvastávať sa -a

chvieť sa chveje chvejú nedok.

1. jemne sa triasť; kmitať, vibrovať: hlas sa mu ch-e, ch-e sa od rozčúlenia;
ch-nie vzduchu

2. obávať sa, báť sa: ch. sa o majetok, o svoju bezpečnosť

● ch. sa (od strachu, zimy) ako osika

opak. chystávať sa

nedok. chytať sa

clivieť sa -ie nedok. neos. so smútkom túžiť, cnieť sa: c-ie sa mu za rodinou

cnieť sa cnie sa nedok. neos. byť smutno, clivo: cnie sa mu za rodinou, po rodine;
necnie sa ti?

dariť sa iba 3. os. nedok.

1. (o činnosti al. jej výsledku) úspešne pokračovať, mať úspech: všetko sa mu d-í;
neos. v robote sa mu (ne)d-í

2. (o rastlinách, o zvieratách) dobre sa rozvíjať, prospievať: pšenica sa d-í v nížinách;
neos. dobytku sa dobre d-í na horských pasienkoch

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

degenerovať, degenerovať sa nedok. i dok. podliehať, podľahnúť degenerácii: postihnuté bunky d-jú a odumrú;
d-ná morálka úpadková

diať sa deje sa dejú sa iba 3. os. nedok. uskutočňovať sa, odohrávať sa, prebiehať: čo sa d-e vo svete? čosi sa s ním d-e;
d-e sa mu krivda robí sa

● nech sa d-e čokoľvek v každom prípade

dívať sa -a nedok.

1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa

2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze

3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok

● → pozerať sa

diviť sa nedok. čudovať sa: d-í sa, že je neskoro;
vôbec sa mu ned-m;
niet sa čo d., že ...

● div sa, čuduj sa svete ako vsuvka má význ. predstav(te) si!

dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia

dmúť sa -e -ú nedok. kniž. vzdúvať sa, vypínať sa, dvíhať sa: otcova hruď sa dme hrdosťou

nedok. k 2 dobíjať sa

dohadovať sa nedok.

1. hádať sa, škriepiť sa, vadiť sa, prieť sa: deti sa d-jú o hračku;
d. sa so susedou

2. hádať (význ. 1), tušiť, domýšľať sa: nevie určite, len sa d-je

nedok. dohodovať sa

nedok. dohovárať sa -a

dohrnúť sa -ie -ú dok. expr. s hrmotom prísť, obyč. vo veľkom množstve: žiaci sa d-li na dvor;
d-l sa ako veľká voda

nedok. dojednávať sa

dokmásať -še -šu dok. expr. dotrhať, došklbať: d. si šaty;
d-ný smrek

dokrivkať, dokrivkať sa dok. expr. krívajúc prísť: d. (sa) k posteli

dokyvkať sa dok. expr. kývajúc sa prísť: starec sa d-l k domu

nedok. domáhať sa -a: d. sa svojho žiadať svoje

domnievať sa -a nedok. nazdávať sa, myslieť (si) (význ. 5), mieniť, predpokladať: mylne sa d-l, že ju poznal

domôcť sa -môže -môžu -môž! -mohol dok. s úsilím, s námahou dosiahnuť: d. sa uznania, výsledkov;

domotkať sa dok. expr. domotať sa (význ. 2), dotackať sa: unavený sa d-l domov

nedok. domýšľať sa, domýšľať si

nedok. donášať sa

// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu;
z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel;

dopátrať sa -a dok. pátraním sa dozvedieť, zistiť: d. sa pravdy;
d. sa, v čom je podstata

nedok. dopekať sa

dopísať -še -šu dok.

1. skončiť písanie; prestať písať: d. knihu, úlohu;
už som d-l

2. pripísať a tým doplniť: d. potrebné údaje;

doplaziť sa dok. plazením sa dostať: d. sa do úkrytu

dopraskať, dopraskať sa dok. popraskať, popukať, dopukať: d-né steny

doprosiť sa dok. prosením dosiahnuť: d. sa porozumenia;