Význam slova "ru" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rub -u m.

1. opak (význ. 1): r. koberca, látky, mince

2. opačná stránka javu, obyč. zlá, nepriaznivá: r. bohatstva,

● → líce a rub niečoho;

rubač -a m.

1. baník, kt. rúbe horninu

2. drevorubač;

rúbačka -y -čiek ž. hovor.

1. rúbanie (význ. 1)

2. expr. bitka, ruvačka

rubačský príd.

rúbaň -e ž. rúbanisko;

rúbanisko -a -nísk s. vyrúbaná lesná plocha: r-á plné malín

rúbaňový príd.

rubár -a m. drevorubač;

rubársky príd.

rubáš -a m.

1. v min. dlhé voľné rúcho, do kt. obliekali mŕtvych

2. spodná súčasť žen. ľud. oblečenia

rubaška -y -šiek ž. rus. muž. košeľa s vys. golierom (voľného strihu)

rúbať -e -u nedok.

1. pomocou sekery zrážať na zem, stínať, zotínať: r. stromy, les

2. pomocou sekery deliť, kálať: r. drevo

3. expr. biť, zabíjať (sečnou zbraňou): r. (do) nepriateľa, r-li sa plní nenávisti

4. ban. uvoľňovať z ložiska, kopať, dobývať: r. uhlie

● → vysoko r.;
dať si na chrbte → drevo r.

rubeľ -bľa m. zákl. peňaž. jednotka a platidlo rus. meny

rubeola -y ž. lek. infekčná choroba prejavujúca sa ružovými vyrážkami, ružienka

rubín -a m. purpurová priesvitná odroda korundu (drahokam);

rubínový príd.: r. prsteň;
r-á farba červená ako rubín

rubový príd.

rubrika -y -rík ž.

1. stĺpec, riadok úr. listiny, tlačiva: vyplniť všetky r-y v žiadosti

2. osobitná časť v časopisoch, novinách vyhradená istému žánru ap.: jazyková, kultúrna, športová r.

rúcať -a nedok. meniť na zrúcaniny, búrať, váľať: r. staré domy, r. mosty

// rúcať sa

1. meniť sa na zrúcaniny, rozpadávať sa, boriť sa: zámky sa r-jú;

2. padať (význ. 1): skaly sa r-jú

ručať -í -ia nedok. vydávať hlasné ťahavé zvuky, ryčať: jelene r-ia, lev r-í;

rúče prísl.: r. robiť

ruch -u m.

1. čulý a hlasný pohyb (ľudí, vozidiel ap.), zhon: r. v dome pred svadbou, pouličný r. veľkomesta, z izby sa ozýval r.

2. usilovná činnosť, aktivita: všade vládne pracovný r., cestovný r.

rúcho -a rúch s. kniž. slávnostné, obradné oblečenie: svadobné r., kňazské r.;

● vlk v ovčom r-u pokrytec;
byť v Evinom r-u nahá

rúči príd. obratný (význ. 1, 2), šikovný, súci, správny: r. mladík;

ručička -y -čiek ž.

1. zdrob. k ruka (význ. 1): detské r-y, viesť dieťa za r-ku

2. ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch: hodinová r., r. manometra

● netreba ho vodiť za r-u je samostatný

ručiť nedok.

1. zaväzovať sa niesť následky za niečo, zaručovať sa: r-š mi, že bude všetko v poriadku;
r. za bezpečnosť detí

2. zaväzovať sa splniť cudzí fin. záväzok v prípade jeho nesplnenia dlžníkom: r. za výdavky, za škody;
ísť r. priateľovi (pri pôžičke)

3. ubezpečovať, uisťovať: r-m (vám) za to, že to bude;
→ spoločnosť s r-ením obmedzeným, skr. spol. s r. o.

ručiteľ -a mn. -ia m. kto za niekoho al. za niečo ručí (význ. 1, 2): ísť niekomu za r-a pri vybavovaní pôžičky;

ručiteľka -y -liek ž.

rúčka -y -čok ž.

1. zdrob. k ruka (význ. 1): dievčenská r.

2. držadlo, rukoväť: r. pera, kladiva, kufra

rúčkovať nedok. tel. posúvaním rúk sa pohybovať vo vise al. v podpore

ručne prísl. k 1 – 4: r. plieť;
r. vyšívaný obrus

ručníček -čka m.

1. zdrob. k 1

2. vreckovka

ručník -a m.

1. šatka nosená na hlave al. na pleciach: hodvábny, vlnený r.

2. vreckovka: utrieť si nos do r-a;

ručný príd.

1. robený, vykonávaný rukami: r-é siatie, r-á sadzba, r-é vŕtanie, r-é práce, r-á masáž

2. obsluhovaný, ovládaný rukami: r-á striekačka, r. mlynček, r-á brzda

3. vyrobený rukami, op. strojový: r-á výšivka, r. výrobok

4. určený na držanie v rukách: r-á batožina

5. konajúci niečo rukami: r. sadzač;

ruda -y rúd ž. nerast, hornina, z kt. sa vyrába kov: železná, mangánová r., ťažba r-y;

rudimentárne prísl.

rudimentárny príd.

1. kniž. základný (význ. 1): r-a krása krajiny, r-e štádium vývinu

2. biol. nedokonale vyvinutý, zakrpatený: r-a vegetácia;

rudka -y -diek ž. červená hliníková farba na kreslenie

rudnatý príd. bohatý na rudu: r. kraj

rudný príd.: r-é bane, r. prieskum

rúhať sa -a nedok. hrubo urážať (niekoho vznešeného al. niečo posvätné): r. sa Bohu, r. sa nebu;
ner-aj sa! i pren. nebuď nespokojný!

rúhavý príd. rúhajúci sa: r-é reči

ruina -y ruín ž. zrúcanina, rozvalina: r-y hradu, kostola;

ruinovať nedok. privádzať na mizinu, ničiť: konkurencia r-je drobných výrobcov, r. rodinu;
r. si zdravie

ruja -e ž. párenie vys. zveri sprevádzané ručaním a zápasmi samcov; obdobie tohto párenia: jelenia r.;
r. sa skončila;
poľnohosp. párenie poľnohosp. zvierat

ruka -y rúk ž.

1. ľudská horná končatina; jej časť od zápästia s prstami slúžiaca na prácu: pravá, ľavá r.;
jemné, upracované r-y;
detské r-y;
vziať niečo do r-y;
podať, stisnúť niekomu r-u;
vopchať r-y do vrecák;
niesť dieťa na r-ách;
kráčať po pravej r-e niekoho po pravej strane;
r-y hore! výzva vzdať sa;
podpísať sa vlastnou r-ou;
hlasovať zdvihnutím r-y;

2. najspodnejšia časť predných končatín opíc

3. predmet podobný ruke al. majúci funkciu ruky: r. návestidla;
mechanická r. mechanizmus nahrádzajúci ruku;
drevená r.

4. rukopis, písmo: podľa ťahov spoznal otcovu r-u;
má ešte nevypísanú r-u

● mať → plné r-y práce, roboty;
→ práca mu v r-ách, pod r-ami horí;
→ priložiť r-u k dielu;
mať → čisté r-y;
podať niekomu → pomocnú r-u;
držať, mať nad niekým ochrannú r-u;
zveriť niekoho, niečo do niečích rúk pod ochranu niekoho;
r-ami-nohami (držať sa, brániť sa ap.) všemožne, všetkými prostriedkami;
prísť, odísť s prázdnymi r-ami nič nedoniesť, nič nedostať;
sedieť so založenými r-ami nečinne;
→ obratom r-y;
vedieť, mať niečo z prvej r-y od pôvodcu;
→ z(o)dvihnúť na niekoho r-u;
dať, vložiť za niekoho r-u do ohňa úplne mu dôverovať;
r. r-u umýva spoločníci sa navzájom chránia;
byť s niekým jedna r. zadobre;
popýtať, požiadať niekoho o r-u uchádzať sa o ženu;
už je r. v rukáve vec je už dohodnutá;
byť na dosah r-y blízko;
byť v dobrých r-ách byť dobre opatrený;
radšej si dá r-u odťať, ako by to urobil neurobí to za nijakých okolností;
byť od r-y na nevhodnom, vzdialenom mieste;
žiť z r-y do úst biedne;
zásielka do vlastných rúk adresátovi osobne;
r. osudu osud;
r. zákona zákon, zákonodarca

rukáv -a m. časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie: krátke, dlhé r-y, šaty bez r-ov;
vyhrnúť, vysúkať si r-y i fraz. pustiť sa do roboty

● (vy)sypať, vytriasť niečo (ako) z r-a pohotovo dodať, predložiť;
už je → ruka v r-e

rukávce -ov m. pomn. krátka vrchná košieľka s naberanými rukávmi ako súčasť žen. ľud. oblečenia

rukavica -e -víc ž. časť oblečenia pokrývajúca ruku od prstov po zápästie: kožené, palcové r-e, pästiarske r-e

● hodiť niekomu r-u začať s ním boj;

rukavička -y -čiek ž. zdrob.

● → zaobchádzať s niekým v r-ách

rukavičkár -a m. pracovník v rukavičkárstve;

rukavičkárka -y -rok ž.;

rukavičkársky príd.: r. priemysel

rukavičkárstvo -a s. (priemyselná) výr. rukavíc;

rukojemníčka -y -čok ž.

rukojemník -a mn. -ci m. (násilne zadržaná) osoba majúca zaručiť splnenie niečieho záväzku: byť odvedený ako r.;

rukolapne prísl.;

rukolapnosť -i ž.: r. dôkazov

rukolapný príd. zreteľný, očividný, jasný: r-é dôkazy, výsledky;

rukopis -u m.

1. charakteristické črty písma istej osoby; to, čo napísala istá osoba, písmo: pekný, nečitateľný r.;
tvoj r. poznám hneď;

2. napísaný text (slovesného) diela pripravený do tlače: r. básne, slovníka, štúdie, vykonať úpravy v r-e

3. stará, rukou pís. lit. pamiatka, najmä z obdobia pred vynájdením tlače: cenné stredoveké r-y, katalóg r-ov;

rukopisný príd.

1. k 1 – 3: r-á osobitnosť;
r. slovník;
r-é pamiatky

2. písaný rukou: r-é poznámky, úpravy

rukovať nedok. hovor. nastupovať do voj. služby

rukoväť -i ž.

1. časť predmetu, za ktorú ho držíme, držadlo, rúčka: r. meča, dáždnika

2. kniž. príručka (význ. 1): r. slovenskej literatúry;

rukoviatka -y -tok ž. zdrob. k 1

ruksak -a/-u m. hovor. plecniak

rula -y rúl ž. geol. metamorfózou vzniknutá hornina zložená z kremeňa, živca a sľudy

ruleta -y -liet ž.

1. druh hazardnej hry

2. otáčavý mechanizmus na určenie vyhrávajúceho čísla v tejto hre

rum -u m. liehovina vyrábaná pôv. destiláciou skvasenej melasy z trstinového cukru; jej napodobnenina z esencií: čaj s r-om;

ruman -u m. bylina s delenými listami a s bielymi al. žltými kvetmi, bot. Anthemis

rumanček -a m. poľná bylina s drobnými bielymi, vnútri žltými kvietkami, bot. Matricaria: r. kamilkový kamilka, harmanček;

rumančekový príd.: r-á vôňa

rumázgať, rumádzgať -a nedok. expr. (hlasno) nariekať, plakať: deti r-jú

rumba -y ž. rytmický spoloč. tanec stred. tempa

rumelka -y ž. ohnivočervené minerálne farbivo al. farba;

rumelkový príd.

rumenec -nca m. kniž. červeň¹ (význ. 1): r. líc

rumenica -e -níc ž. bylina s chlpatou byľou i listami a so žltými kvetmi, bot. Onosma

rumovisko -a -vísk s. zrúcanisko, rozvaliny: z hradu ostalo len r.

rumový príd.

rumpál -u L -i mn. -y m. ručný navijak

rumunčina -y ž. rumunský jazyk

rumunský príd. k Rumun, Rumunsko: r. jazyk

rumy -ov m. pomn. zrúcaniny, rozvaliny: r-y hradu

rúno -a s. ovčia vlna s kožou

rup, rups cit.

1. napodobňuje prasknutie, zlomenie, prudký náraz: r. a dvere sa vyvalili

2. hej-rup! udáva rytmus pri spoločnej práci

rupnúť -e -ú -pol dok.

1. vydať zvuk sprevádzajúci lámanie, pukanie, prasknúť: neos. r-lo mu v krížoch

2. štud. slang. prepadnúť (význ. 7): v prvom ročníku r-l

ruptúra -y -túr ž. kniž. trhlina, zlom: v jeho vývine nastala r.

rúra -y rúr ž.

1. duté teleso valcovitého tvaru na vedenie tekutín al. plynov: odkvapová, kanalizačná r.;
z r-y sa dymí

2. čo sa podobá rúre: zvinúť papier do r-y

3. živočíšny orgán rúrkovitého tvaru: zažívacia r.

4. konštrukcia na pečenie pokrmov (obyč. súčasť sporáka): plynová, elektrická r.;

rúrka -y -rok, rúročka -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2: detekčná, drenážna r.;

rúrkovať nedok. drenážovať

rúrkovitý príd. kt. má tvar rúrky: r-á časť prístroja

rúrkový príd.

rúrovitý príd. kt. má tvar rúry: r. otvor

rúrovňa -e ž. valcovňa rúr

rúrový príd.: r-é vedenie;

rus -a mn. N a A -y m. žltohnedý hmyz žijúci v ľudských príbytkoch, zool. Blatella

rusalka -y -liek ž. žen. rozpráv. vodná bytosť

rušať, rušať sa -ia -ajú nedok. kniž. al. expr. hýbať sa, pohýnať sa: ráno na svitaní (sa) r-li

rušeň -šňa m. koľajové vozidlo na ťahanie vlakov, lokomotíva: elektrický, dieselový r.;

rušič -a m. vysielač na úmyselné rušenie rádiolokátora

rušička -y -čiek ž. vysielač na úmyselné rušenie príjmu rozhlas. vysielania

rusista -u m. odborník v rusistike; poslucháč rusistiky;

rusistický príd.

rusistika -y ž. vedný a študijný odbor zaoberajúci sa rus. jazykom, literatúrou a históriou;

rusistka -y -tiek ž.;

rušiť nedok.

1. zastavovať ďalšiu činnosť, platnosť, jestvovanie niečoho, zrušovať: r. prevádzku podniku, r. autobusové zastávky, r. nariadenie, rozsudok, r. sľub, slovo

2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, mariť, kaziť: r. ticho, prístavba r-í vzhľad budovy;
r. rozhlasový príjem

3. zasahovať do pokoja niekoho (hlukom ap.), vyrušovať: zvuk stroja ma r-í pri práci;
stíšili hlas, aby ner-li

rušiteľ -a mn. -ia m. kto niečo ruší: r-ia dobrého spolunažívania, nočného pokoja;

rušiteľka -y -liek ž.

rušivý príd. rušiaci (význ. 2, 3): r. vplyv;
r-é zvuky

rusizmus -mu m. lingv. rus. jazykový prvok v inom jazyku

rúško -a -šok s.

1. kniž. jemná tkanina zahaľujúca niečo, závoj: hodvábne r.

2. lek. sterilná tkanina na ochranu pred infekciou, prachom ap.

ruský príd. k Rus, Rusko: r. jazyk, r. čaj, r-á vodka;

rusky prísl.: hovoriť (po) r.

rušno vetná prísl.: na ulici je r.;

rušno, rušne prísl.: nový deň sa začal r.;

rušnosť -i ž.

rušňovodič -a m. kto vedie rušeň, strojvodca: r. osobného vlaku

rušňový príd.: r-á čata

rušný príd. plný ruchu, pohybu, hluku, živý: r-á schôdzka, r. hovor, r-é časy, r-é mesto;

rusofil -a mn. -i/-ovia m. milovník Rusov, stúpenec všetkého ruského;