Význam slova "ruã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

do ružova → doružova, na ružovo → naružovo;

náruč -e ž. kniž. náručie: n. kvetov

náručie -ia s. priestor medzi roztiahnutými rukami; jeho obsah: držať dieťa v n-í, vziať dieťa do n-ia, otvoriť n.;
privítať, prijať niekoho, niečo s otvoreným n-ím i fraz. ochotne, rád;
(za) n. sena

náručný príd. v záprahu pravý: n. kôň

náruživec -vca m. náruživý človek

náruživo prísl.: n. milovať;

náruživosť -i ž.

náruživý príd.

1. silno zaujatý za niečo, (pri)veľmi oddaný niečomu, vášnivý; svedčiaci o tom: n. poľovník, čitateľ;
n-á debata

2. prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch, vášnivý; svedčiaci o tom: n. muž;
n. bozk, pohľad;

príručka -y -čiek ž.

1. prehľadne napísaná kniha zahŕňajúca poznatky istého odboru: p. slovenskej výslovnosti;
turistická p.

2. hovor. príručná knižnica

príručný príd. kt. je naporúdzi, určený na bežné používanie: p-á knižnica, lekárnička

ručať -í -ia nedok. vydávať hlasné ťahavé zvuky, ryčať: jelene r-ia, lev r-í;

ručička -y -čiek ž.

1. zdrob. k ruka (význ. 1): detské r-y, viesť dieťa za r-ku

2. ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch: hodinová r., r. manometra

● netreba ho vodiť za r-u je samostatný

ručiť nedok.

1. zaväzovať sa niesť následky za niečo, zaručovať sa: r-š mi, že bude všetko v poriadku;
r. za bezpečnosť detí

2. zaväzovať sa splniť cudzí fin. záväzok v prípade jeho nesplnenia dlžníkom: r. za výdavky, za škody;
ísť r. priateľovi (pri pôžičke)

3. ubezpečovať, uisťovať: r-m (vám) za to, že to bude;
→ spoločnosť s r-ením obmedzeným, skr. spol. s r. o.

ručiteľ -a mn. -ia m. kto za niekoho al. za niečo ručí (význ. 1, 2): ísť niekomu za r-a pri vybavovaní pôžičky;

ručiteľka -y -liek ž.

ručne prísl. k 1 – 4: r. plieť;
r. vyšívaný obrus

ručníček -čka m.

1. zdrob. k 1

2. vreckovka

ručník -a m.

1. šatka nosená na hlave al. na pleciach: hodvábny, vlnený r.

2. vreckovka: utrieť si nos do r-a;

ručný príd.

1. robený, vykonávaný rukami: r-é siatie, r-á sadzba, r-é vŕtanie, r-é práce, r-á masáž

2. obsluhovaný, ovládaný rukami: r-á striekačka, r. mlynček, r-á brzda

3. vyrobený rukami, op. strojový: r-á výšivka, r. výrobok

4. určený na držanie v rukách: r-á batožina

5. konajúci niečo rukami: r. sadzač;

rušať, rušať sa -ia -ajú nedok. kniž. al. expr. hýbať sa, pohýnať sa: ráno na svitaní (sa) r-li

rušeň -šňa m. koľajové vozidlo na ťahanie vlakov, lokomotíva: elektrický, dieselový r.;

rušič -a m. vysielač na úmyselné rušenie rádiolokátora

rušička -y -čiek ž. vysielač na úmyselné rušenie príjmu rozhlas. vysielania

rušiť nedok.

1. zastavovať ďalšiu činnosť, platnosť, jestvovanie niečoho, zrušovať: r. prevádzku podniku, r. autobusové zastávky, r. nariadenie, rozsudok, r. sľub, slovo

2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, mariť, kaziť: r. ticho, prístavba r-í vzhľad budovy;
r. rozhlasový príjem

3. zasahovať do pokoja niekoho (hlukom ap.), vyrušovať: zvuk stroja ma r-í pri práci;
stíšili hlas, aby ner-li

rušiteľ -a mn. -ia m. kto niečo ruší: r-ia dobrého spolunažívania, nočného pokoja;

rušiteľka -y -liek ž.

rušivý príd. rušiaci (význ. 2, 3): r. vplyv;
r-é zvuky

rušno vetná prísl.: na ulici je r.;

rušno, rušne prísl.: nový deň sa začal r.;

rušnosť -i ž.

rušňovodič -a m. kto vedie rušeň, strojvodca: r. osobného vlaku

rušňový príd.: r-á čata

rušný príd. plný ruchu, pohybu, hluku, živý: r-á schôdzka, r. hovor, r-é časy, r-é mesto;

ruština -y ž. ruský jazyk; ako učebný predmet i rus. literatúra

ruštinár -a m. odborník v ruštine; učiteľ al. poslucháč ruštiny; rusista;

ruštinárka -y -rok ž.;

ruštinársky príd.

ruvať sa, ruť sa -je/-ve -jú/-vú ruj! -val/rul nedok. expr. prudko sa biť, zápasiť: chlapci sa na lúke r-li;

ruža -e ž.

1. krovitá ostnatá rastlina s jemne voňavými kvetmi, bot. Rosa;
kvet tejto rastliny: biela, čajová r., kytica červených r-í;
pestovateľ r-í

2. v názvoch rastlín: vodná r. lekno;
alpská r. rododendron

3. infekčná kožná choroba: dostať r-u na nohe

● → červený ako r.;
→ trpezlivosť r-e prináša;
nemať na r-iach ustlaté/-né mať ťažký život;

ružencový príd.: r-é spoločenstvo

ruženec -nca m. mariánska modlitba skladajúca sa zo 150 Zdravasov rozdelených do 15 desiatkov a rozjímania o udalostiach zo života Ježiša a Panny Márie; pomôcka na túto modlitbu so zrnkami na retiazke;

ružiak -a m. hovor. zemiak ružovkastej farby: včasné r-y

ružica -e -žíc ž. čo je tvarom podobné kvetu ruže: r. listov;
odb. veterná r. mechanizmus s graf. záznamom vetrov

ružička -y -čiek ž. zdrob. k 1;

ružičkový príd.: r. kel

ružienka -y ž. rubeola

ružovieť -ie -ejú nedok. stávať sa ružovým: líca jej r-jú

ružovkasto, ružovkavo prísl.

ružovkastý, ružovkavý príd. sfarbený do ružova: r-é puky, líca;

ružovo prísl. k 2, 3: r. sfarbené zore;

ružovosť -i ž.

ružový príd.

1. k ruža (význ. 1): r. ker, r-é lístky, r. olej

2. majúci farbu zdravých líc, rannej zore, jabloňového kvetu, ruže ap., slabo červený: r-á farba, r-á pleť

3. radostný, príjemný, milý, optimistický: r-é sny, r-é spomienky, r-á nálada, jeho postavenie nie je r-é

● hľadieť, pozerať na niečo cez r-é okuliare nevidieť problémy;

súručenstvo -a s. kniž. vedomie spolupatričnosti, spoločných záujmov: bratské s., s. národov

záručný príd. súvisiaci so zárukou; potvrdzujúci záruku: z-á lehota;
z. list;
fin. z-á banka špecializovaná na poskytovanie záruky za úver

záružlie -ia s. vodomilná rastlina so žltými kvetmi, bot. Caltha