Význam slova "pý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 448 výsledkov (4 strán)
-
pýcha -y ž.
1. preceňovanie seba, nadmerné sebavedomie, povýšenosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, nadutosť: jeho tvár prezrádza p-u;
nadúvať sa od p-y2. hrdosť, sebavedomie: rodičovská p., hovoriť s p-ou o svojej vlasti
3. osoba, vec, na kt. možno byť hrdý, pyšný: syn bol p-ou rodiny;
záhrada je jeho p.● p. predchádza pád;
p. → peklom dýcha -
pylón -u m. stav.
1. ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana
2. stožiar visiacich mostov podpierajúci nosné lano;
-
pylónový príd.
-
pýr1 -u m. rozšírená poľná burina s dlhými podzemnými výhonkami, bot. Elytrigia
pýr2 -u m. kniž. červeň na tvári, zapýrenie: p. hanby
-
pyramída -y -míd ž.
1. obrovská ihlanovitá stavba v starovekom Egypte a v Amerike
2. čo tvarom pripomína pyramídu, ihlan: p. ovocia, repy;
-
pyramídový príd.
-
pyré neskl. s. jemná kaša: zemiakové, gaštanové p.
-
pyrit -u m. sírna železná ruda
-
pýriť sa -i nedok. kniž. červenať sa (význ. 1): p. sa od hanby;
p. sa ako dievča -
pyrotechnička -y -čiek ž.;
-
pyrotechnický príd.
-
pyrotechnik -a mn. -ci m. odborník v pyrotechnike;
-
pyrotechnika -y ž. technika výr., používania a zneškodňovania výbušnín;
-
Pyrrhos -ha m.: P-hovo víťazstvo získané za cenu neúmerných obetí;
-
pýšiť sa -i nedok.
1. byť namyslený, chvastať sa, vystatovať sa: p. sa svojimi vedomosťami;
nemá sa čím p.2. byť hrdý, sebavedomý: p. sa pracovnými úspechmi
● p. sa cudzím perím privlastňovať si cudzie zásluhy
-
pysk -u m.
1. predná časť papule: krava má spenený p.;
udrieť psa po p-u;
zajačí p. i pren. hovor. rázštep hornej pery2. hovor. expr. ľudské ústa, pery: dostať po p-u;
hrub. zatvor p.! buď ticho!3. čo sa podobá na pysk: anat. p-y vonkajšia časť žen. pohlavných orgánov;
hovor. p-y čižiem špičky; -
pyskatý príd. hovor. expr. bezočivo odvrávajúci, papuľnatý: p-á žena
-
pyšne, pyšno prísl.: p. vystupovať;
p. sa hlásiť k svojmu rodu -
pyšný príd.
1. správajúci sa povýšene, pohŕdavo, namyslený, vystatovačný: p-á šľachta, p. diktátor
2. hrdý, sebavedomý: byť p. na svoju prácu, na svoju ženu
3. kniž. nádherný, veľkolepý, pompézny: p. kráľovský palác
● p. ako páv;
-
pyštek -a m.
1. zdrob. k 1, 2
2. expr. bozk: dať niekomu p.
3. kuch. čajové pečivo z bielkov
4. žliabok na hrdle nádoby, ktorým sa leje tekutina
-
pytač -a m.
1. uchádzač o ruku dievčaťa: mala veľa p-ov a nevydala sa
2. prostredník uchádzača o ruku dievčaťa: poslať p-ov
-
pytačky -čiek ž. pomn. obrad, pri kt. pytač žiada o ruku dievčaťa: ísť na p.
-
Pytagoras -ra m.: geom. P-ova veta o pomere strán pravouhlého trojuholníka
-
pýtať -a nedok.
1. žiadať, požadovať: pýtať (si) od rodičov peniaze;
p. si jesť;
p. (si) v obchode mlieko2. zastaráv. prosiť (význ. 1): p. o prepáčenie, o odpustenie
3. zastaráv. žobrať (význ. 1): chodiť po p-ní
4. hovor. požadovať istú sumu za niečo, chcieť: koľko (čo) za to p-š?
-
pýtať sa -a nedok.
1. klásť otázku, spytovať sa, opytovať sa: čí si – p-l sa;
p-l sa, prečo odchádzajú2. zaujímať sa, prezvedať sa, spytovať sa: p. sa niekoho na jeho názor;
p. sa na cenu tovaru;
p-l sa na brata3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť: dieťa sa p-a na ruky;
p-l sa z nemocnice domov -
Pýtia -ie ž. starogréc. veštkyňa v Delfách: hovorí ako P. dvojznačne, záhadne;
-
pýtický príd. kniž. záhadný, dvojznačný: p-á odpoveď
-
pytliačiť -i nedok. hovor. byť pytliakom: p. v cudzom revíri i pren. chodiť niekomu za ženou
-
pytliacky príd.: p-a vášeň;
-
pytliactvo -a s.
-
pytliak -a mn. -ci m. kto bez povolenia loví zver, chytá ryby;
-
pyžama -y -žám ž., pyžamo -a -žám s. nočné oblečenie pozostávajúce z kabátika a nohavíc;
-
pyžamka -y -miek ž., pyžamko -a -miek s. zdrob.
-
pyžamový príd.: p. kabátik;
-
chlápä -äťa mn. -ätá -pät s. expr. (malý) chlapec, chlapča: malé, šesťročné ch.;
-
chlápätko -a -tiek, chlapiatko -a -tok s. zdrob.
-
cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh;
c. poľa, ostrova výbežok -
dúpä -äťa mn. -ätá -pät s.
1. kniž. brloh (význ. 1), pelech: líščie d.
2. pejor. tajná skrýša (nezákonnej organizácie, skupiny ap.), brloh: gangsterské d.
-
dvadsaťpäť, m. živ. i dvadsiati piati dvadsiatich piatich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 25: d. kníh, d. členov, dvadsiati piati členovia
● expr. dostaneš, zaslúžiš si d. (na zadok) vyhrážanie bitkou
-
džíp -u m. (voj.) terénne osobné vozidlo
-
hókus-pókus, hókuspókus
I. cit. kúzelnícka formula
II. hókus-pókus hókusu-pókusu, hókuspókus -u m. kúzelnícky kúsok: urobiť h.;
-
išpán -a m. hist.
1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)
2. správca na majetku uhorských feudálov;
-
išpánsky príd.;
-
išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána
-
krušpán -u m. záhr. ker s drobnými stále zelenými lesklými lístkami, boleráz, buxus, bot. k. vždyzelený Buxus sempervirens
-
kýpťový príd.;
-
milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním; -
milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.
-
našpúliť -i -ľ! dok. špúlením sformovať (ústa, pery): n. ústa na bozk, n-ené pery;
-
orašpľovať dok. opracovať rašpľou, opilovať
-
ošplechnúť, ošpľachnúť -e -ú -chol dok.
1. šplechnutím umyť: o. sa studenou vodou
2. šplechnutím zamokriť: auto ho o-lo
-
p [i pé] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno
2. v skr. a zn.: p. pán;
p. pozri;
gram. p. pád -
P. F. i p. f. kniž. skr. francúzskeho spoj. pour féliciter [pur félisité] použ. pri želaní šťastia do nového roka
-
P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)
-
P. T. skr. pleno titulo [pléno] plným titulom (v adresách)
-
pá, pápá cit.
1. dôverný al. maznavý pozdrav pri rozlúčke (s deťmi): p., moja drahá;
p., otecko2. det. vo funkcii prísl.: mamička išla p. preč
□ dať p. rozlúčiť sa (kývnutím ruky)
-
pác1 cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem
pác2 -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u
-
páchať -a/-še -ajú/-šu -chaj/páš! -ajúc/-šuc nedok. konať niečo zlé: p. násilie, trestnú činnosť, p. krivdu na niekom;
p. hriech -
páchateľ -a mn. -ia m. kto sa dopustil trestného činu: neznámy p., pátrať po p-ovi;
-
páchateľka -y -liek ž.
-
páchnuť -e -u -chol -uc -uci nedok. vydávať (nepríjemný) pach: p. potom, plesňou, p. po rybách zapáchať, smrdieť;
neos. p-e (tu) jarou vonia; -
páčiť sa -i nedok.
1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra ap.: kvety sa nám p-ia;
dieťa sa mi akosi nep-i zdá sa mi choré;
neos. tu sa mi (ne)p-i2. (obyč. v rozk., opyt. al. želacej vete, často s neurč.) má modálny význ. a) blízky slovesám želať si, chcieť: neos. keby sa vám p-lo, môžete prísť;
bude sa vám p. kávy? b) vyj. ponúknutie (v zdvorilej reči): neos. nech sa p-i (vstúpiť) -
páčivo prísl.
-
páčivý príd. kt. sa páči: p-é šaty;
-
páčka -y -čok ž. zdrob.
-
pácovať nedok. hovor. moriť2: p. mäso
-
pád -u m.
1. pohyb k zemi spôsobený vlastnou váhou: p. meteora, p. z bicykla;
fyz. voľný p. účinkom gravitácie2. strata moci, vplyvu, významu, postavenia, zánik, rozpad: p. vlády, p. absolutizmu
3. podľahnutie voj. útoku: p. Berlína
4. mravný poklesok
5. lingv. gram. kategória vyjadrujúca vzťahy podst. m. k iným slovám vo vete; tvar vyjadrujúci túto kategóriu: 2. pád genitív
6. iba v zastar. spoj.: na každý p. v každom prípade;
v tom p-e, že ... v prípade, že ...● pýcha predchádza p.;
-
pádlo -a -del/-diel s. šport. voľné, nepripevnené veslo: kanoistické p., jednolistové p.
-
pádlovať nedok. šport. veslovať pádlom
-
pádne prísl.: p. argumentovať;
-
pádnosť -i ž.: p. dôkazov
-
pádny príd. kniž. závažný, presvedčivý: p-e dôkazy, dôvody;
-
pádový príd. k 5: p-é prípony
-
páka -y pák ž.
1. v jednom bode podopretá tyč použ. na dvíhanie bremien al. na podvažovanie: oceľová p., nadvihnúť kmeň p-ou;
fyz. jednoramenná, dvojramenná p.2. súčiastka rozlič. strojov, mechanizmov: ovládacia, rýchlostná p., stlačiť p-u
● kniž. hybná p. rozhodujúci činiteľ;
nasadiť, rozhýbať všetky p-y vyvíjať veľké úsilie; -
pákový príd.: p. lis, p-é váhy;
-
pálčivo prísl.: rana p. bolí;
-
pálčivosť -i ž.
-
pálčivý príd.
1. páliaci, horúci: p-é slnko
2. (o bolesti) prenikavý, silný
3. naliehavý: p. problém;
-
pálené s. hovor. pálenka
-
pálenica -e -níc ž. výrobňa pálenky, menší liehovar
-
pálenka -y ž. liehovina vyrobená destiláciou skvasených roztokov (ovocných štiav): ostrá, tuhá p., vypiť deci p-y;
-
pálenkový príd.: p. pach
-
pálený príd. vyhotovený pálením: p-á tehla, p-é vápno
-
opak. pálievať -a
-
páliť -i páľ! nedok.
1. vydávať veľké teplo, horúčosť, veľmi silne hriať: slnko p-i ako oheň
2. spôsobovať pri dotyku pocit pálčivej bolesti: horúci pohár p-i prsty, horúci čaj p-i v ústach;
3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim: mráz p-i líca, pálenka príjemne p-la;
oči p-ia od dymu pálčivo bolia4. ničiť ohňom; spaľovať (kvôli teplu, svetlu): p. raždie, p. drevo, p. petrolej v lampe;
p. čarodejnice upaľovať5. spracúvať, pripravovať pôsobením ohňa, žiaru: p. tehly, p. slivovicu
6. rozkladať, zažíhať: na Jána p-li ohne
7. strieľať: guľomet p-i (do nepriateľa);
páľ! povel8. hovor. expr. prejavovať záujem, túžbu: už dávno p-l za tým dievčaťom
● čo ťa nep-i, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka;
p. si prsty s niečím, pre niečo zasahovať do niečoho a tým si spôsobovať nepríjemnosti;
je, ani čo by p-l veľa;
p-i ma to na jazyku nutká ma povedať; -
pán -a D a L -ovi, pred menom al. titulom -u/-ovi V pane mn. -i m.
1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feud. príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny p., p. Zvolenského zámku;
vzbury sedliakov proti p-om2. obyč. mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný p., mestskí p-i
3. v min. príslušník vyšších spoloč. vrstiev: vyštudovať za p-a, hrať sa na p-a;
žiť si, bývať ako p. dobre4. kto v istom prostredí rozkazuje, má moc: ľud je tu p-om;
p. domu5. v min. zamestnávateľ, chlebodarca: slúžiť, pracovať u dobrého, zlého p-a;
fabrickí p-i6. vlastník, majiteľ: kto je p-om záhrady? zmeniť p-a
7. (zdvorilé) označenie dospelej muž. osoby: prišiel nejaký mladý p., starší p., je to slušný p.
8. označenie al. oslovenie muž. osoby s uvedením mena, titulu ap.: (Vážený) p. Slovák, p. doktor, p. majster
9. súčasť (starších) titulov a oslovení: p. veľkomožný;
dôstojný p. kňaz10. náb. Boh, Kristus: P. Boh, P. Ježiš;
usnúť v P-u umrieť;
tu odpočíva v P-u ... je pochovaný ...11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie, zarazenie: p., tam bolo ľudí!
● aký p., taký krám človeka charakterizujú aj jeho veci, práca ap.;
ja p., ty p., kto bude kozy, svine pásť? a) treba robiť i podradnú robotu b) obidvaja máme rovnakú hodnotu;
dvom p-om (nemožno) slúžiť (nemožno) robiť viac vecí naraz; -
pána, pánabeka cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. údiv, zarazenie: p., to bol oheň!
-
pánbohchráň, pánbochráň čast. expr. vyj. zápor. hodnotiaci postoj k výrazu, vete, nie, božechráň, bohchráň: ja neprotestujem, p.!
-
pánbohvie, pánbohhovie čast. hovor. expr. bohvie, nevedno: byt dostaneme p. kedy
-
pánbožko, v kresť. chápaní pís. Pánbožko -a mn. -ovia m. zdrob. expr. k Pán Boh: P. vie, čo sa stalo;
-
pánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec, páňa -aťa mn. -atá -ňat s. pejor. panské dieťa: mestské p-a;
-
pánčatko, páňatko -a -tiek s. zdrob.
-
pánko -a mn. -ovia m.
1. často iron. al. pejor. pán (význ. 7): plešivý, šedivý p., ulízaný p., mestskí p-ovia
2. v min. úctivé oslovenie: milostivý p.;
ako sa majú, mladý p.? -
pánovito, pánovite prísl.;
-
pánovitosť -i ž.
-
pánt -a/-u m.
1. vodorovne upevnená žŕdka (v kuríne pre sliepky): sliepky sedia na p-e
2. obyč. mn. kovové páky, na kt. sú zavesené dvere al. obloky v zárubni: mosadzné p-y, zvesiť dvere z p-ov;
-
pántik -a m. zdrob.
-
páper -a m. obyč. hromad. páperie (význ. 1, 2): ľahký ako p.;
p. snehu;
p. na brade jemné, ešte neoholené chĺpky; -
páperie -ia s. hromad.
1. jemné spodné vtačie perie: perina z p-ia;
ľahučký ako p. veľmi2. niečo podobné jemnému periu: p. snehu, púpavy;
-
páperovo prísl.: p. ľahký veľmi
páperovo prísl.
-
páperový príd.: p. sniežik;
páperový príd.: p-á perina;
p. sneh; -
pápež -a m. rímsky biskup, hlava kat. cirkvi, Svätý Otec: p. sídli v Ríme;
-
pápežský príd.: p. stolec, p. legát, p-é encykliky
● kniž. byť p-ejší ako p., od p-a a) prepínať v horlivosti b) byť prepiato dogmatický;
-
pápežstvo -a s. hodnosť pápeža
-
pár2 neskl. čísl. neurč. hovor. malé množstvo, niekoľko: prišlo p. ľudí, p. korún, napísať p. riadkov
pár1 -u L -e mn. -y m.
1. dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí: manželský p., tanečný p.;
dva p-y koní;
p. topánok, dva p-y očí2. hovor. člen dvojice: stratil sa mu p.
● nemá p-u, niet mu p-u niet mu rovného;
-
páračka -y -čiek ž. žena párajúca perie
-
páračky -čiek ž. pomn. kolektívne páranie peria, driapačky: dedinské p., ísť na p.
-
párať -a nedok.
1. rozdeľovať zošité časti látky al. rozpletať pletenie: p. košeľu;
p. sveter2. otvárať niečím ostrým, rozrezávať: p. žabe brucho nožíkom;
3. odtrhávať (perie) z kostrniek, driapať: p. perie
● expr.: vreští, kričí, akoby ho p-l veľmi;
hrom do teba p-l, sto striel do teba p-lo! zahrešenia// párať sa oddeľovať sa na šve: nohavice sa mu p-jú
-
pária -iu mn. -iovia m. člen najnižšej spoloč. vrstvy v Indii;
-
párik -a m. zdrob. expr. k 1: pekný p. (novomanželov, koní), p. zajacov