Význam slova "príď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 362 výsledkov (4 strán)
-
pridájať -a nedok. dojčiť: p. dieťa
-
pridať dok.
1. dať, dodať k pôv. stavu, množstvu ap.: p. do polievky soľ, soli;
p. k cene ešte sto korún;
→ daň z p-nej hodnoty, skr. DPH2. zväčšiť, zvýšiť, rozmnožiť: choroba krásy nep-á;
p. plyn zvýšiť rýchlosť obrátok motora i pren. zrýchliť činnosť;
p. do kroku zrýchliť chôdzu i fraz. zrýchliť tempo;
hovor. musíš p. musíš sa viacej usilovať; -
pridať sa2 dok.
1. zastaráv. stať sa, prihodiť sa: p-lo sa nám nešťastie
2. prísť vhod, zísť sa: tisíc korún sa mi p-á
3. naskytnúť sa, pritrafiť sa: v meste sa mu p-la dobrá robota;
-
nedok. pridávať -a
// pridať sa1
1. pripojiť sa ako ďalší, pridružiť sa (v chôdzi, v reči): p. sa k sprievodu;
p. sa k spievajúcim2. stať sa stúpencom, prívržencom niekoho, niečoho: p. sa k povstalcom;
p. sa k návrhu; -
nedok. pridávať sa1
nedok. k 1 pridávať sa2 -a
-
prídavkový príd.
-
prídavný príd. kt. sa k niečomu pridáva: p-á nádrž;
tech. p-é kovy;
lingv. p-é meno ohybný slovný druh, kt. vyj. vlastnosti predmetov, javov -
prídavok -vku m.
1. čo sa pridáva: mydlo s p-om glycerínu
2. príplatok: p-y na deti;
-
prídel -u m. prideľované množstvo: malý p. surovín, uhlia
-
pridelenec -nca m. pracovník dipl. zastupiteľstva na istý odbor, atašé: vojenský p.;
-
pridelenkyňa -e -kýň ž.
-
prideliť -ľ! dok.
1. dať, uložiť ako úlohu, povinnosť: p. robotníkom prácu
2. dať do vlastníctva, do užívania: p. byt
3. určiť, zaradiť do funkcie, na úlohu: p. ďalšieho pracovníka na nový úsek;
-
prideľovací príd. ktorým sa niečo prideľuje, ktorým sa niekto niekam prideľuje: p. rozkaz
-
nedok. prideľovať
-
pridláviť -i dok. pritisnutím poškodiť, porušiť: padajúci strom mu p-l nohy
-
prídomok -mku m. šľachtický predikát
-
pridomový príd. kt. je pri dome: p-á záhrada
-
pridrobčiť dok. expr. drobčením prísť, pricupkať: dieťa p-lo k matke
-
pridrôtovať dok. pripevniť drôtom: p. súčiastku
-
pridružiť dok. pričleniť, pripojiť: p. predaj k výrobe;
p-ená výroba vykonávaná v organizácii ako vedľajšia činnosť;
p-ené členstvo (štátu) v Európskej únii neplnohodnotné; -
nedok. pridružovať
// pridružiť sa pripojiť sa, pridať sa: p. sa k sprievodu;
p-li sa k nám známi; -
nedok. pridružovať sa
-
pridržať dok.
1. na chvíľku podržať, zadržať v nejakej polohe: p. niekomu rebrík, stoličku
-
nedok. pridŕžať sa, pridržiavať sa, pridržovať sa
1. držať sa niečoho, opierať sa o niečo: p. sa stola
2. držať sa istej zásady, istého učenia; byť stúpencom niečoho, niekoho: p. sa pravidiel, zvykov;
p. sa rodičovských rád -
nedok. pridŕžať, pridržiavať -a, pridržovať
1. k 1, 2
2. priúčať, privykať niečomu, viesť k niečomu: p. niekoho k robote
// pridržať sa chytiť sa opory, prichytiť sa, zachytiť sa: p. sa zábradlia;
-
pridržiavač, pridržovač -a m. pomôcka na pridŕžanie
-
prídržný príd. určený na pridŕžanie: p-á matica
-
nedok. pridúšať -a
-
pridusene prísl.
-
pridusiť dok.
1. čiastočne udusiť, uhasiť: p. oheň, lampu
2. takmer zadusiť, zaškrtiť; priškrtiť: nechcel ho zabiť, iba p.
-
prídych -u m.
1. náznak: p. irónie v hlase
2. lingv. hrtanový zvuk sprevádzajúci niekt. spoluhlásky (napr. v germánskych jazykoch), aspirácia
-
práč -a m. pracovník obsluhujúci pracie stroje;
-
práca -e prác ž.
1. vynakladanie teles. al. duš. úsilia na niečo, robota: telesná, duševná p., ťažká, ľahká p.;
užitočná, záslužná p.;
dať, pustiť sa do p-e;
mať veľa p-e;
fyz. súčin sily a dráhy, po ktorej sila premáha odpor2. teles. al. duš. činnosť ako spoloč. jav; takáto činnosť ako zdroj zárobku, zamestnanie: p. v priemysle, v bani;
hľadať p-u, byť bez p-e;
právo na p-u;
produktivita p-e, deľba p-e;
p. roľníka, manažéra;
Sviatok p-e 1. máj;
úrad p-e3. teles. al. duš. činnosť zameraná na dosiahnutie, vyrobenie niečoho: poľné, záchranné, kancelárske p-e;
postup prác, výsledky p-e;
zveriť niekomu dôležitú p-u4. úsilie, námaha, namáhanie, robota: dalo mi to veľa p-e
5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu; robota: ručná, strojová p.;
dizertačná, doktorská p., umelecká p.6. činnosť, chod, fungovanie: p. stroja;
p. srdca, nôh● mať → plné ruky p-e;
bez p-e nie sú koláče;
aká p., taká pláca;
najprv p., potom pláca;
márna p. vodu košom naberať o daromnej práci;
p. mu len tak v rukách horí usilovne pracuje; -
práceneschopnosť -i ž.
II. práceneschopný m. človek neschopný vykonávať svoje zamestnanie
-
práceneschopný
-
práceschopnosť -i ž.
-
práchnivieť -ie -ejú nedok. rozpadať sa pôsobením sucha a vzduchu: drevo p-ie
-
práchnivosť -i ž.
-
práchnivý príd. postihnutý práchnivením, bútľavý: p. klát, p-é drevo;
-
práchno -a -chen/-chien s. ľahko zápalná org. látka (práchnivé drevo, huba)
-
prácička -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
práčňa, práčovňa -e ž.
1. miestnosť na pranie: družstevná p.
2. podnik zaoberajúci sa praním bielizne pre zákazníkov: komunálna p.
-
prácne prísl.: p. niečo získať;
-
prácnosť -i ž. ekon. množstvo práce potrebné na zhotovenie výrobku al. vynaložené na výr. postup
-
prádelňa, správ. práč(ov)ňa
-
prádelník, správ. bielizník
-
prádlo, správ. bielizeň
-
prámik -a m. ozdobná šnúra na obrubovanie
-
prámikovať nedok. ozdobovať prámikmi
-
prápor -u m.
1. voj. útvar zložený z niekoľkých rôt: motostrelecký p.
2. správ. zástava;
-
práporčíčka -y -čok ž. k 2;
-
práporčícky príd.: p. zbor;
p-a hodnosť -
práporčík -a mn. -ci m.
1. hodnosť vojakov z povolania a príslušníkov Policajného zboru SR medzi poddôstojníkmi a dôstojníkmi
2. stredný st. vyšších práporčíkov;
-
práporečník, správ. zástavník
-
práporový príd. k 1
-
opak. prášievať -a
// prášiť sa
1. neos. (o prachu ap.) poletovať v drobných čiastočkách, víriť sa: na ulici sa p-i;
z múčneho vreca sa p-i2. odb. (o včelách) zbavovať sa na jar výkalov
● beží, až sa, len sa (tak) p-i rýchlo;
klame, až sa, len sa (tak) p-i veľmi; -
opak. prášievať sa
-
prášiť -i nedok.
1. víriť, rozvirovať prach: nepráš mi tu!
2. zbavovať prachu (obyč. údermi), vyprašovať: p. koberce
-
prask, prásk cit.
1. napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením, výstrelom ap.: p., zaznel výstrel
2. naznač. prudké hodenie: vzal pohár a p. ho o zem
-
praskavo, práskavo prísl.
-
praskavý, práskavý príd. znejúci ako pri lámaní, horení a pod.: p. zvuk;
-
práškovací príd. určený na práškovanie: p-ia linka
-
práškovať nedok.
1. posýpať práškom;
ban. poprašovať banské diela kamenným práškom;
poľnohosp. hnojiť práškovými hnojivami -
práškovitý príd. majúci podobu prášku: p-é hnojivo, p. piesok
-
práškový príd.
1. rozomletý na prášok, vyskytujúci sa v podobe prášku: p-é hnojivo, p. cukor
2. používajúci (ako surovinu) prášok: hut. p-á metalurgia výr. kovov a zliatin spekaním kovových práškov
-
prášnica -e -nic ž. jedlá huba hruškovitého tvaru, zamladi biela, bot. Lycoperdon
-
prášok -šku m.
1. G i -a veľmi jemná suchá čiastočka nejakej látky: p. múky;
nikde ani p., p-a všade čisto2. hmota rozomletá na malé čiastočky: mydlový p., p. do pečiva, p. proti hmyzu;
zomlieť niečo na p.3. liek v podobe drobných, jemných čiastočiek al. i v podobe tabliet: p. proti boleniu hlavy, na spanie;
hovor. brať p-y; -
opak. právať -a
-
práve
I. prísl. vyj. súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť: prišiel p. domov;
je p. poludnie;
p. sme to dokončiliII. čast. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, priam: pekná p. nie je;
položil to p. pred dvere;
p. preto;
p. naopak;
mám toho p. dosť -
právne prísl.
-
právnička -y -čiek ž.;
-
právnický príd.: p-á fakulta;
práv. p-á osoba inštitúcia, organizácia, op. fyzická;právnicky prísl.
-
právnik -a mn. -ci m. odborník v práve, znalec práva; kto študuje právne vedy, jurista;
-
právny príd.: p. podklad, p-a norma, p. poriadok, p. zástupca;
p-a chyba;
p. štát regulovaný právom;
p-e vedy vedy o štáte a práve; -
právo -a práv s.
1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život;
p. na prácu, na oddych;
p. hlasovať;
občianske, politické p-a;
p-a dieťaťa;
ľudské p-a;
volebné p.;
mať p. na niečo;
uplatniť svoje p.;
p. veta2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.
3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.
4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.
-
právom prísl. oprávnene, zaslúžene: byť p. nahnevaný, byť p. pyšný na niečo
-
právomoc -i ž. oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z práv. vzťahov: súdna p.
-
právoplatne prísl.;
-
právoplatnosť -i ž.
-
právoplatný príd.
1. proti kt. niet opravného prostriedku: p. rozsudok, p-á voľba
-
prázdninovať nedok. hovor. prežívať prázdniny: p. v Tatrách, pri mori
-
prázdninový príd.: p. tábor
-
prázdniny -nin ž. pomn.
1. obdobie, keď sa v školách nevyučuje, príp. v niekt. odboroch nepracuje: školské, divadelné p.
2. obdobie, v kt. platí oslobodenie od príslušných poplatkov: daňové p. pre zahraničných investorov;
-
prázdno
I. -a s. prázdny priestor, prázdnota: rútiť sa do p-a
● hľadieť, dívať sa do p-a neprítomne
II. prísl.
1. tupo, bezducho: hľadí na mňa p.
2. vetná prísl. pusto: v dome je p.
-
prázdnosť -i ž. bezobsažnosť
-
prázdnota -y ž. prázdno: p. ulíc;
● zívať p-ou byť prázdny
-
prázdny príd.
1. kt. nič neobsahuje, kt. nie je ničím naplnený, op. plný: p. pohár, p-a izba, ulica, p. žalúdok;
p. zošit nepopísaný;2. nemajúci vnútornú hodnotu, obsah, bezobsažný: p-e slová, p. život
3. nevyplnený činnosťou, voľný: mať p. deň
● p. sud najviac hučí hlúpy veľa hovorí;
→ mlátiť p-u slamu;
→ prísť s p-ymi rukami;
mať p-e vrecko nemať peňazí; -
prémia -ie ž.
1. odmena v (tipovacej) súťaži;
ekon. osobitná odmena za zvýšený výkon, vysokú akosť, úsporu ap.: získať p-iu;
štvrťročná p., p. za prekročenie úloh2. dar za splnenie istých podmienok: knižná p.;
-
prémiovať nedok. i dok. odmieňať, odmeniť prémiou: p. mimoriadne výkony, p. zamestnancov
-
prémiový príd.: p. poriadok, p-á kniha;
p-é sporenie -
préria -ie ž. trávnatá step v miernom pásme Sev. Ameriky;
-
prériový príd.
-
préteritum -ta s. lingv. minulý čas
-
prézentný príd.
-
príbeh -u m. čo sa stalo, príhoda, udalosť, historka: p. z mladosti, zo života;
rozprávať p. -
príboj -a m. narážanie morských vĺn na breh;
-
príbojový príd.
-
príbor -u m. súprava náčinia, ktorým jeme (lyžica, vidlička, nôž): nehrdzavejúci p.
-
príbuzenský príd.: p. pomer;
príbuzensky prísl.
-
príbuzenstvo -a s.
1. vzťah vzniknutý rodom al. sobášom: pokrvné p.
2. hromad. príbuzní ako celok, rodina: na svadbe bolo celé p.;
-
príbuzne prísl.;
-
príbuznosť -i ž.
II. príbuzný m., príbuzná ž. spojený/-á rodom al. sobášom: mať veľa p-ch;
pokrvný p. -
príbuzný
I. príd.
1. spojený rodom al. sobášom: p-é rodiny;
byť s niekým p.;
je to p-á mojej žene2. blízky pôvodom, obsahom, znakmi: p-é jazyky, p-é vedné odbory;
-
príčastie -ia s. gram. neurč. slovesný tvar s podobou príd. m.: trpné p. (napr. vrátený), prítomné činné p. (napr. vracajúci)
-
príčesok -sku m. vlasová vložka do účesu
-
prícestný príd. stojaci pri ceste: p. hotel
-
príčetne prísl.;
-
príčetnosť -i ž.