Význam slova "prir" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. prirábať -a

priradiť dok. radením pripojiť, pričleniť: kritik ho p-l k veľkým spisovateľom;

nedok. priraďovať

prirásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok. rastom sa pripojiť, spojiť: vrúbeľ p-l na podpník;
domčeky sú akoby p-ené jeden k druhému

● p. k srdcu stať sa milým;

nedok. prirastať

prírastkový príd.: p. zoznam kníh

prírastok -tku m.

1. pribudnutie rastom; zväčšenie množstva, počtu: p. stromu;
p. obyvateľstva, hmotnostný p., ročný p. výroby

2. jednotlivec, počet, hodnota, o kt. sa niečo zväčšilo: p. do rodiny dieťa;
p-y do knižnice;

prirátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-rác! dok. pripočítať: p. k cene dopravu;
p. niekomu niečo k dobru;

nedok. priratúvať -a, priratovať

príraz -u m.

1. tel. zovretie lana al. žrde pri šplhaní

2. hud. melodická ozdoba

nedok. prirážať -a

priraziť dok.

1. pribuchnúť, prichlopiť: p. dvere, bránu

2. silno pritlačiť: výbuch míny ho p-l k zemi

3. prísť k niečomu, pristáť: loď p-la k brehu

4. hovor. pripočítať, prirátať: p. k cene 15 %;

prirážka -y -žok ž. príplatok, o kt. sa zvyšuje pôv. suma: p. k cene, vysokohorská p.

prirezať -že -žú dok.

1. rezaním upraviť: p. stromček, dyhu

2. rezaním rozmnožiť: p. dreva na zakúrenie;

nedok. prirezávať -a

nedok. pririekať -a

pririeknuť -e -u -kol dok. prideliť, prisúdiť: sporné územie p-li štátu;
prvú cenu p-la porota zbierke básní;

prirobiť dok.

1. dodatočne urobiť: p. na dome balkón

2. pripevniť: p. bábike odtrhnutú nohu;

príroda -y ž.

1. súhrn všetkých vecí a javov na svete, kt. nevznikli zámernou ľudskou činnosťou: živá, neživá p.;
človek pretvára p-u;
filoz. svet, skutočnosť, realita

2. voľná krajina mimo ľudských obydlí: ísť na prechádzku do p-y;
ochrana p-y;
škola v p-e v rekreačnom stredisku, zotavovni ap.

3. prirodzená povaha, prirodzenosť: je od p-y slabý;

prírodnina -y -nín ž. odb. nerast, rastlina al. živočích ako predmet skúmania, najmä v škole

prírodný príd.

1. k 1, 2: p-é bohatstvo, p-é javy, p-é zákony;
p-á rezervácia;
p-é vedy

2. prirodzený (význ. 2), op. umelý: p. ľad;
p. hodváb zo surovín živočíšneho pôvodu;
kuch. p. rezeň neobalený

prírodopis -u m. veda zaoberajúca sa opisom živočíchov, rastlín a nerastov; príslušný vyučovací predmet;

prírodopisec -sca m. odborník v prírodopise;

prírodopisecký príd.

prírodopiskyňa -e -kýň ž.;

prírodopisný príd.: p-é zbierky

prírodoveda -y ž. veda o prírode;

prírodovedec -dca m. odborník v prír. vedách;

prírodovedecký príd.: p-á fakulta

prírodovedkyňa -e -kýň ž.;

prírodovedný príd.

prirodzene

I. prísl.: p. nadaný;
p. utvorený;
správať sa p.;

prirodzenie -ia s. vonkajšie pohlavné ústroje

prirodzenosť -i ž.: p. človeka, veci;
p. vo vystupovaní;
filoz. zákl. podstata bytostí a vecí

● zvyk je druhá p.

II. prirodzene čast. vyj. uistenie, samozrejme, pochopiteľne: má z toho, p., radosť;
p., nebolo mi to po vôli

prirodzený príd.

1. daný prírodou, vyplývajúci z prír. zákonitostí: p. vývin, p. priebeh udalostí, p-á inteligencia, p-á smrť

2. nevytvorený ľudskou činnosťou, prírodný, op. umelý: p-é hranice, p-é svetlo, p-é prekážky, p-á vodná nádrž

3. nie strojený, nenútený, bezprostredný: p. úsmev, p-é správanie

4. obyčajný, bežný, všedný: pokladať niečo za p-ú vec;

prirovnanie -ia s. výrazový prostriedok porovnávajúci niečo na zákl. zhodných vlastností

prirovnať dok. na zákl. podobných znakov, vlastností uviesť do vzájomného vzťahu: p. oči k jazerám;
p. dievča k ľalii;

nedok. prirovnávať -a

príruba -y -rub ž. tech. časť rúrok, armatúr ap. určená na pripájanie;

prírubový príd.

príručka -y -čiek ž.

1. prehľadne napísaná kniha zahŕňajúca poznatky istého odboru: p. slovenskej výslovnosti;
turistická p.

2. hovor. príručná knižnica

príručný príd. kt. je naporúdzi, určený na bežné používanie: p-á knižnica, lekárnička

prirýchliť -i dok. záhr. trocha zrýchliť rast: p. rajčiny, šalát;

nedok. prirýchľovať