Význam slova "prav" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pravačka -y -čiek ž. publ. pravá ruka al. noha, op. ľavačka

praváčka -y -čok ž.

pravák -a mn. -ci m. kto uprednostňuje pravú ruku al. nohu, op. ľavák;

opak. právať -a

pravda

I. -y právd ž.

1. zhoda poznania al. tvrdenia so skutočnosťou, op. lož: zmysel pre p-u;
hovoriť, povedať, napísať p-u;
je p., že ...;
to nie je p.;
to je svätá p.;
len čo je p. zdôraznený súhlas;
na tom je kus p-y;
filoz. objektívna p.

2. správne zmýšľanie, správny názor: zastávať p-u;
bojovať za p-u;
vnucovať niekomu svoju p-u

3. pravdivá skutočnosť: hlboká p.;
trpká, tvrdá p.;
správa zodpovedá p-e;
nebyť ďaleko od p-y

4. náb. obsah Božieho zjavenia: zjavené p-y, p. viery

□ dať niekomu za p-u súhlasiť;
mať p-u nemýliť sa

● → pozrieť sa p-e do očí;
p. pravdivá úplná pravda;
expr. p. pravdúca úplná pravda;
čo je p., to je p.;
byť na p-e Božej byť mŕtvy;
na moj p-u → namojpravdu;
p. oči kole pravda nie je vždy príjemná;
→ vyjsť s p-ou (von);
→ povedz p-u, prebiješ si hlavu

II. i pravdaže čast.

1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede: súhlasil, p., len zdanlivo;
p., môžem to dosvedčiť

2. nadväzuje na kontext s význ. uznania možnosti: p., dá sa uvažovať aj ináč

3. iba pravda pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), všakver: bol si tam, p.?

4. iba pravdaže vyj. zdôraznený súhlas, prirodzene, samozrejme, isteže: môžeme to urobiť? p.!

pravdepodobne

I. prísl. blízko pravde, skutočnosti: znie to celkom p.;

pravdepodobnosť -i ž.: mat. teória p-i odbor opisujúci experimenty, kt. aj pri rovnakých podmienkach môžu viesť k rozlič. výsledkom;

pravdepodobnostný príd.

II. pravdepodobne čast. vyj. možnosť, asi, azda, hádam: p. o tom nič nevie;
p. už nie je doma

pravdepodobný príd.

1. o kt. možno predpokladať, že bude, že sa uskutoční: p. víťaz, p. úspech, je p-é, že ...

2. blízky pravde, skutočnosti: p. odhad, p-á domnienka;

pravdivo prísl.;

pravdivosť -i ž.

pravdivý príd.

1. založený na pravde, obsahujúci pravdu: p-é slová, p-á zvesť

2. vyjadrujúci pravdu, úprimný: p. umelec, p-é dielo

● pravda p-á úplná pravda;

pravdovravnosť -i ž.

pravdovravný príd. hovoriaci pravdu: p. človek;

pravdúci príd. expr.

● pravda p-a úplná pravda

pravdupovediac čast. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu, k vete; v skutočnosti, vlastne: je to, p., zámer

pravdymilovnosť -i ž.

pravdymilovný príd. milujúci pravdu: p. človek, p-á povaha;

práve

I. prísl. vyj. súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť: prišiel p. domov;
je p. poludnie;
p. sme to dokončili

II. čast. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, priam: pekná p. nie je;
položil to p. pred dvere;
p. preto;
p. naopak;
mám toho p. dosť

pravek -u m. predhistorické obdobie: slovanský p., p. ľudstva;

praveký príd.: p. človek, p-é nálezy

pravica -e -víc ž.

1. pravá ruka, op. ľavica: podať niekomu p-u

2. pravá strana, op. ľavica: sedieť po p-i niekoho

3. konzervatívne orientovaná skupina v polit. živote, op. ľavica

● nevie → ľavica, čo robí p.;

pravičiar -a m. prívrženec pravice v ideológii a v politike;

pravičiarsky príd. i prísl.: p. prístup, p-a taktika;

pravičiarstvo -a s. konzervativizmus v politike, op. ľavičiarstvo

pravicovo prísl.: p. zameraný

pravicový príd. k 3: p-á politika, p-á orientácia, p-á vláda;

pravidelne prísl.;

pravidelnosť -i ž.

pravidelný príd.

1. prebiehajúci podľa pravidiel, regulárny: p-á hlásková zmena, p-á zákonitosť, p-é skloňovanie, p-é vojsko trvale organizované

2. vyznačujúci sa súmernosťou: p. nos, p. tvar niečoho;
mat. p. trojuholník;
bot. p. kvet

3. opakujúci sa, nastávajúci v rovnakých časových intervaloch: p-é prehliadky, p. pulz, p. príjem, p-é vlakové spojenie

4. obyčajný, normálny, bežný: p. príznak, priebeh choroby;

pravidlo -a -diel s.

1. predpis, ustanovenie, ktorými sa treba spravovať: p-á hry, p-á slušnosti;
p-á cestnej premávky;
p-á slovenského pravopisu;
p. pravej ruky

2. poznaná zákonitosť, zákl. poučka, kt. ju vyj.: matematické p-á

3. prijatá zásada, zvyk, obyčaj: životné p., p-á spolunažívania

● výnimka potvrdzuje p.

pravítko -a -tok s. latka, podľa kt. sa rysujú priamky, lineár: robiť čiary podľa p-a

pravlasť -i ž. pôv. sídlo: p. Slovanov

právne prísl.

právnička -y -čiek ž.;

právnický príd.: p-á fakulta;
práv. p-á osoba inštitúcia, organizácia, op. fyzická;

právnicky prísl.

právnik -a mn. -ci m. odborník v práve, znalec práva; kto študuje právne vedy, jurista;

pravnúča -ťa mn. -ence/-atá -eniec/-at s. vnukovo al. vnučkino dieťa

pravnučka -y -čiek ž. vnukova al. vnučkina dcéra

pravnuk -a mn. -ci m. vnukov al. vnučkin syn

právny príd.: p. podklad, p-a norma, p. poriadok, p. zástupca;
p-a chyba;
p. štát regulovaný právom;
p-e vedy vedy o štáte a práve;

právo -a práv s.

1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život;
p. na prácu, na oddych;
p. hlasovať;
občianske, politické p-a;
p-a dieťaťa;
ľudské p-a;
volebné p.;
mať p. na niečo;
uplatniť svoje p.;
p. veta

2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.

3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.

4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.

● byť v p-e mať pravdu;
expr. mať niečoho vyše p-a priveľa;

právom prísl. oprávnene, zaslúžene: byť p. nahnevaný, byť p. pyšný na niečo

právomoc -i ž. oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z práv. vzťahov: súdna p.

pravopis -u m. súhrn pravidiel o používaní grafických znakov na zapísanie jazykového prejavu, ortografia;

pravopisne prísl.

pravopisný príd.: p-é pravidlá;

právoplatne prísl.;

právoplatnosť -i ž.

právoplatný príd.

1. proti kt. niet opravného prostriedku: p. rozsudok, p-á voľba

2. oprávnený podľa zákona, zákonný: p. dedič;

pravoslávie -ia s. pravoslávne vierovyznanie; pravoslávna cirkev;

pravoslávny príd.: p-a cirkev vých. kresť. cirkev, kt. neuznáva pápeža;
p. kostol

pravosť -i ž. pôvodnosť, nefalšovanosť: p. rukopisu

pravotár -a m. zastar. advokát;

pravotársky príd.

pravotiť sa nedok. zastar. súdiť sa, mať spor: p. sa o dom, pre dom

pravouhlosť -i ž.

pravouhlý príd. zvierajúci pravý uhol: geom. p. trojuholník;

pravouholník -a m. geom. štvoruholník majúci všetky uhly pravé

pravoverne prísl.;

pravovernosť -i ž.

pravoverný príd. pridŕžajúci sa dôsledne istej viery, istého učenia, ortodoxný: p. katolík;

pravý príd.

1. nachádzajúci sa na opačnej strane ako srdce, op. ľavý: p-á ruka, noha, p. breh;
p-é krídlo

2. politicky konzervatívny, op. ľavý: p-á časť politického spektra

3. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere, skutočný: p-á láska, p. ruský čaj, p. hodváb, p-é zlato;
p-é poludnie;
mat. p. zlomok kt. čitateľ je menší ako menovateľ;
lek. p-é kiahne;
bot. v mnohých názvoch rastlín: žihľava p-á, repík lekársky p.

4. správny, náležitý, vhodný, op. nepravý: to je jeho p-é meno;
p-é slovo na p-om mieste

5. skutočný, naozajstný, vlastný: p-á príčina niečoho;
p. opak

6. geom. p. uhol kt. ramená stoja kolmo na seba

● byť p-ou rukou niekoho spoľahlivým pomocníkom;
ukázať p-ú tvár odhaliť sa;
→ naz(ý)vať veci p-m menom;
v p-om zmysle slova naozaj, skutočne;
mať → srdce na p-om mieste;

prípravovňa, prípravňa -e ž. miestnosť, kde sa niečo pripravuje: p-ovňa krmív

úpravňa -e ž. podnik, oddelenie, kde sa upravuje: ú. vody, rúd, textílií