Význam slova "pokl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pokľačiačky prísl. kľačiačky, kľačiac: prosiť p.

poklad -u m.

1. ochraňované, ukrývané cennosti (drahé kovy, drahokamy, klenoty): korunovačný p.;
vykopať p. vzácnych mincí

2. niečo vzácne, milé: kultúrne p-y;
reč je náš národný p.;

pokladať nedok. hodnotiť, posudzovať, oceňovať nejako, považovať, mať za, rátať za, držať: p. niekoho za priateľa;
p-l to za nemožné;
p. si za povinnosť urobiť niečo;
p. sa za nevinného

pokládka, správ. kladenie (parkiet, asfaltového krytu ap.)

pokladňa -e ž., vhodnejšie pokladnica;

pokladnica -e -níc ž.

1. schránka na bezpečné uschovanie cenností (obyč. peňazí): ohňovzdorná p.;

2. miesto, miestnosť na prijímanie a vyplácanie peňazí: staničná p.;
kúpiť si v p-i lístok;
pracovať pri p-i

3. inštitúcia majúca na starosti správu majetku, peňazí: štátna p.;

pokladnička -y -čiek ž. zdrob.: detská p.

pokladníčka -y -čok ž.;

pokladnícky príd.;

pokladničný príd.: p-á hotovosť, p. blok;

pokladníctvo -a s. funkcia pokladníka

pokladník -a mn. -ci m. kto je oprávnený, poverený manipulovať s peniazmi: p. v sporiteľni;
p. organizácie;

pokladňový príd., vhodnejšie pokladničný

pokľak -u m. pokľaknutie na 1 koleno: strieľať z p-u

pokľaknúť, pokľaknúť si -e -ú -kol dok. kľaknúť (si): p. na kolená

poklásť -kladie -kladú dok. uložiť, poukladať: p. taniere na poličku

poklebetiť si dok. expr. pohovoriť si, porozprávať sa: p. si s priateľkou o móde

poklep -u m. ľahký úder, klepnutie, poklepanie: vyšetriť pacienta p-om;

poklepať -e -ú dok.

1. niekoľkokrát zľahka udrieť, poklopať: dôverne p. známeho po pleci

2. udieraním, klepaním (trocha) upraviť: p. kosu;

nedok. poklepávať -a

poklepkať dok. expr. poklepať (význ. 1, 2);

nedok. poklepkávať -a

poklepový príd.

pokles -u m.

1. zaujatie nižšej polohy, klesnutie: p. vodnej hladiny

2. zníženie hodnoty, množstva, op. vzostup: p. teploty, p. výroby

poklesnúť -e -ú -sol dok. klesnúť (význ. 1, 3): hladina rieky p-la;
povedať p-tým hlasom;
výroba p-la;
mravne p. upadnúť

poklesok -sku m. (menšie) previnenie: morálny, spoločenský p.

poklona -y -lôn ž.

1. sklonenie hlavy al. hornej časti tela na vyjadrenie pozdravu, úcty: urobiť hlbokú p-u;
vzdať niekomu p-u;
zastaráv. (úctivá, hlboká) p.! pozdrav;
cirk. p. Oltárnej sviatosti akt uctievania Boha

2. lichôtka, kompliment: dostať p-u

□ robiť p-y lichotiť

pokloniť sa dok. urobiť poklonu (na prejav úcty, pozdravu), ukloniť sa: hlboko sa p.;
p. sa pamiatke padlých

poklonkovať, poklonkovať sa nedok. pejor. servilne sa správať, pochlebovať, lichotiť: vie (sa) p.;
p. (sa) nadriadenému

poklop -u m. prostriedok na zakrytie, uzáver, vrchnák: p. na šachte;

poklopať -e -ú dok. poklepať (význ. 1): p. si prstom po čele;

nedok. poklopávať -a

poklopkať dok. expr. poklopať;

nedok. poklopkávať -a

poklopový príd.

poklus -u m. klus: p-om – v klus! povel

pokĺznuť sa -e -u -zol dok. stratiť rovnováhu na klzkom povrchu, pošmyknúť sa: p. sa na ľade;