Význam slova "pohan" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pohan -a mn. -ia m.

1. kto vyznáva mnohobožstvo al. kto uctieva modly: starovekí Gréci boli p-ia

2. mn. i -i expr. nekresťan, neznaboh: tureckí p-i

● expr. kliať, hrešiť, nadávať ako p. veľmi, škaredo;

pohana -y -hán ž. pohanenie, potupenie, potupa: zbaviť sa p-y

poháňací príd. určený na poháňanie, hnací: p. mechanizmus

poháňať -a nedok.

1. poskytovať zdroj pohybu, uvádzať do pohybu, hnať: elektrina p-a stroje;
loď p-ná parou

2. nútiť do (zvýšenej) činnosti, hnať: netreba ho p. do práce;

3. viesť záprah istým smerom, byť ako pohonič: p. kone bičom

4. povzbudzovať do rýchlejšieho pohybu: tréner p-a bežcov, jazdec p-a koňa;

pohaniť dok.

1. znevažujúco sa vysloviť: p. niečí výtvor

2. (pohlavne) zneuctiť: p-ené dievča

pohanka -y -niek ž.;

pohánka -y -nok ž.

1. rastlina pestovaná pre jedlé zrná, bot. Fagopyrum

2. drobné plody tejto rastliny: kaša z p-y;

pohánkový príd.: p-á kaša

pohanský príd.: p-é modly;

pohansky prísl.;

pohanstvo -a s.

1. mnohobožstvo, modloslužobníctvo

2. hromad. pohania