Význam slova "pob" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pobabrať -e -ú dok. expr.

1. pokaziť, zbabrať: p. skúšku, p. si život

2. zašpiniť, zababrať: p. si ruky atramentom

3. pochytať rukami, poohmatávať: všetko musí p.

4. (čo) i pobabrať sa (v čom) trocha (s nechuťou) zjesť a nechať: nejedol, iba to jedlo p-l;
p. sa v jedle

// pobabrať sa zašpiniť sa, zababrať sa: p. sa farbou

pobadať dok. zbadať, spozorovať, zacítiť: p. hroziace nebezpečenstvo;
p-l, že sa čosi zmenilo

pobádať -a nedok. povzbudzovať, podnecovať, nutkať: p. niekoho do práce;
p. koňa do cvalu;
p. do rýchlejšieho tempa;
p. sa navzájom

pobalamutiť dok. expr. zmiasť, pomýliť, zbalamutiť: p-l dievča peknými rečami;
p. niekomu hlavu, rozum

pobaliť -ľ! dok. dať (všetko) do obalu, upraviť do balíka, zabaliť: p. (si) písanky;
p. šaty do kufra

// pobaliť sa dať si veci do obalu, upraviť ich do balíka, zabaliť sa;

pobaltský príd. k Pobaltsko: p-é štáty Európy

pobavene prísl.

pobavený príd. úsmevný, obveselený: p. pohľad, výzor;

pobaviť dok. zabaviť, obveseliť, rozveseliť: komik p-l obecenstvo

// pobaviť sa

1. pozabávať sa, pohrať sa: dieťa sa p-lo s hračkami

2. zabaviť sa, obveseliť sa: p. sa na žarte

pobehaj -a m. pejor. ľahkovážny, neseriózny, nestály človek, vetroplach: on je iba taký p.;

pobehajka -y -jok ž.;

pobehajský príd.

pobehať dok.

1. istý čas behať: mucha p-la po okne

2. expr. (postupne) obísť, pochodiť: p. všetky úrady, p. po celom meste;

pobehlica -e -líc ž. nemravná, ľahká žena

pobehnúť -e -ú -hol dok.

1. trocha, kúsok bežať: p-l za vozom a dohonil ho

2. pribehnúť, dobehnúť: rýchlo p-la k oknu

pobelavý príd. belavý, svetlý: p-é vlasy, p-á pleť

pobelieť -ie -ejú dok. stať sa belším, bielym, zbelieť: vlasy mu p-li;

nedok. pobelievať -a

// pobelievať sa javiť sa bielym: sneh sa ešte p-a

poberať nedok. admin. (pravidelne) dostávať: p. dôchodok, plat

nedok. k 1, 2 poberať sa

poberateľ -a mn. -ia m. kto poberá (dôchodok): p-ia starobných dôchodkov;

poberateľka -y -liek ž.

pobesedovať, pobesedovať si dok. pohovoriť si: p. (si) so známymi o novostiach

pobeží bud. k bežať

pobiede, po biede prísl. expr. ťažko, horko-ťažko: p. sa vydriapať na štít

pobiehať -a, pobehávať -a, pobehúvať -a, pobehovať nedok. behať sem a ta: deti p-li po dvore

nedok. k 3 pobíjať -a

// pobiť sa dať sa do bitky (medzi sebou): s nikým sa o nič nep-l;
chlapci sa p-li

pobiť -je -jú dok.

1. (postupne) zabiť, usmrtiť istý počet: p. veľa zveri

2. (postupne) rozbiť, porozbíjať: p. všetky poháre

3. pribíjaním niečoho pokryť, obiť: p. strechu (šindľom)

4. expr. postihnúť niečím zlým: osud ho p-l

● expr. hrom, boh to p-l! kliatba;

poblázniť -i dok. expr. zbaviť rozvahy, oblázniť, pobalamutiť: p-l ho sľubmi, p. dievča peknými rečami;
p. niekomu hlavu

// poblázniť sa vášnivo sa niečomu venovať, zblázniť sa: p-l sa do šachu;
je do neho celá p-ená veľmi zaľúbená

poblednúť -e -ú -dol dok. stať sa bledším, trocha zblednúť: tvár mu p-la, p-té dievča

poblúdenec -nca m. kniž. poblúdený (význ. 2) človek: napraviť p-a

poblúdiť -i dok.

1. stratiť správ. smer, správ. cestu, stratiť orientáciu, zablúdiť: p. v hore

2. kniž. odchýliť sa od správ. al. uznávaných názorov, zásad: uznal, že p-l

pobočka -y -čiek ž. pobočný závod, ústav ap., odbočka, filiálka: p. podniku, banky

pobočnica -e, obyč. mn. pobočnice -níc ž. bočné remene, povrazce na pripnutie koní o voz, postrannice

pobočník -a mn. -ci m. dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi;
hist. dôverník vys. hodnostára: maršalov p.;
p. kráľa

pobočný príd.

1. vedľajší, bočný, filiálny, op. hlavný, centrálny: p. závod

2. druhoradý, vedľajší: zaoberať sa p-mi vecami;
p-é úmysly nie priame

pobodať dok. popichať, dopichať: p-l ho nožom

pobolievať -a nedok. trocha al. prerušovane bolieť: p-a ho zub

pobosorovať dok. expr. počarovať, počariť: p-la mu

pobozkať (koho, čo komu), pobozkať sa (s kým) dok. dať bozk, bozkať: p. dieťa na čelo, p. matke ruku;
p-li sa;
p. sa s otcom

pobožne prísl.;

pobožnosť -i ž.

1. iba jedn. k pobožný

2. náb. úkon, obrad: ranná, večerná p., p. krížovej cesty

pobožnostkár -a m. pejor. prepiato, pokrytecky nábožný človek, svätuškár;

pobožnostkársky príd. i prísl.;

pobožnostkárstvo -a s.

pobožný príd. kto (obyč. aj navonok) prejavuje svoje náb. cítenie, zbožný, nábožný;

pobrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. (postupne) vziať všetko al. väčšie množstvo, zobrať: p. na voz všetko seno

2. postupne všetko al. väčšie množstvo násilne, nezákonne odňať: vlamač im p-l veľa cenností

pobrať sa -berie -berú dok.

1. začať kráčať al. cestovať niekam, vybrať sa, vydať sa: p. sa preč, do mesta, k známym

2. dať sa niečo robiť: p-l sa dokončiť prácu

3. hovor. uzavrieť manželstvo, vziať sa: p-li sa z lásky

● zjemn. p. sa na večnosť zomrieť;

pobrázdiť -i -zď/-i! dok. rozryť, zbrázdiť: kolesami vozov p-ený dvor

pobrežie -ia s. pruh pevniny pozdĺž okraja mora: čiernomorské p.;

pobrežný príd.: p-á hrádza, p-á plavba

pobrušnica -e ž. blana vystielajúca steny brušnej dutiny

pobúchať -a dok. viac ráz udrieť: p. päsťou po stole;
p. kladivom po plechu

pobudiť dok. postupne zobudiť: streľba ich p-la

// pobudiť sa postupne sa zobudiť: deti sa už p-li

pobudnúť -e -ú -dol dok. zotrvať niekde istý čas: priateľ p-l u nás dva dni

pobúrene, pobúreno prísl.: p. rozprávať;

pobúrenie -ia s. znepokojenie, podráždenie, rozhorčenie: vyvolať p. verejnosti

pobúrenosť -i ž.

pobúrený príd. znepokojený, podráždený, rozhorčený: p-é davy;

pobúriť -i dok.

1. znepokojiť, podráždiť, rozhorčiť: krivda p-la občanov;
urážka ho p-la

2. vyvolať nevraživosť, nepriateľstvo, popudiť: p. niekoho proti sebe;

nedok. poburovať

// pobúriť sa znepokojiť sa, podráždiť sa, rozhorčiť sa: p-l sa nad jeho konaním;

nedok. poburovať sa

poburovateľ -a mn. -ia m. kto poburuje, burič: potrestať p-ov;

poburovateľka -y -liek ž.

poburujúci príd. spôsobujúci pobúrenie: p-e reči;

poburujúco prísl.: p. sa správať

pobyt -u m. bývanie, zotrvanie niekde istý čas: dlhý p. v cudzine;
p. v prírode je zdravý;
trvalý p. trvalé bydlisko