Význam slova "poť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 424 výsledkov (4 strán)
-
potrieskať -a dok. expr. porozbíjať: p. šálky, taniere
-
potrieť -ie -ú -tý/-ný dok.
1. pokryť vrstvou riedkej, mazľavej hmoty, natrieť: p. si ruky krémom, p. chlieb masťou
-
potrimiskár -a m. pejor. podlízavý, falošný človek: panskí p-i
-
potrkotať si, podrkotať si -ce -cú -tajúc/-cúc dok. expr. pohovoriť si, poklebetiť si: ženy si pri káve p-li
-
potroviť dok. postupne stroviť, pomíňať: p. všetky peniaze, zásoby
-
potrpieť si -í -ia nedok. mať záľubu v niečom, obľubovať niečo: p. si na poriadok, na čistotu, na dobré jedlo
-
potrubársky príd.
-
potrubie -ia s. sústava rúr na rozvod (kvapalných al. plynných látok): vodovodné, plynové p.;
klásť p.; -
potrubný príd.: p-á sieť, p-á pošta
-
potrundžiť sa -ndž/-i! dok. hovor. expr. trocha sa opiť: prišiel domov p-ený
-
potrúsiť -i dok.
-
potrvá bud. k trvať
-
potucha -y ž. iba v spoj. nemať (ani) p-y o niekom, o niečom nevedieť nič
-
potuchlina -y -lín ž. zápach po niečom potuchnutom, stuchlina: páchnuť p-ou
-
potuchnúť -e -ú -chol dok. skaziť sa vplyvom vlhka a plesne, stuchnúť: potraviny p-li, múka p-la, p-tá slama
-
potulka -y obyč. mn. potulky -liek ž. chodenie zo zábavy ap., túlanie: chlapčenské p-y lesom;
nočné p-y -
potulný príd.
1. meniaci často miesto pobytu, putujúci z miesta na miesto, kočovný: p-í herci, speváci, p-í rytieri
2. túlavý: p. pes
3. charakteristický potulkami, tulácky: p. život
-
potulovať sa nedok.
1. bezcieľne chodiť, ponevierať sa, túlať sa: p. sa po uliciach, po poliach
2. meniť často miesto pobytu, putovať z miesta na miesto, kočovať: p-úci sa cigáni
-
potupa -y -túp ž. pohana, hana, urážka: zažiť p-u, zmyť p-u, vystaviť niekoho p-e
-
potupiť dok. uvaliť hanbu na niekoho, pohaniť, zhanobiť: p. česť niekoho;
-
potupne prísl.;
-
potupnosť -i ž.
-
potupný príd. spôsobujúci potupu, hanebný: p-á kapitulácia, p. trest, p. čin;
to je pre mňa p-é; -
nedok. potupovať
-
poturčenec -nca m. pejor. odrodilec, renegát
● p. horší od Turka kto zmenil presvedčenie, vyznáva ho dogmatickejšie ako ten, kto ho mal aj prv
-
poturčiť sa -rč/-i! dok. pejor. odrodiť sa; zmeniť presvedčenie;
-
nedok. poturčovať sa
-
potuteľne prísl.;
-
potuteľnosť -i ž.
-
potuteľný príd. pejor. falošný, potmehúdsky, škodoradostný: p. človek;
p. úsmev; -
nedok. potužovať sa
-
potvárať -a nedok. zastaráv. obviňovať, podozrievať: p-li ho, že kradne;
p-li ju zo zlého -
potvora -y -vor ž. škaredý, hnusný tvor, netvor, obluda: morská p.;
● (ako) na p-u naschvál, na zlosť;
-
potvoriť nedok. expr. kaziť, narúšať: p. umelecké dielo, jazyk
-
potvorka -y -riek ž. zdrob.
-
potvorský príd. expr. naničhodný, nepríjemný: p-á vec, p-á choroba, p-é chlapčisko;
potvora p-á! nadávka;potvorsky prísl.
-
potvrdenie -ia s.
1. dôkaz o oprávnenosti niečoho: to je p. mojej domnienky
2. písomné overenie niečoho, úr. doklad osvedčujúci niečo: vydať, vystaviť p., p. o zaplatení
-
potvrdenka -y -niek ž. doklad s písomným potvrdením: dať niekomu p-u, preukázať sa p-ou
-
potvrdiť dok.
1. dosvedčiť správnosť, pravdivosť niečoho: p-l všetko, čo sa povedalo;
jeho predpoklad sa p-l2. uznať, schváliť za platné: parlament p-l vládu;
práv. p. rozsudok -
nedok. potvrdzovať
● výnimka p-je pravidlo
-
potýčka -y -čok ž.
1. krátke (prudké) bojové stretnutie, zrážka: boje sa obmedzili na p-y hliadok
2. škriepka, hádka, zvada: syn sa dostal do p-y s otcom;
diplomatické p-y -
potykať si dok. začať si tykať: p-l si s kolegom, spolupracovníci si p-li
-
hlúpo prísl. k 1: h. tárať, h. sa usmievať;
-
po
I. predl.
A. s A vyj.
1. priestorovú, časovú al. číselnú hranicu, rozsah, op. od: odprevadiť po školu, siahať po strechu, trvať po koniec vojny;
dostať sa len po 50;
od vrátnika až po riaditeľa2. účel, cieľ: ísť po vodu, po lekára, poslať po noviny
3. časový úsek, v priebehu, cez, počas: tradície žijú po stáročia;
po celý deň, po celú zimu4. poradie: vidí to po prvý raz;
po prvé, po druhé;
po a, po b (pri vyratúvaní)B. s L vyj.
1. smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu, dotýkajúc sa viacerých členov radu al. skupiny, rozlič. smermi: ísť po ceste, chodiť po svete;
chôdza po hore;
skaly po bokoch potoka;
prsty behajú po klávesoch;
plávať po prúde v smere prúdu2. spôsob, prostriedok, prostredníctvo al. prostredníka: spraviť po vôli, poznať po reči, žiť po novom, zliezť po rebríku, poslať po bratovi, dopraviť po železnici
3. rozloženosť, distribúciu na časti (v priestore, v čase ap.): ranení ležali po nemocniciach;
skúmať nárečia po dedinách;
čítať po nociach;
vypili po poháriku;
vystupovať po jednom4. účel, cieľ: chodiť po lekároch, po zábavách, po žobraní
5. zreteľ: čo ťa po peniazoch! nevšímaj si ich!;
po odbornej, po zdravotnej stránke vhodnejšie z odbornej, zo zdravotnej stránky6. následnosť v čase al. v poradí: po chvíli, po hodine, po Vianociach, jeden po druhom;
deň po dni každý deň;
má po starosti;
je po ňom je mŕtvy7. pôvod, pôvodcu: voňať po jahodách, byť, zdediť po otcovi, fľak po káve
8. väzbu pri slovesách a menách, za: túžiť po porozumení, siahať po (nových) metódach, pátrať po autorovi;
túžba po láskeII. čast.
1. (v spoj. s N zákl. čísl.) vyj. rozloženosť, distribúciu: sedia po dvaja, po traja, vchádzajú po piati, po šiesti, malým dať po menej, predávať (kus) po päť korún
2. uvádza príslov. výraz s význ. spôsobu: po slovensky, po rusky, po priateľsky (si povedať), po vojensky (pozdraviť)
-
po boku predl. s G publ. v spolupráci, v spojenectve: po b. spolubojovníkov
-
po Kr. skr. po Kristovi/Kristu (pri udávaní letopočtu)
-
pobiede, po biede prísl. expr. ťažko, horko-ťažko: p. sa vydriapať na štít
-
počarbať -e -ú dok. expr.
1. čarbaním pokryť, začarbať: p-ná učebnica
-
počariť, počarovať dok.
1. (podľa povery) postihnúť čarami, porobiť, urieknuť: chudol, akoby mu bol niekto p-l
2. expr. silne zapôsobiť, uchvátiť, učariť, učarovať: hudba mu vždy p-í
-
počas predl. s G v priebehu, v čase, cez, za: p. vojny bola núdza
-
počasie -ia s. poveternostné pomery: slnečné p., predpoveď p-ia
-
počastovať dok. pohostiť: p. priateľov jedlom, vínom;
-
počať -čne -čnú dok. kniž.
1. začať (význ. 1): p-l preratúvať všetko od začiatku
2. (o žene) p. dieťa oťarchavieť;
-
počatie -ia s. vznik zárodku dieťaťa v maternici
-
počesť ž. iba v spoj. na p. z úcty, na poctu, na uctenie: salvy na p. výročia vzniku Slovenskej republiky
-
počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;
-
počestne prísl.: p. žiť, p. sa živiť;
-
počestnosť -i ž.
-
počestný príd.
1. statočný, čestný: p-á spoločnosť, p-í občania
2. poctivý (význ. 2): p-é dievča;
-
nedok. počešťovať
-
nedok. počešťovať sa
-
počet -čtu m.
1. číselne vyjadriteľné množstvo: veľký, malý p. (divákov);
(ľudí) bez p-u veľmi veľa;
zišli sa v plnom p-e všetci;
p-om malá skupina2. v názvoch mat. odborov, veličín ap.: → diferenciálny p., p. pravdepodobnosti
-
početne prísl.: p. malý oddiel;
-
početnosť -i ž. počet, množstvo
-
početný príd.
1. počtom veľký: p-á rodina
2. spôsobený al. vyjadrený počtom: p-á prevaha;
-
počiatkom predl. s G začiatkom, op. koncom: príde p. týždňa;
-
počiatočný príd., op. konečný: p-é štádium, p-é ťažkosti, p-á nedôvera
-
počiatok -tku m. kniž.
1. prameň, pôvod, východisko, začiatok: v nedbanlivosti bol p. nešťastia
2. obyč. mn. čas vzniku, prvé obdobie niečoho, začiatky: p-y stavby siahajú do 14. stor.;
p-y slovenskej literatúry3. obyč. mn. prvé pokusy, prvotiny: Kraskove básnické p-y
-
počin -u m. kniž. skutok, čin: významný, progresívny p.
-
počínajúc predl. s I, počínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: p. prvými tónmi skladby zavládla slávnostná nálada;
boli tam všetci, p. od detí až po starcov// počať sa kniž. začať sa: p-lo sa stmievať;
-
nedok. k 1 počínať -a;
-
nedok. počínať sa
// počať si, zried. počať vedieť zvládnuť, poradiť si, dať si rady: nevie, čo (si) p. od žiaľu;
nedalo sa s ním (s tým) nič p.; -
počítač -a m.
1. stroj na spracovanie informácií: samočinný p., analógový p.;
osobný, personálny p., zn. PC (z angl. personal computer);
prenosný p.2. prístroj na zaznamenávanie počtu, počítadlo: p. kilometrov;
-
počítací príd. určený na počítanie: p. stroj
-
počítačovo prísl.: p. ovládaný systém
-
počítačový príd.: p-é spracovanie údajov pomocou počítača;
p-á sieť prepojenie počítačov na oznamovanie programov, informácií ap.;
p-á gramotnosť schopnosť človeka komunikovať s počítačom;
p-á veda informatika;
p-á hra počítačový program s graf. znázornením situácií so zábavným cieľom; -
počítadlo -a -diel s.
1. nástroj, pomôcka na počítanie: guľôčkové p., logaritmické p.
2. počítač (význ. 2): p. spotreby prúdu
-
počítajúc, počítajúc do toho predl. s A vyj. zahrnutie, rátajúc (do toho), vrátane: prítomných bolo 500 návštevníkov p. (do toho) i deti;
-
počítať -a nedok.
1. zisťovať počet, rátať: p. peniaze, p. prítomných
2. vykonávať, riešiť počtový, matematický úkon, rátať: p. trojčlenku, rovnicu
3. mať na zreteli, predpokladať, rátať: naisto som p-la s tvojou účasťou
4. myslieť, mieniť, rátať: nep-l, že sa to tak zle skončí
5. zaraďovať, zahŕňať, rátať: p-li ho medzi seba, p-l sa za priateľa
6. požadovať istú sumu, účtovať, rátať: p-l za každý kus 5 korún
7. hodnotiť, posudzovať, pokladať, rátať: hra rukou sa vo futbale p-a za priestupok;
-
počkať dok.
1. stráviť istý čas v očakávaní, že niekto príde al. sa niečo stane: p. hodinu na priateľa;
p. na vhodnú príležitosť;
urobiť niečo na p-nie ihneď2. odložiť na neskorší čas, dočkať: p. s odchodom
3. počkaj(te) hovor. má plat. a) čast. s význ. nadväzovania na kontext al. situáciu a rozpamätávania: p-aj(te), kedy sa to stalo? b) cit. s význ. výstrahy, vyhrážania: p-aj, veď ty dostaneš!
// počkať si expr. vystriehnuť (obyč. so zlým úmyslom), dočkať si: p. si na niekoho za rohom;
veď si ja na teba p-ám! vyhrážka -
počmárať -a dok. expr. počarbať: p-ný papier
-
počnúc predl. s I, počnúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: prišli všetci, p. spisovateľmi, končiac novinármi;
počítal prítomných p. od posledného radu; -
počtárka -y -rok ž.;
-
počtársky príd.: p. výkon
-
počtovať nedok. zastar. počítať, rátať
● kto p-je, ten gazduje
-
počtovnica -e -níc ž. zastaráv. učebnica počtov
-
počtový príd.: p. príklad
-
počty -ov m. pomn. zastaráv. matematika; príslušný vyučovací predmet v zákl. škole: vedieť p.;
zajtra máme p.; -
počudovanie -ia s. pocit prekvapenia, prekvapenie, údiv, začudovanie: vysloviť p. nad niečím;
hľadieť na niečo s p-ím;
na p. → napočudovanie -
počuť -je -jú nedok. i dok.
1. vnímať, zachytávať, zachytiť sluchom: p-m spev, hudbu;
zajtra p-me nové melódie;
zapamätať si niečo na prvé p-tie;
do p-tia pozdrav;
v inf. iba nedok. zle ťa p.;
odtiaľ (bolo) dobre p. (orchester);
je krik, že nep. vlastného slova2. iba nedok. mať schopnosť počuť, mať sluch: dobre, slabo p-je;
nep-je na ľavé ucho3. iba dok. dostať, prijať správu, informáciu (prostredníctvom sluchu), dozvedieť sa: p. (o niekom) zlú novinu;
o tom som ešte nep-l;
p-l som to od známych;
chcel by som p. tvoju mienku;
vedieť niečo z p-tia sprostredkovane4. počuj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie ap.: p-j, nerob to! p-te, kedy ste sa vrátili?
● iron. p. trávu rásť veľmi zveličovať;
nechcieť o niečom, niekom ani p. zaujímať zápor. postoj, odmietať;
expr.: ktože to len p-l! p-l to svet? výrazy počudovania;
chceš ho? ani p. vôbec nie;
p. niečo na vlastné uši osobne;
p., že ... hovorí sa, že ... -
počuteľne prísl.: ledva p. šeptať;
-
počuteľnosť -i ž.: dobrá p.
-
počúvanosť -i ž. miera sledovania rozhlas. vysielania: p. stanice Slovensko 1
-
počúvať -a nedok.
1. vnímať sluchom, načúvať: p. hudbu, pozorne p. prednášajúceho;
hovor. p. Vatikán vysielanie Vatikánskeho rozhlasu;
želáme vám príjemné p-nie2. dozvedať sa, dostávať správy: p-a o ňom samé dobré veci;
p-m, že chceš odcestovať3. zastaráv. všímať si niečo, reagovať: (pes) p-a na meno Cézar;
nep-j veľmi na neho4. byť poslušný, poslúchať: p. rodičov
5. počúvaj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie: p-j, prečo to robíš?
● p. iba (tak) na pol ucha, jedným uchom nesústredene;
p. s otvorenými ústami a) veľmi pozorne b) začudovane; -
dok. k 4 počúvnuť -e -u -vol
-
počúvny príd. poslušný: p-e dieťa
-
poď2, poďho cit. v expr. vetných konštrukciách má funkciu prísudku s význ. dať sa, pustiť sa, vychytiť sa;
hybaj: a on p. dolu dedinou -
poďakovací príd. ďakovný: p. list
-
poďakovať sa, poďakovať dok.
1. prejaviť vďaku, zaďakovať: p. (sa) priateľovi za pomoc;
písomné p-nie2. hovor. vzdať sa (úradu, funkcie), odstúpiť: minister sa p-l (za úrad)
-
poďobaný príd. expr. majúci na povrchu malé vyhĺbeniny: p-á tvár, p-é jabĺčko
-
poéma -y -ém ž. väčšia lyrická al. lyricko-epická báseň: hrdinská p.
-
poézia -ie ž.
1. slovesná umel. (veršovaná) tvorba využívajúca viazanú reč, básnictvo: lyrická p., klasická p.
2. poetickosť slovesného diela: verše plné nežnej p-ie
-
poľadovica -e -víc ž. klzký ľadový povlak na teréne, ľadovica: p. na ceste, nebezpečenstvo p-e
-
nedok. poľahčovať
// poľahčiť sa uľahčiť sa, uľaviť sa: pocítiť p-enie;
neos. chorému sa p-lo -
poľahčujúci príd.: práv. p-a okolnosť kt. je dôvodom na zníženie trestu, op. priťažujúca
-
poľahky prísl. ľahko, bez námahy: p. predbehnúť súpera
-
poľahnúť -e -ú -hol dok. skloniť sa, zvaliť sa na zem (obyč. o obilí), povaliť sa: po daždi raž p-la;
p-té obilie; -
poľahoba -y -hôb ž. uľahčenie, poľahčenie, úľava: práčka je v domácnosti p-ou