Význam slova "plaãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

plač -u m. slzami (a vzlykaním) prejavený pocit žiaľu, bolesti, nárek: usedavý p.;
dieťa prišlo domov s p-om plačúc;
je mi do p-u

plačka -y -čiek ž.

1. hovor. plačlivá žena, plačlivé dievča

2. žena, kt. plakávala pri pohrebe

plačko -a mn. -ovia m. plačlivý chlapec, plačlivé dieťa

plačky prísl. s plačom, plačúc: lúčiť sa p., chlapec prišiel za matkou p.

plačlivo prísl.: p. stonať;

plačlivosť -i ž.

plačlivý príd.

1. zvukovo podobný plaču: p-é zvuky, tóny

2. náchylný plakať, často plačúci: p-é dieťa;

plašiť nedok.

1. naháňať strach, strašiť, ľakať, znepokojovať: p-l ho šuchot v kroví, p. ľudí streľbou

2. odháňať: p. vrabce z maku

// plašiť sa

1. byť, stávať sa rozrušeným, nepokojným: kone sa p-li pri každom výstrele

2. ľakať sa, pociťovať strach: zbytočne sa p.