Význam slova "pĺn" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

plnený príd. naplnený niečím (obyč. plnkou): p-á paprika

plniaci príd.

1. určený na plnenie: p. otvor;
p. automat

2. kt. sa dá naplniť: p-e pero

plniareň -rne ž. oddelenie závodu na plnenie: p. fliaš;

plniarenský príd.

plnič -a m. (prí)stroj na plnenie, plnička: automatický p.

plnička -y -čiek ž. plnič: ručná p.

opak. plnievať -a

// plniť sa

1. stávať sa plným, napĺňať sa: nádrž sa p-í (vodou);
sieň sa p-la poslucháčmi

2. uskutočňovať sa, realizovať sa, spĺňať sa: túžby, plány sa mu začali p.;

opak. plnievať sa

plniť nedok.

1. robiť plným, napĺňať: p. poháre (mliekom), p. fľaše (vínom)

2. vpravovať (obsah) do obalu; tým pripravovať: p. víno do fliaš;
p. klobásy, jaternice

3. uskutočňovať, realizovať, spĺňať: p. sľuby, záväzky;
p. plán;
práv. p-nie povinnosť realizovať istý záväzok;

plnka -y -niek ž. náplň do niekt. jedál: p. do mäsa, čokoládová p. do torty

plno

I. čísl. zákl. neurč. mnoho, veľa: v sále je p. ľudí, mať p. práce, všade je p. radosti

II. i plne prísl.

1. celkom, úplne: p. súhlasiť s niekým, s niečím;
p. využiť možnosti

2. intenzívne, bohato: turisti žijú ustavične plnšie;
hlas znel p. zvučne

3. iba plno vetná prísl. je, bolo, bude p. je, bolo, bude zaplnené: v reštaurácii je p.

plnoautomatický, plnoautomatizovaný príd. vykonávajúci všetky operácie automaticky: p-é stroje

plnohodnotne prísl.;

plnohodnotnosť -i ž.

plnohodnotný príd. kt. má plnú hodnotu, kvalitný: p-á strava;
p-é literárne dielo;

plnokrvne prísl. k 2: herec p. stvárnil postavu;

plnokrvník -a mn. N a A -y m. plnokrvný kôň: anglický p.

plnokrvnosť -i ž.

plnokrvný príd.

1. p. kôň vyšľachtený z arab. al. angl. plemena, čistokrvný

2. kniž. kt. má dobré vlastnosti v plnej miere, kvalitný, hodnotný: p-é umelecké dielo, p-é postavy románu;

plnoletosť -i ž.: dosiahnuť p.

plnoletý príd. kt. má zákonom určený vek potrebný na svojprávnosť (18 r.), op. maloletý: p-á osoba;

plnometer -tra L -i mn. -e m. les. kubická jednotka objemu dreva, 1 m³, zn. plm: p. dosák

plnoprávne prísl.;

plnoprávnosť -i ž.

plnoprávny príd. kt. má všetky náležité práva: p. občan;

plnosť -i ž.: p. hlasu;
p. tváre

plnoštíhly príd. kt. má štíhlu a pritom plnšiu postavu: p-a žena

plnotučný príd. kt. má náležité, nezmenšené množstvo tuku: p-é mlieko, op. odtučnené;
p-á horčica

plnovýznamový príd. kt. má plný význam: lingv. p-é slová

plný príd.

1. obsahujúci toľko niečoho, že to zaberá celý objem, op. prázdny; obsahujúci veľkú mieru niečoho: p. pohár vody, p-á fľaša mlieka;
p-á miestnosť (ľudí), lúka p-á kvetov;
srdce p-é radosti

2. kt. má všetky náležité zložky, nezmenšený, úplný: prísť v p-om počte, pracovať p-ým tempom, mať na niečo p-é oprávnenie;
p. mesiac spln;
vojak v p-ej poľnej s úplným výstrojom

3. bez dutín, op. dutý: p-é tehly

4. oblý, zaokrúhlený: mať plnšiu postavu;
p-é pery mäsité

5. zvučný (význ. 1): p. hlas, tón

● expr. mať p-é nohavice, gate (strachu) veľmi sa báť;
mať p-é ruky roboty, práce mať veľa práce;
kričať, smiať sa na p-é hrdlo, z p-ch pľúc veľmi silno;
povedať niečo na p-é ústa bez okolkov;
je ho p. dom je hlučný;
na p-é obrátky, p-ou parou, na p. plyn intenzívne;
niečo je v p-om prúde intenzívne prebieha;
mať p-é ústa niečoho ustavične o tom hovoriť;

išpán -a m. hist.

1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)

2. správca na majetku uhorských feudálov;

krušpán -u m. záhr. ker s drobnými stále zelenými lesklými lístkami, boleráz, buxus, bot. k. vždyzelený Buxus sempervirens

milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

pán -a D a L -ovi, pred menom al. titulom -u/-ovi V pane mn. -i m.

1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feud. príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny p., p. Zvolenského zámku;
vzbury sedliakov proti p-om

2. obyč. mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný p., mestskí p-i

3. v min. príslušník vyšších spoloč. vrstiev: vyštudovať za p-a, hrať sa na p-a;
žiť si, bývať ako p. dobre

4. kto v istom prostredí rozkazuje, má moc: ľud je tu p-om;
p. domu

5. v min. zamestnávateľ, chlebodarca: slúžiť, pracovať u dobrého, zlého p-a;
fabrickí p-i

6. vlastník, majiteľ: kto je p-om záhrady? zmeniť p-a

7. (zdvorilé) označenie dospelej muž. osoby: prišiel nejaký mladý p., starší p., je to slušný p.

8. označenie al. oslovenie muž. osoby s uvedením mena, titulu ap.: (Vážený) p. Slovák, p. doktor, p. majster

9. súčasť (starších) titulov a oslovení: p. veľkomožný;
dôstojný p. kňaz

10. náb. Boh, Kristus: P. Boh, P. Ježiš;
usnúť v P-u umrieť;
tu odpočíva v P-u ... je pochovaný ...

11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie, zarazenie: p., tam bolo ľudí!

● aký p., taký krám človeka charakterizujú aj jeho veci, práca ap.;
ja p., ty p., kto bude kozy, svine pásť? a) treba robiť i podradnú robotu b) obidvaja máme rovnakú hodnotu;
dvom p-om (nemožno) slúžiť (nemožno) robiť viac vecí naraz;

pánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec, páňa -aťa mn. -atá -ňat s. pejor. panské dieťa: mestské p-a;

pánčatko, páňatko -a -tiek s. zdrob.

päťdesiatročný príd.

1. trvajúci 50 rokov: p-é manželstvo

2. 50 rokov starý: p. muž, p. dom

päťmesačný príd.

1. trvajúci 5 mesiacov: p. pobyt

2. 5 mesiacov starý: p-é mláďa

päťnásobne čísl. nás. príslov.: p. väčší

päťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 5 ráz: p-é množstvo, p-á ozvena;

päťnásobok -bku m. päťkrát väčšia hodnota, päťkrát väčšie množstvo: p. štyroch je dvadsať

päťročný príd.

1. trvajúci 5 rokov: p-é funkčné obdobie;
p-é štúdium

2. 5 rokov starý: p-é dieťa

pórobetón -u m. stav. pórovitý betón;

pšeničný príd.: p-á múka