Význam slova "oznám" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

oznam -u m. oznámenie; tlačivo, na kt. je oznámenie uverejnené: prečítať si o-y, uverejniť o.;
na tabuli visí o.

oznámenie -ia s. (ver., úr. ap.) písomná správa; tlačivo, na kt. je uverejnená: úmrtné o., podať trestné o., dostať o. o rozsudku;
vytiahnuť z tašky o.

oznámiť -i dok.

1. dať vedieť, dať správu, ohlásiť: o. príchod;
o-l, že súhlasí;
o. v novinách, v rozhlase správu o niečom

2. udať, zažalovať: o-m vás na polícii;

oznámkovať dok.

1. oklasifikovať: o. úlohu

2. nalepiť (pošt.) známku, ofrankovať: o. list

oznamovací príd. určený na oznamovanie: o. signál;
o-ia technika zaoberajúca sa prenášaním informácií;
(hromadné) o-ie prostriedky (tlač, rozhlas, televízia);
gram.: o. spôsob kt. vyj., že dej je skutočný, indikatív;
o-ia veta kt. niečo tvrdí al. oznamuje

nedok. oznamovať

oznamovateľ -a mn. -ia m. živ. kto niečo oznamuje;

oznamovateľ -a D -u L -i mn. N -e/-ia m. neživ. tlač al. rubrika v tlači na drobné (úr.) oznamy: úradný, ústredný o.

oznamovateľka -y -liek ž.;