Význam slova "otro" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

otročina -y -čín ž. hovor. expr. úmorná (a nedostatočne ocenená) práca, drina

otročiť dok. hovor. expr. drieť (sa), hrdlačiť, drhnúť: o. od rána do večera

otrockosť -i ž.

otrocký príd.: o-é zajatie;
expr.: o-á práca ťažká;
o-á závislosť, poslušnosť bezvýhradná;
o. preklad doslovný;

otrocky prísl.;

otroctvo -a -tiev s.

1. položenie otroka, poroba: žiť v o-e

2. expr. úplná závislosť, nesloboda, útlak: hospodárske, duchovné o.

otrok -a mn. -ci m.

1. v otrokárskom zriadení bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára; človek v takomto postavení aj v iných obdobiach: starovekí o-i;
obchod s o-mi

2. expr. človek celkom ovládnutý niečím, závislý od niekoho: o. zvyku, vášne;
stal sa ženiným o-om

● robiť ako o. ťažko;

otrokár -a m.

1. príslušník vládnucej vrstvy v otrokárskom zriadení; vlastník otrokov

2. pejor. utláčateľ, tyran: biely o.;

otrokársky príd.: o-e zriadenie spoloč.-ekon. formácia nasledujúca po prvobytnej; predmetom súkromného vlastníctva sú v nej výr. prostriedky aj otroci;

otrokárstvo -a s. otrokárske zriadenie

otrokyňa -e -kýň ž.;