Význam slova "opr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

opracovať dok. upraviť (povrch) do žiadanej podoby, obrobiť: o. drahokam, o-nie súčiastok, výrobkov (laserom);

nedok. opracúvať, opracovávať -a

oprášiť -i dok. klepaním ap. zbaviť prachu: o. si rukáv, klobúk, o. stoličku, o. sa od smetí;

oprasiť sa dok. (o prasnici) priviesť na svet mladé

nedok. oprašovať

oprať operie operú -tý/-ný dok. praním zbaviť nečistoty, vyprať (význ. 1): o. (si) košeľu;
vie navariť i o.;

oprata -y obyč. mn. opraty -rát ž. remenná súčasť postroja na vedenie záprahu, liace: zatiahnuť, povoliť o-y

● (pevne) držať, mať v rukách o-y vládnuť

oprava -y -ráv ž. opravenie, opravovanie: o. hodín, obuvi, o. domu;
dať do o-y;
generálna o. (auta) uvádzajúca (stroj) do pôv. tech. stavu;
o. chýb (v tlači) korektúra;

opravár -a m. kto robí opravy;

opraváreň -rne ž. dielňa na opravy;

opravárenský príd.: o. podnik

opravárka -y -rok ž.;

opravársky príd.: o-e práce, o-a služba, čata

opravdivo prísl.: myslí to o.;

opravdivosť -i ž.

opravdivý príd. skutočný, (na)ozajstný, pravý: o-é umenie, o. cit, o. virtuóz;

opraviť dok.

1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia ap.: o. stroj, topánky, dom, cestu

2. uviesť na správnu mieru, (s)korigovať: o. názory, mienku niekoho;
o. si dojem;
odpovedal zle, ale sa o-l

3. označiť chyby (v texte); odstrániť ich; upraviť: o. diktát;
o. rukopis;

oprávnene prísl.;

oprávnenie -ia s.

1. právo, právomoc; kompetencia: vodičské o., o. nárokovať si niečo;
o. predávať huby

2. dôvod, odôvodnenie na nejaký čin, postup ap.: jeho postup má o.;
o. na optimizmus

oprávnenosť -i ž.

oprávnený príd.

1. majúci oprávnenie, právo: o. dedič, byť o. zastupovať

2. odôvodnený, opodstatnený: o-é požiadavky, o-á obava;

oprávniť -i dok.

1. dať oprávnenie, povolenie: nik ich neo-l takto konať;
kto vás o-l na taký postup?

2. odôvodniť, opodstatniť: o-lo ich to na ústup;
úspech ho o-i na optimizmus;
o-lo nás to predpokladať;

nedok. oprávňovať

opravný príd.: o. prostriedok, o-é konanie, o-á skúška

nedok. opravovať

opravovňa -e ž. dielňa na opravovanie: o. obuvi, hodín;
dať auto do o-e

opražiť dok. pražením (na povrchu) upraviť, osmažiť: o-ené zemiaky

nedok. opŕchať, opŕchavať -a

opŕchnuť -e -u -chol dok. k pŕchnuť: stromy o-li, o-tá sliepka;
lístie, perie o-lo;

opreteky prísl. pretekajúc sa: utekať, kričať o.

nedok. opriadať -a

opriasť opradie opradú dok. omotať pradivom: pavúk o-l nábytok;

oprieť -ie -ú -etý/-ený dok.

1. priložiť k niečomu pevnému (aby to malo oporu, aby to nespadlo ap.), podoprieť: o. si hlavu o stôl, o. palicu o múr;
o-tý o lopatu;

2. potlačiť, zatlačiť: o-ie drúk celou silou do brány

3. odôvodniť, podoprieť: rozhodnutie o. o skúsenosť;

oprobovať dok. hovor.

1. pokúsiť sa, skúsiť: o-m vám pomôcť

2. vyskúšať: o. si topánky

oprostiť dok. zastar. oslobodiť, zbaviť

// oprostiť sa: umenie sa o-lo od jednostrannosti

oproti

I. prísl.

1. naproti (význ. 1): dvere o., bývam o.

2. v ústrety, naproti: auto idúce o., idem vám o.

II. predl. s D

1. proti (význ. 1), naproti: stáť o. obloku

2. vyj. zreteľ, proti: o. vlaňajšku je teplejšie

opršať -í -ia dok.

1. (o stromoch, vtákoch) stratiť lístie, perie, opŕchnuť

2. opadať (o lístí, perí ap.), opŕchnuť: lupene o-li, omietka o-la

3. neos.: o-lo nás pokropilo dažďom;

nedok. opršiavať -a

oprskať dok. expr. ostriekať (význ. 2), ofŕkať: o. niekoho vodou;
o-l sa slinou