Význam slova "odbo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

odbočiť dok.

1. pustiť sa iným smerom, zabočiť, zahnúť: o. z cesty, o. vpravo

2. nepridŕžať sa (témy ap.), odchýliť sa: o-l od predmetu rozhovoru;

odbočka -y -čiek ž.

1. odbočenie: o. na juh;
reč bez zbytočných o-iek

2. niečo odbočujúce: o. potrubia;
ťahať o-u plynu do bytu

3. pobočka, filiálka: založiť o-u;
miestna o.

nedok. odbočovať

odboj -a m. organizovaný odpor proti vládnucemu režimu: viesť o., účastníci zahraničného o-a;
tretí o. hnutie odporu proti komunistickému režimu;

odbojár -a m. účastník odboja;

odbojársky príd.

odbojne prísl.;

odbojnícky príd. i prísl.;

odbojníctvo -a s.: ľudové o.

odbojník -a mn. -ci m. vzbúrenec, burič, rebel: o-ci proti pánom;

odbojnosť -i ž.

odbojný príd. buričský, rebelantský: o. národ;
o-é slová;

odbojový príd.: o-é hnutie, o-á organizácia

odbor -u m.

1. väčšie oddelenie inštitúcie, organizácie ap.: odbor vysokých škôl (na ministerstve školstva), bytový, zdravotnícky o. miestneho úradu

2. oblasť (význ. 3), sféra; odvetvie: vedný, výrobný o.;
vybrať si o. štúdia

3. odbory -ov pomn. organizácia združujúca pracovníkov podľa prac. oblastí: zlepšiť prácu o-ov;

odborár -a m.

1. člen odborovej organizácie

2. pracovník odborových orgánov;

odborárka -y -rok ž.;

odborársky príd.: o-a tlač

odborne prísl.: o. posúdiť;

odborníčka -y -čok ž.;

odbornícky príd. i prísl. pejor. jednostranný (jednostranne), iba z hľadiska odboru: o. prístup;
o. hodnotiť;

odborníctvo -a s. pejor.

odborník -a mn. -ci m. kto sa dobre vyzná v istom odbore (význ. 2), špecialista: o. v hudbe, o. na výrobu kožušín;
poradiť sa s o-om;

odbornosť -i ž.

1. iba jedn. k odborný: o. výkladu

2. profesia: zoznam o-í

odborný príd. týkajúci sa istého odboru (význ. 2): o. výcvik, o-é vzdelanie, o-á literatúra;
o. pracovník odborník, špecialista;
lingv. o. výraz termín;

odborovo, odborove prísl.

odborový príd. k 2, 3: o-á norma;
o-á organizácia;
Konfederácia odborových zväzov, skr. KOZ;