Význam slova "obýva" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obývací príd. obytný: o-ie miestnosti, prívesné o-ie vozidlo

obývačka -y -čiek ž. hovor.

1. obývacia izba

2. nábytok do nej

obývať -a nedok. mať ako príbytok, bydlisko, bývať: o. celý dom;
husto o-né územie

obyvateľ -a mn. -ia m. človek vo vzťahu k bydlisku, k obydliu: o-ia miest, sídlisk;
počet o-ov sa zvýšil;

obyvateľka -y -liek ž.;

obývateľný príd. súci na obývanie: o. dom;
neo-é územie

obyvateľský príd.: lingv. o-é mená utvorené od geogr. názvov;

obyvateľstvo -a s. hromad. obyvatelia

obávať sa -a nedok. pociťovať obavu, báť sa, strachovať sa: o. sa neúspechu;
o. sa odmietnuť niečo;
o-a sa, že príde neskoro;
o. sa o budúcnosť

nedok. obšívať -a

1. k 1, 2

2. hovor. expr. biť: o. syna remeňom

nedok. obštipkávať -a

1. k obštipkať

2. obchytkávať: o. dievčence

nedok. k 2 obťažkávať -a

nedok. obúvať -a

// obuť sa hovor. expr. rázne sa pustiť: o. sa do nedostatkov začať ich odstraňovať;
o. sa do roboty, o. sa do súpera;

nedok. obúvať sa

nedok. obžalúvať -a

nedok. vyďobávať -a

// vyďobať sa (o vtáčom mláďati) ďobaním sa dostať von (z vajca), vykľuť sa, vykľuvať sa: v. sa z vajca;

nedok. vyďobávať sa