Význam slova "oboj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obojakosť -i ž.

obojaký čísl. druh. dvojaký (význ. 1, 2): o. smer;
o-é spoluhlásky (z pravopisného hľadiska, napr. b, p);
expr. neúprimný: o. človek;

obojček -a m. zdrob.

obojok -jka m.

1. (kožený) pás na prichytenie zvieraťa okolo krku: pes s o-om

2. vec podobná obojku (napr. golier, náhrdelník);

obojperný príd. lingv. vyslovovaný obidvoma perami: o-é hlásky (napr. m, p)

obojpohlavný príd. kt. má orgány, znaky obidvoch pohlaví: o. kvet

obojručne prísl.

obojručný príd. prispôsobený pre obidve ruky; konaný obidvoma rukami: o. nôž oberučný;
šport. o. chmat;

obojsmerne prísl.

obojsmerný príd. kt. funguje obidvoma smermi: o-á premávka, o. lístok;

obojstranne prísl.

obojstranný príd. kt. je na obidvoch stranách: o. šev, o. zápal;
o-á spokojnosť;
o-á dohoda vzájomná;

obojživelnícky príd.

obojživelník -a mn. N a A -y m.

1. živočích prispôsobený žiť na suchu i vo vode (napr. žaba);

2. hovor. obojživelné vozidlo;

obojživelný príd. prispôsobený podmienkam vo vode i na suchu: o. živočích;
o-é vozidlo