Význam slova "oblã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obláčik -a/-čka, obláčok -čka m. zdrob.

oblámať -e -u dok.

1. lámaním odstrániť (zo strán), olámať, poodlamovať: o. konáre

2. lámaním zbaviť niečoho, poškodiť: o. strom;

nedok. oblápať -a

oblátka -y -tok ž. tenké krehké pečivo: vianočné, plnené o-y;

oblátkový príd.

oblázniť -i dok. expr. poblázniť, zmiasť, (p)obalamutiť: načisto ma o-l

oblízať -že -žu dok.

1. prejsť jazykom po niečom (obyč. viac ráz), olízať: o. si prsty i fraz. byť spokojný;
pes o-l chlapcovi tvár

2. lízaním odstrániť, zlízať: o. kvapky medu, smotany

● expr. mohol by si všetkých päť, desať → prstov o.;

oblôčik -a/-čka m. zdrob.

oblúčik -a/-čka m. zdrob.;

oblúčikovitý, oblúčkovitý príd. majúci podobu oblúč(i)ka: o. zárez

oblúčikový, oblúčkový príd.

oblúk -a m. polkruhové zakrivenie; vec al. pohyb takejto podoby: o. dúhy;
letieť o-om;
mostný o., rebrový o.;
víťazný o. brána postavená na oslavu víťazstva;
geogr. karpatský o.;
elektrotech. elektrický o. trvalý elektr. výboj;

oblúkovito, oblúkovite prísl.: o. ohnutý

oblúkovitý príd. majúci podobu oblúka: o-á klenba;

oblúkový príd.: o-á klenba, brána;
odb.: o-á lampa, o-á píla;

oblý príd. okrúhly, zaoblený, zaokrúhlený, op. hranatý: o-é boky, o-é kamene;