Význam slova "obl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obláčik -a/-čka, obláčok -čka m. zdrob.

oblačiť sa nedok. často neos. pokrývať sa oblakmi; mračiť sa, chmáriť sa, zaťahovať sa: podvečer sa začalo o.;
nebo sa o-í

oblačno vetná prísl. k 1: je o.;

oblačnosť -i ž. množstvo oblakov na istom mieste: veľká, kopovitá o.;
o. ustupuje

oblačný príd.

1. pokrytý oblakmi, mračný: o-é nebo

2. podobný oblakom: o-á hmla;

oblafnúť -e -ú -fol dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošmeknúť, okabátiť

obľahčiť dok.

1. urobiť ľahším, zmierniť ťarchu: o. konštrukciu, konštrukcii

2. uľahčiť (význ. 1): o. niekomu prácu

3. uľahčiť, zmierniť: o. niekomu utrpenie;

nedok. obľahčovať

// obľahčiť sa neos. uľahčiť sa, uľaviť sa: o-lo sa mu, keď sa vyhovoril

dok. obľahnúť² -e -ú -hol

obľahnúť¹ -e -ú -hol dok. zastaráv. ostať ležať ako chorý, ochorieť: na jeseň o-la

oblak -u m.

1. vodné pary tvoriace vo vzduchu súvislý celok: ľahký o.;
ťažké, búrkové o-y mračná;
o-y letia

2. zhluk čiastočiek niečoho vo vzduchu: o. dymu, piesku, vône

● lietať, vznášať sa v o-och a) nereálne zmýšľať b) byť vo vytržení;
nebude z toho o-u dážď neuskutoční sa to;

oblámať -e -u dok.

1. lámaním odstrániť (zo strán), olámať, poodlamovať: o. konáre

2. lámaním zbaviť niečoho, poškodiť: o. strom;

nedok. oblamovať

// oblámať sa lámaním sa oddeliť, poškodiť;

nedok. oblamovať sa

nedok. oblápať -a

oblapiť dok. obomknúť: o. rukami strom;
expr. objať: o. dievča okolo pása;
o-li sa a tak šli;

oblapkávať -a nedok. expr. oblápať, obchyt(k)ávať

oblasť -i ž.

1. vymedzené územie (z geogr., ekon., admin. ap. hľadiska): tatranská, vinárska, pohraničná o.

2. časť tela a jej okolie: brušná, krčná o.

3. okruh činnosti, záujmu, odbor, sféra, úsek: výrobná, politická o.;
o. vedy, športu;

oblastný príd.: o-á športová súťaž;
o. význam

oblátka -y -tok ž. tenké krehké pečivo: vianočné, plnené o-y;

oblátkový príd.

oblažiť dok. kniž. urobiť blaženým, obšťastniť: úspech ho o-l;

oblázniť -i dok. expr. poblázniť, zmiasť, (p)obalamutiť: načisto ma o-l

nedok. oblažovať

oblečenie -ia s. šaty, odev, oblek: pohodlné, pracovné o.

oblečok -čka, obliečik -a m. zdrob.

oblednúť -e -ú -dol dok. zblednúť: o. od strachu

oblek -u m. šaty, oblečenie, odev: športový, pracovný, sviatočný o.;
pánsky o. nohavice a sako (s vestou);

oblekový príd.: o-á látka;

oblepiť dok. lepením pokryť (zo všetkých strán): o. škatuľu;
o. stenu plagátmi;
topánky o-ené blatom zašpinené;

oblet -u m. obletenie: o. Zeme

obletieť -í -ia dok.

1. urobiť let dookola: družica o-la Mesiac;

2. letom ponavštevovať: sýkorky o-li všetky kŕmidlá;

obležať -í -ia dok. vydržať ležať: nemôžem dlho o.

obliať -leje -lejú dok.

1. naliať na niekoho, niečo tekutinu (obyč. vodu), poliať: o. si sukňu kávou;
o. sa studenou vodou;
o. dievčence na Veľkú noc okúpať

2. zaplaviť (význ. 2): o-la ho horúčosť, červeň;
pot ho o-l spotil sa

● (bolo mu,) akoby ho bol o-l (studenou vodou) bol zarazený;

obličaj -a m. kniž. zastar. tvár: vráskavý o.;

obličajový príd.

oblička -y -čiek obyč. mn. ž. oválne párové orgány tela cicavcov vylučujúce moč: zápal o-čiek;
dusené o-y ľadviny;
hovor. umelá o. hemodializačný prístroj;

obličkovitý príd. majúci oválny, na jednej strane prehnutý tvar (ako oblička): o-á miska

obličkový príd.: o-é kamene tvoriace sa v obličkách

obliečka -y -čok ž. poťah na perinu, paplón, vankúš ap., povlak: damaskové o-y

obliecť -lečie -lečú -liekol dok.

1. navliecť na telo (šaty, ich súčasť): o. si sukňu

2. pokryť oblečením: o. dieťa, o. sa do kabáta;
dobre o-ená žena;
o. perinu natiahnuť na ňu obliečku;
hovor. treba ich všetkých o. zaobliecť, ošatiť;

obliehať -a nedok. zhromažďovať sa okolo (s cieľom útočiť), obkľučovať: vojaci o-li pevnosť;
o. súperovu bránu;

obliekareň -rne ž. miestnosť na obliekanie;
o. pre športovcov

nedok. obliekať -a

1. k 1, 2

2. istým spôsobom sa šatiť, nosiť sa: o-a sa elegantne

nedok. obliepať -a, oblepovať

nedok. oblietať -a, obletúvať -a, obletovať

1. k obletieť

2. iba obletovať expr. uchádzať sa o priazeň, krútiť sa, mať sa okolo niekoho; dvoriť: o. okolo rodiny, o. dievčence

nedok. oblietať -a, obletúvať -a, obletovať

oblietnuť -e -u -tol dok. obletieť (význ. 1, 2);

oblievačka -y -čiek ž. oblievanie žien na veľkonočný pondelok podľa ľud. zvyku, polievačka

nedok. oblievať -a

obligácia -ie ž. fin. dlhopis;

obligačný príd.

obligátne prísl.;

obligátnosť -i ž.

obligátny príd.

1. kniž. al. odb. obligatórny, povinný, záväzný, op. fakultatívny: o-e poistenie

2. zvyčajný, obvyklý, bežný: o. prípad, o-a otázka;

obligatórne prísl.;

obligatórnosť -i ž.

obligatórny príd. kniž. al. odb. povinný, záväzný, obligátny, op. fakultatívny: o. predpis, o-e dávky;

oblina -y -lín ž. oblá časť: o. pliec

oblízať -že -žu dok.

1. prejsť jazykom po niečom (obyč. viac ráz), olízať: o. si prsty i fraz. byť spokojný;
pes o-l chlapcovi tvár

2. lízaním odstrániť, zlízať: o. kvapky medu, smotany

● expr. mohol by si všetkých päť, desať → prstov o.;

obliznúť -e -ú -zol dok.

1. prejsť jazykom po niečom, oliznúť: o. si peru, o. varešku

2. oblízať (význ. 2), zliznúť: o. si krv z pery

3. expr. zajesť si, vypiť si; ochutnať: o-ite si (z) tej dobroty;
nedali nám ani o.;

nedok. oblizovať

nedok. oblizovať: pren. expr. stále sa o-jú bozkávajú

oblôčik -a/-čka m. zdrob.

obločnica -e -níc ž.

1. ochranné krídlo na vonkajšej al. vnútornej strane obloka, okenica: chata so zatvorenými o-mi

2. vodorovná obločná doska, okenica: umyť o-e, zmiesť prach z o-níc

obločný príd.: o. rám;

obloha -y ž. zdanlivá klenba nad zemským povrchom, nebo: belasá, jasná, zatiahnutá o.

oblok -a m. okno: jednoduché, dvojité o-y;
slepý o. vyplnený murivom;
otvoriť, zavrieť o., čistiť, rozbiť o.;
o-y auta

● pozerať, hľadieť → pánubohu do o-ov;

oblomiť dok. premôcť (odpor); obmäkčiť: nemôže o. jeho tvrdohlavosť

oblosť -i ž.

obloženie -ia s. materiál, ktorým je niečo obložené: drevené o. pracovne;
brzdové o.

obložiť dok. pokryť dookola al. na povrchu, obklásť: o. steny drevom, o. kuchyňu kachličkami;
mäso o-ené zeleninou;
o-ený chlebíček s maslom, syrom, údeninou ap.;
o. sa vankúšmi;

obľuba -y ž.

1. obľúbenie, obľúbenosť, priazeň: herec dosiahol veľkú o-u

2. potešenie, záľuba: s o-ou športovať

□ mať v o-e obľubovať, mať rád;
byť v o-e, tešiť sa o-e byť obľúbený

obľúbenec -nca m. obľúbený človek

obľúbiť si -i dok.

1. zahrnúť do svojej priazne: o-l si svojho žiaka, o-ený človek

2. nájsť potešenie, záľubu v niečom: o. si hudbu, o-ené jedlo;

nedok. k 2 obľubovať, zried. obľubovať si: o. zhovorčivých ľudí;
začal si o. šport

oblúčik -a/-čka m. zdrob.;

oblúčikovitý, oblúčkovitý príd. majúci podobu oblúč(i)ka: o. zárez

oblúčikový, oblúčkový príd.

obluda -y -lúd ž.

1. (rozpráv.) tvor vzbudzujúci hrôzu, odpor svojím výzorom, netvor, príšera, potvora;

2. expr. čo takúto bytosť pripomína: po ceste sa rútili tankové o-y

obludne prísl.;

obludnosť -i ž.

obludný príd.

1. odporný, príšerný, hrozný, ošklivý: o. čin

2. expr. obrovský: o-é rozmery;

oblúk -a m. polkruhové zakrivenie; vec al. pohyb takejto podoby: o. dúhy;
letieť o-om;
mostný o., rebrový o.;
víťazný o. brána postavená na oslavu víťazstva;
geogr. karpatský o.;
elektrotech. elektrický o. trvalý elektr. výboj;

oblúkovito, oblúkovite prísl.: o. ohnutý

oblúkovitý príd. majúci podobu oblúka: o-á klenba;

oblúkový príd.: o-á klenba, brána;
odb.: o-á lampa, o-á píla;

oblý príd. okrúhly, zaoblený, zaokrúhlený, op. hranatý: o-é boky, o-é kamene;