Význam slova "obet" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obeť -e ž.

1. dar Bohu (božstvu); úkon odovzdávania obetného daru, obeta: zápalná, nekrvavá o.

2. nezištné konanie v prospech druhého a na úkor seba: o. vlasti;
výchova vyžaduje o-e;
urobiť niečo za cenu o-í

3. kto, čo podlieha ničivému účinku niečoho: o-e zemetrasenia, vojny;
padnúť za o. nepriateľovi;
vrhnúť sa na svoju o. korisť

□ priniesť o. obetovať sa;

obeta -y obiet ž. obeť (význ. 1, 2): eucharistická o.;
matkina o-a nebola márna;
byť schopný o-y

□ prinášať o-y obetovať sa;

obetavo prísl.: o. pracovať;

obetavosť -i ž.

obetavý príd. ochotný prinášať obete; svedčiaci o tejto ochote, nezištný: o-á matka;
o. čin, o. výkon;

obetný príd.

obetný príd. k 1: o. oltár, dar

● o. baránok kto sa musí obetovať

obetovať nedok. i dok.

1. náb. prinášať, priniesť ako obetu: o. omšu;
o. utrpenie (Bohu);
cirk. O-nie Pána kat. sviatok 2. februára, Hromnice

2. venovať, d(áv)ať na úkor seba: o. voľný čas deťom;
o. na charitatívnu činnosť

3. vzd(áv)ať sa (výhod ap.) v prospech niečoho, zriekať sa, zriecť sa: o. dovolenku štúdiu;
o. sa za cudzie záujmy;

opak. obetúvať -a

// obetovať sa venovať sa niečomu na úkor seba: o. sa práci, rodine

oceľobetón -u m. betón vystužený oceľovými vložkami;

oceľobetónový príd.