Význam slova "neč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nečakane prísl.

nečakaný príd. neočakávaný, nepredvídaný; náhly: n-á návšteva, správa;
n-á smrť;

nečas -u m.

1. zlé počasie: vonku je n.;
v čase i n-e za každého počasia

2. v spoj. po n-e a) po istom (dlhšom) čase: po n-e si to rozmyslel b) po (zameškanom) príhodnom čase: po n-e banovať

nečasovo prísl.;

nečasovosť -i ž.

nečasový príd. kt. nevyhovuje časovým potrebám, nie aktuálny: n-é problémy;

necelý príd. nie celý, neúplný: za n-ých 20 rokov trvania

necesér [nece- i nese-] -a/-u L -i mn. -y m. (menšia) taška na drobné cestovné (hygienické) potreby

nečestne prísl.;

nečestnosť -i ž.

1. iba jedn. k nečestný

2. nečestný čin, skutok: dopustiť sa n-í

nečestný príd. kt. je v rozpore s požiadavkami čestnosti; bezcharakterný: n. človek, n. čin, n-á súťaž;

nech expr. i nechže

I. spoj. podraď. uvádza vetu

1. účelovú, ak sa ňou vyslovuje zámer, aby: choďte von, n. sa deti prebehnú

2. predmetovú s význ. nepriameho rozkazu, želania: povedz mu, n. ich odprevadí

3. podmienkovú, ak: bol by spadol, n. sa nechytí stola

4. prípustkovú: neustúpi, n. by sa stalo čokoľvek

II. čast.

1. uvádza žiadaciu vetu: n. už konečne začne!

2. vyj. rezignáciu, ľahostajnosť: je lepší ako ty – n. (je)!

nechápavo prísl.: n. pozerať;

nechápavosť -i ž.

nechápavý príd. kt. nevie (plne) chápať niečo; svedčiaci o nepochopení, údive: n. žiak;
n. pohľad;

nechať dok.

1. nezasiahnuť do deja, stavu, dopustiť, aby sa niečo stalo, robilo, nezabrániť v niečom: n. niekoho odísť, n. horieť svetlo;
n-j ho, nech sa spamätá;
on to tak nen-á zasiahne

2. odísť od niekoho, niečoho (a ponechať tam), zanechať, ponechať, opustiť: n. deti doma samy, n. dom bez dozoru;
n-la ho žena

3. nevziať so sebou, uložiť, odložiť; uschovať (na neskoršie): n. list pre niekoho, n. kabát v šatni;
n. si peniaze na horšie časy

4. prestať sa s niečím zaoberať, prerušiť, zanechať: n. štúdiá, fajčenie;
n-š to! prestaň! nerob to! nedotýkaj sa! ap.

5. zabudnúť: v robote zistil, že (si) n-l doma kľúče

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane (ako znak), zanechať: n. po sebe stopy, neporiadok;
n-l veľký majetok

7. ponechať (význ. 1): n. si peniaze (iba pre seba);
n-j mi to, to je moje! dieťa si n-la matka

8. prenechať (význ. 1): synovi n-l dom;
n-l mu to za polovičnú cenu predal;
n-te mi z tých koláčov

9. dať vybaviť, zveriť: všetku robotu n-li mne, na mňa;
n. niečo na náhodu;
n-j to na mňa! postarám sa o to

10. nespráv. vo význ. rozkázať, určiť: n. si ušiť šaty, správ. dať si ušiť šaty;
n. pozdravovať, správ. dať pozdravovať

● n-li ho pri tom nevyvracali mu to;
oči mohol n. na tom, na ňom so záľubou, žiadostivo hľadel;
to sa musí n.! výraz uznania;
n. niečo tak prestať sa zaoberať s niečím;
n-j si to pre seba! nepovedz to ďalej;

nedok. nechávať -a

nechránený príd. kt. je bez ochrany, bez ochranných zariadení: n. priechod (cez koľajnice) bez závor

necht -a m. plochý zrohovatený útvar na hornej strane posledného článku prsta: dlhé, nalakované n-y, strihať (si) n-y, zlomený n.

● ani ako za n., ani (toľko,) čo by za n. vošlo vôbec nič;
(toľko,) ako za n. blata (takmer) nič;
zašlo mu za n-y oziaba ho (na ruky);
žart. mať → smútok za n-ami;
→ zubami-nechtami (sa držať, brániť ap.);

nechtiac prísl. neúmyselne, nevdojak; nerád: n. ho udrel, urazil

nechtíček -čka m. zdrob. expr.;

nechtík -a m. zdrob.

1. k necht

2. záhradná liečivá rastlina so žltými al. pomarančovými kvetmi, bot. Calendula;

nechtisko -a -tísk s., v jedn. i m. zvel.

nechtový príd.;

nechuť -i ž. pocit záporného postoja, odpor, nevôľa; jeho prejav: cítiť n. do jedenia, vzbudzovať n., s n-ou pracovať

nechutenstvo -a s. nechuť do jedenia (ako príznak choroby): dieťa trpí n-om

nechutne prísl.: n. pripravené jedlo;
n. žartovať;

nechutnosť -i ž.

1. k 1, 2

2. nevhodný, nechutný jav, skutok: robiť, počúvať n-i

nechutný príd.

1. (o jedle) nemajúci dobrú chuť, nedobrý

2. budiaci nechuť, odporný, protivný, nepríjemný: n-é žarty, správanie;

nečin -u m. expr. špina, neporiadok; haraburdie: mať n. v byte

nečinne prísl.: n. sa prizerať;

nečinnosť -i ž.: tráviť čas v n-i

nečinný príd. kt. nič nerobí; trpný, pasívny: n. človek;
n. život, n-é postávanie;

nečisto prísl. k 1, 3;

nečistosť -i ž.

nečistota -y -tôt ž.

1. iba jedn. vlastnosť niečoho nečistého, nečistosť: n. pleti

2. špina (význ. 1): n. na sídliskách, žiť v n-e

3. odb. obyč. mn. nenáležité primiešaniny: n-y v roztoku

nečistý príd.

1. špinavý, ušpinený, zašpinený: n-é telo

2. odb. obsahujúci nenáležité primiešaniny, nečistoty ap.: n. kov;
n-á pleť s vyrážkami ap.

3. mravne chybný, nečestný: n-é úmysly;
n. zákrok proti pravidlám;

nečitateľne prísl.;

nečitateľnosť -i ž.

nečitateľný príd.

1. kt. sa nedá (pre)čítať: n. podpis

2. hovor. al. publ. ťažko pochopiteľný, nezrozumiteľný, nepriehľadný: program strany je úplne n.;

neciteľne prísl.;

neciteľnosť -i ž.

neciteľný príd.

1. kt. nemožno (po)cítiť, nebadateľný: n-é chvenie

2. necitlivý, bezcitný: n. človek;

necitlivo prísl.;

necitlivosť -i ž.

necitlivý príd. kt. nie je (dosť) citlivý (pri reagovaní, vnímaní, uplatňovaní niečoho ap.): n. prístroj, n. poslucháč, n. prístup k ľuďom;

necitne prísl.;

necitnosť -i ž.

necitný príd. kniž. bezcitný: n. človek;

nečlen -a mn. -ovia m. kto nie je členom nejakej organizácie: účasť členov i n-ov

nečlovek -a D a L -ovi/-u mn. neľudia m. expr. kto nemá (kladné) ľudské vlastnosti; surový človek, netvor: správať sa ako n.

necnosť -i ž. záporná mravná vlastnosť; neresť: ľudské n-i

necudne prísl.;

necudnica -e -níc ž. necudná žena

necudník -a mn. -ci m. necudný muž;

necudnosť -i ž.

necudný príd. kt. (veľmi) porušuje cudnosť, nemravný; oplzlý: n. chlap, žart;

nečudo vetná prísl. niet sa čo čudovať, nie div: n., že sa tak rozhodol

nečujne prísl.: n. sa prikradnúť;

nečujnosť -i ž.

nečujný príd. nepočuteľný, tichý, nezvučný: n-é kroky;

aklamačne prísl.

badateľne prísl.

báječne prísl.: šaty jej b. svedčia;
vyzerať b.

bezbožne prísl.;

bezcieľne prísl.;

bezhranične prísl.

bežne prísl. k 1: on to robí b.;

bezostyšne prísl.;

bezpečne prísl.: b. (sa) skryť;
b. uložené peniaze;
b. pristáť;
b. vedieť;

bezpodmienečne prísl.: b. potrebný

bezúročne prísl.

bezúspešne prísl.;

bezútešne prísl.;

blahovoľne prísl.;

bočne prísl.

bôľne prísl.: b. stonať

celoplošne prísl.

charakterizačne prísl.

choromyseľne prísl.: ch. sa správať;

chýrečne prísl.

čiastočne prísl.: č. poškodený, č. vyhovujúci;

čitateľne prísl.: č. písať;

citeľne prísl.: c. sa oteplilo

civilizačne prísl.: c. pôsobiť

cudzojazyčne prísl.;

cudzoložne prísl.: c. splodený

dedične prísl.: d. sa prenášať;

deklamačne prísl.;

dekoračne, dekoratívne prísl.;

deštrukčne, deštruktívne prísl.;

dezinfekčne prísl.

dobrodružne prísl.;

dobrodušne prísl.;

dobromyseľne prísl.: d. pripomenúť;

dobrosrdečne prísl.: d. povedať;

dobrovoľne prísl.: d. pracovať, odísť;

dobyvačne prísl.;

dochvíľne prísl.;

dodatočne prísl.: d. zapísať

dokázateľne prísl.: d. klamal;

dostatočne prísl.: d. presvedčivý;

driečne prísl.;

družne prísl.;

dvojjazyčne prísl.;

dvojznačne prísl.;

dýchavične prísl.;

exekučne prísl.: e. vymáhať dlhy

existenčne prísl.: e. zaistený

falošne prísl.: f. sa usmievať, f. svedčiť;
f. spievať;

fešne prísl.;

finančne prísl.: f. zabezpečený

formulačne prísl.

funkčne prísl.;

funkčné s. odmena za vykonávanie funkcie

hlbokomyseľne prísl.;

hlučno, hlučne prísl. i vetná prísl.: h. sa správať;
je tu h.;

hmatateľne prísl.;

hriešne prísl.: h. žiť;
h. drahý;

hrôzostrašne prísl.