Význam slova "moč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

moč -u m. výlučok obličiek;

moc¹ -i ž.

1. prirodzená sila, pôsobenie: m. prírody, liečivá m. rastlín;
vyššia m. nepredvídané okolnosti; božský zásah

2. schopnosť, možnosť niečo (u)robiť: (nie) je to v mojej, ľudskej m-i

3. schopnosť niekoho ovládať, vplyv, účinok: mať, stratiť m. nad niekým

4. spravovanie štátu al. nejakého spoloč. celku, vláda: politická m., ujať sa m-i, uchopiť m.

5. právomoc, právo: úradná, rodičovská m.;
práv. plná m. splnomocnenie

6. voj. sila: ozbrojená, branná m.

● mať niekoho v m-i ovládať ho;
niet tej m-i, ktorá by ho prinútila nik ho neprinúti;
to je v Božej m-i je to neisté;
zlá m. nepriaznivé nadprirodzené bytosti

moc² hovor.

I. čísl. zákl. neurč. veľa, mnoho, op. málo: m. ľudí

II. prísl. veľa, mnoho, op. málo: m. hovoriť

močarina -y -rín ž. (menšie) močaristé miesto, mokraď: brodiť sa m-ou

močarisko -a -rísk s. (rozľahlý) močiar

močaristý príd. prestúpený vodou a porastený vodnými rastlinami, močiarovitý; bahnitý: m-á pôda, m-é lúky

mocenský príd. opierajúci sa o moc; týkajúci sa moci: m. vplyv, vzťah;
m. boj o moc;

mocensky prísl.: m. postupovať, rozhodovať

mocenstvo -a -tiev s. chem. číslo udávajúce, s koľkými atómami vodíka sa istý atóm môže zlučovať al. koľko ich môže nahrádzať, valencia

močiar -a L -i mn. -e m. miesto prestúpené stojatou vodou a porastené vodnými rastlinami, močarisko;

močiarny, močiarový príd.: bot. praslička m-na

močidlo -a -diel s. miesto na máčanie konopí a ľanu

opak. močievať -a

// močiť sa máčať sa: v liehu sa m-ia zelinky

mocipán -a m. pejor. vládca: fašistickí m-i

močiť nedok.

1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny; máčať: m. konope, ľan;
m. žemľu v mlieku;
m. si nohy (vo vode)

2. zried. (na)máčať: tráva m-la spodky nohavíc

3. vylučovať moč;

močka -y ž. zvyšok vlhkého tabaku vo fajke po fajčení: páchnuť m-ou

● expr. (ne)stojí (ani) za → fajku m-y

mocnár -a m. kniž.

1. kto má moc nad niečím, vládca: bankoví, politickí m-i

2. monarcha, panovník: rakúsko-uhorskí m-i;

mocnársky príd. i prísl.;

mocnárstvo -a s. zastar. monarchia

mocne prísl.

mocnenec G a A -nca m. mat. číslo, ktoré sa umocňuje

mocnieť -ie -ejú nedok. stávať sa mocnejším, mocným, mohutnieť, silnieť: hlas, vietor m-ie;
hnutie m-ie

mocnina -y -nín ž. mat. súčin rovnakých činiteľov, ktorých počet udáva mocniteľ

mocniteľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. -e/-ia A -e/-ov m. mat. číslo, ktorým sa umocňuje, exponent (mocniny)

mocnosť -i ž.

1. veľmoc: priemyselné m-i

2. stelesnenie nadprirodzenej (zlej) sily: temné m-i

mocný príd.

1. majúci veľkú moc, nadvládu: m. štát, panovník

2. silný, statný, mohutný: m-é telo, m. hlas, m. múr

3. veľmi účinný, pôsobivý, silný: m. činiteľ, m-á túžba

● m. ako buk, ako kôň veľmi;

mocovať sa nedok. expr. trápiť sa, namáhať sa: m. sa s robotou, s odpoveďou

močovina -y ž. org. látka použ. ako surovina v chem. priemysle

močovka -y ž. hnojovka, hnojnica: hnojiť m-ou;

močovkovať nedok. hnojiť močovkou

močovkový príd.: m-á jama, m. žľab

močovod -u m. anat. vyústenie obličiek do močového mechúra;

močovodný príd.

močový príd.: m. mechúr, m-é kamene

môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.

A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.

1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať;
ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať;
m-e povedať, že ...;
neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať;
robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?

2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín;
kto to m-l byť?

3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť

4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať;
m-š sa hanbiť!

5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel;
m-m sa aj roztrhať (od roboty)

6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať

B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m;
za to nešťastie m-me všetci

beľmo -a -liem s.

1. biela vonkajšia časť oka: b-á očí blýskajú

2. chorobný zákal oka

● mať b. na očiach nevidieť pravdu;
b. mu spadlo z očí poznal pravdu

kľačmo prísl. tel. (po)kľačiačky: poloha k.

koňmo prísl. na koni, na koňoch: cestovať k.

ležmo prísl.

1. ležiac, poležiačky: tel. podpor l.

2. ležato: klásť niečo l.

moľa -e ž., moľ -a mn. N a A -e m. drobný motýľ, ktorého húsenice ničia obilie, vlnu, kožušiny ap., zool. Tineida;

možno

I. vetná prísl. s neurč., v min. a bud. so sponou bolo m., bude m. vyj. možnosť uskutočniť pripojený dej, je možné, dá sa: (nebolo) m. o tom hovoriť;
m. povedať, že ...

II. čast. i možnože pravdepodobne, asi, azda, hádam, môžbyť: m. už odišiel;
prídeš? m.

možnosť -i ž.

1. okolnosti, situácia, v kt. je niečo možné, uskutočniteľné; príležitosť: pracovné, finančné m-i;
m. cestovať;
získať m-i na štúdium

2. možný prípad, eventualita: využiť poslednú m.;
je tu m. požiaru

3. obyč. mn. schopnosť: tvorivé m-i umelca

□ mať m.;
dať, poskytnúť m. umožniť

možný príd.

1. kt. sa môže uskutočniť, stať, ktorého jestvovanie sa dá predpokladať, uskutočniteľný, op. nemožný: jediný m. spôsob;
urobiť všetko m-é;
to nie je m-é

2. prípadný, eventuálny: vylúčiť m-é omyly;
predísť m-mu nešťastiu

neznámo -a s. v spoj. do n-a, z n-a niečo neznáme a vzdialené: dívať sa do n-a, vynoriť sa z n-a

● → skok do n-a

obkročmo prísl. s rozkročenými nohami: o. si sadnúť na stoličku

pižmo -a s. voňavý výlučok zo žliaz niekt. cicavcov použ. vo voňavkárstve: p. z bobra;

prednožmo prísl. tel. v prednožení, s prednožením: pokrčiť p.

pripažmo prísl. tel. s pripaženými rukami

rozkročmo prísl. s rozkročenými nohami, rozkročene: stáť, sedieť r.

roznožmo prísl. tel. s roznožením: preskok r.

únožmo prísl. tel. s unožením: met ú.

upažmo prísl. tel. s upažením; v upažení: skrčiť u.

veľmož -a m. príslušník vys. šľachty, magnát: v. Matúš Čák Trenčiansky;

veľmožský príd.: v. rod

výmoľ -a m. (vodou) vymleté miesto: hlboký v., v-e na ceste;

výmoľový príd.

zámoček² -čka m. zdrob.

zámočníčka -y -čok ž.;

zámočnícky príd. i prísl.: z-a dielňa;

zámočníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. zámočnícke remeslo: umelecké z.

2. zámočnícka dielňa

zámočník -a mn. -ci m. odborník vo výrobe, montovaní a oprave železných predmetov: strojný z.;

zámožne prísl.;

zámožnosť -i ž.

zámožný príd. majetný, bohatý: z-é vrstvy;

znožmo prísl. tel. so znožením: sed z.