Význam slova "mies" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

miešač -a m. živ. kto mieša: film. m. zvuku mixér;

miešač -a mn. -e m. neživ. miešací stroj, mixér (význ. 1, 3)

miešací príd. určený na miešanie: m. stroj, bubon

miešačka -y -čiek ž.

1. osoba, kt. niečo mieša

2. miešací stroj: m. betónu, mechanická m.

miešanec -nca m. jedinec vzniknutý miešaním plemien; kríženec, bastard

miešanina -y -nín ž.

1. čo vzniklo zmiešaním, zmes: m. medi a cínu, m. osiva, hlasov

2. trocha pejor. niečo nesúrodo spojené: m. jazykov, m. jedla

miešanka -y -niek ž.

1. k miešanec

2. poľnohosp. miešanina kŕmnych rastlín: ozimné, trávne m-y

miešaný príd.

1. zhotovený, vzniknutý miešaním (význ. 2): m-é hnojivá;
hud. m. zbor z muž. a žen. hlasov;
šport. m-á štvorhra (v tenise);
mat. m-é čísla

2. rôznorodý, pestrý: m-á strava, m-é obecenstvo

miešať -a nedok.

1. krúživo (niečím) pohybovať v tekutej al. sypkej látke: m. (lyžičkou) kávu

2. spájať rozlič. prvky tak, že utvoria zmes: m. maslo s cukrom;
m. čaj s rumom;
m. nápoje pripravovať z rozlič. materiálu;
m. farby

3. nesúrodo spájať, pliesť: m. jazyky

4. meniť poradie, premiešavať: m. karty

5. zapletať (význ. 5), zaťahovať: nechcem ťa do toho m.

// miešať sa

1. zasahovať, starieť sa, pliesť sa: m. sa do rozhovoru;
nem-aj sa medzi nás! expr. m. sa do niečoho ako varecha

2. navzájom sa prestupovať, zlievať sa: do hudby sa m-l krik, vône sa m-li

miesič -a m. živ. kto miesi: m. chleba;

miesič -a mn. -e m. neživ. miesiaci stroj

miesička -y -čiek ž.;

miesiť -i nedok. kruhovitými pohybmi preskupovať nejakú hmotu; tak pripravovať: m. hlinu, m. cesto na rezance;
m. chlieb

// miesiť sa

1. zabárať sa do niečoho (pri práci, pohybe ap.); brodiť sa: m. sa v blate

2. expr. pohybovať sa v množstve; tlačiť sa, tiesniť sa: ľudia sa m-li na námestí

3. expr. vrtieť sa, hniezdiť sa: m. sa na posteli

miesiželezo -a mn. -ovia m. expr. (podľa rozpráv. postavy) silák

miešok -ška m. zdrob. k 1: anat. vlasový m.;
zool. jedový m.

miesť metie metú nedok. hádzať, vrhať, metať: vietor m-ie sneh (na cestu);
neos. (vonku) m-ie je metelica

● → nová metla dobre m-ie

miestami prísl. na niekt. miestach, niekde, kde-tu: vlasy m. šedivé

miestečko [-ťe-], miestočko -a -čiek s. zdrob.

● → teplé m.

miestenka -y -niek ž. poukážka na miesto v dopr. prostriedku: rezervovať si m-u;

miestenkový príd.: m. vozeň

miestne prísl. k 1, 2: m. obmedziť;
m. umŕtviť;

miestnosť -i ž. stenami ohraničený priestor v budove: spoločenské, obchodné m-i;

miestnôstka -y -tok ž. zdrob.

miestny príd. k 1 – 3: m. dážď, m-e pomery;
m-a bolesť;
m. zvyk;
m. úrad;
(prv) m. národný výbor, skr. MNV;
lingv. m-e mená;

miesto²

I. predl. s G namiesto: m. vody pije víno;
prišiel m. mňa

II. miesto toho, aby; miesto aby spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah: m. toho, aby pracoval, odcestoval;
m. aby sa učil, išiel do kina

miesto¹ -a miest s.

1. vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; priestor, na ktorý sa poukazuje al. kt. je ináč určený: chránené m. v hore, m. stretnutia;
m. na sedenie;
dať veci na m.;
lingv. príslovka m-a

2. vymedzený priestor ako časť celku: opraviť m. v článku;
poškodené m. na nábytku

3. mesto, obec al. osada: m. narodenia, kúpeľné m.

4. umiestnenie (v poradí): skončiť na 3. m-e;
desatinné m.

5. postavenie v zamestnaní, funkcia; zamestnanie: mať zodpovedné m.;
hľadať si m., byť bez m-a

6. obyč. mn. hovor. inštancia: odvolať sa na vyššie m-a;

miestodržiteľ -a mn. -lia m. zástupca, námestník panovníka v závislej krajine;

miestodržiteľský príd.

miestopis -u m. geogr. opis ľudských sídlisk; topografia;

miestopisný príd.: m-á kniha

miestoprísažne prísl.

miestoprísažný príd. práv. zastupujúci prísahu: m-é vyhlásenie;