Význam slova "mŕ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mráčik -a/-čka m. zdrob. k 1, 2: nikde ani m-a;

mračiť nedok. mraštiť, vraštiť, chmúriť: m. čelo, tvár

// mračiť sa

1. oblačiť sa, chmáriť sa, chmúriť sa, zaťahovať sa: obloha sa m-í;
neos. m-í sa

2. tváriť sa nevľúdne, chmúriť sa, zazerať: stále sa (na nás) m-í

mračno¹ -a -čien s.

1. (veľký) tmavý oblak, mrak, chmára: búrkové, ťažké, olovené m.;
prietrž m-n;
m-á sa zbierajú i pren. hrozí niečo zlé;
je pod m-om zamračené

2. čo pripomína mračno, oblak: m. komárov roj;
m. prachu

● z toho m-a nebude dážď neuskutoční sa to (obyč. niečo zlé)

mračno², mračne prísl. i vetná prísl. k 1: je m.;
m. sa tváriť

mračný príd.

1. zamračený (význ. 1), zachmúrený, zatiahnutý: m. deň

2. zamračený (význ. 2), zachmúrený, chmúrny, nevľúdny: m. pohľad;

mrak -u m.

1. mračno, chmára: čierny m., nebo zatiahnuté m-mi;
bolo pod m-om zamračené;

2. čo pripomína mrak: m. dymu

3. zried. súmrak, mrk: vracať sa domov na m-u;

mrákava -y -kav ž. súvislé ťažké mračná: od hôr sa ženie m.

mrakodrap -u m. budova s veľkým počtom poschodí: tridsaťposchodový m.

mrákota -y -kot ž. obyč. mn. stav začínajúceho sa bezvedomia, mdloby: idú naňho, obchádzajú ho m-y, prebrať sa z m-ot

● robiť ako v m-ách v zmyslovom otupení;

mrákotný príd.: m. stav

mramor -u m. kryštalická vápencová hornina rozlič. farieb použ. v staviteľstve a sochárstve: biely, leštený, kararský, umelý m.;
obložiť m-om;
chladný ako m.;

mramorový príd.: m. stĺp;
m-á tvár a) chladná, nehybná b) hladká, biela

mraštiť mrašť/-i! nedok. sťahovať do vrások, vraštiť, mŕštiť: m. čelo, tvár

// mraštiť sa sťahovať tvár do vrások, vraštiť sa, mŕštiť sa: m. sa od hnusu

mraučať -í -ia nedok. (o mačke) vydávať zvuky podobné slabike mrau, mňaučať;

dok. mrauknúť -e -ú -kol: pren. expr. ani nem-i o tom! nemukni

mrav -u m.

1. obyč. mn. spôsob správania, konania: dobré, voľné, prísne m-y

2. zastaráv. obyčaj, zvyk: podľa rodinného m-u

● iný kraj, iný m.

mravček -a mn. N a A -y m. zdrob. obyč. expr.

mravčenie -ia s. lek. drobné pichanie v tele

mravčí príd.: chem. kyselina m-ia;

mravec -vca mn. N a A -e m. drobný hmyz žijúci v organizovaných spoločenstvách (mraveniskách);
zool. mravce Formicoidea: mrviť sa, hmýriť sa ako m-e;
je ich ako m-ov veľa;
akoby mi m-e lozili po nohe stŕpla mi noha;

mravenisko -a -nísk s. (kopcovitá) stavba mravčieho spoločenstva: rozkopané m.;
je tu ako v m-u rušno, čulo;

mravne prísl.: m. žiť, m. silný

mravnosť -i ž. morálka, etika: pestovať m., ohrozovať, urážať m.;
otázky m-i;

mravnostný príd.: m. delikt morálny

mravný príd.

1. vyhovujúci požiadavkám mravnosti: m. človek, m. čin

2. týkajúci sa morálky, morálny: m-é zásady, m-á výchova

3. týkajúci sa duchovného, psychického života, op. materiálny, hmotný: m-á sila, m-á kríza;

mravopočestne prísl.;

mravopočestnosť -i ž. dobré mravy, mravnosť: priestupok proti m-i

mravopočestný príd. kniž. vyznačujúci sa mravnosťou, mravný;

mravoučne prísl.;

mravoučnosť -i ž.

mravoučný príd. poúčajúci o mravnosti: m-á knižka;

mravouka -y ž. učenie o mravnosti; morálka, etika: kresťanská m.

mráz mrazu m.

1. teplota, pri kt. mrzne voda, al. od nej nižšia: prízemný, tuhý m.;
udreli m-y;
m. spálil, ošľahol kvety;
fyz. bod m-u 0 °C;

2. mrazivý pocit na tele: prebehol mu m. po chrbte, po tele (od strachu, vzrušenia) i fraz.

3. srieň, inovať: na pole padol m.

● expr. → príde na psa m.;
m. žihľavu nespáli silnému, zlému nič neuškodí;

mrazený príd. upravený mrazením (na konzervovanie): m-á zelenina, m-é výrobky

mraziaci príd. určený na mrazenie: m. pult

mraziar -a m. pracovník v mraziarenstve;

mraziareň -rne ž. závod, miestnosť na výr., príp. úschovu mrazených potravín;

mraziarenský príd.: m-é zariadenie, m. pult

mraziarenský, mraziarsky príd.: m. priemysel

mraziarenstvo, mraziarstvo -a s. odvetvie zamerané na konzervovanie potravín mrazením;

mrázik, mrazík -a m. zdrob.: ľahký m.;

mrazisko -a s., v jedn. i m. zvel.

mraziť nedok.

1. ochládzať pod bod mrazu, zmrazovať (na konzervovanie): m. ovocie, mäso

2. vyvolávať pocit chladu, (veľmi) chladiť, studeniť: ostrý vietor nás m-l;
neos. vonku m-í mrzne;
neos. m-í ma (od ľaku, vzrušenia ap.);
m-enie (v chrbte, v tele) pocit chvenia a chladu

mrazivo prísl. i vetná prísl.: m. viať;
m. povedať;
je m.

mrazivý príd.

1. studený ako mráz: m. vzduch, m-á noc

2. spôsobujúci mrazenie: m-é ticho;
m. pohľad, dojem nevľúdny, odmietavý;

mraznička -y -čiek ž. dlhodobá úschovňa zmrazených potravín

mrazový príd.: m-é škody;

mrazuvzdornosť -i ž.

mrazuvzdorný príd. odolávajúci účinkom mrazu: m-é rastliny;

mrcha expr.

I. -y mŕch ž. mrcina, zdochlina;

II. neskl. príd. zlý, mrchavý, nedobrý, planý, mizerný: m. svet, m. život;
hovor. m. choroba padúcnica

● m. → zelina nevyhynie

mrchavo prísl. i vetná prísl.: vonku je m.

mrchavý príd. hovor. expr. zlý, mrcha, nedobrý, planý, mizerný: mať m-ú ženu;
m-á robota;

mrcina -y -cín ž. zdochnuté zviera, zdochlina: páchnuca m.;

mrdať nedok. expr. mykať, potrhávať, pošklbávať: m. plecom, fúzmi;
m. chvostom;

dok. mrdnúť -e -ú -dol

mrena -y mrien ž. sladkovodná kaprovitá ryba s fúzmi, zool. Barbus

mreža -e obyč. mn. ž. priehrada z tyčí vzájomne krížom pospájaných: kovaná, drevená m., obločné m-e

● byť, sedieť za m-mi vo väzení;
dostať sa za m-e do väzenia;

mrežovaný príd. urobený z mreže, na spôsob mreže: m-á ozdoba

mrežový príd.: m. plot;

mrhať nedok. márniť, plytvať: m. čas, m. talentom, m-nie silami, síl

mrholiť -í nedok. neos. drobno pršať, popŕchať: drobný dážď m-í;
vytrvalé m-enie;
neos. m-í

mrieť -ie -ú nedok.

1. umierať, zomierať, hynúť: denne mrie veľa ľudí;
m. hladom, od hladu;
m. za slobodu

2. expr. trápiť sa, umárať sa, zmierať: m. od strachu, strachom

3. expr. veľmi túžiť, zmierať: m. za deťmi;
m. za dobrým jedlom

● (je mu) ani → žiť, ani m.

mriežka -y -žok ž.

1. obyč. mn. zdrob. k mreža

2. niečo podobné malej mreži: m. na koláči;
m. na šatách (druh výšivky);
elektrotech. elektróda medzi anódou a katódou;
fyz. pravidelné usporiadanie atómov, iónov al. molekúl;

mriežkovaný príd. urobený z mriežok, na spôsob mriežky: m-é pančuchy

mriežkovať nedok. zried. štopkať: m. pančuchy

mriežkový príd.: m-é okno, m. koláč, m-á výšivka;
m-é napätie

mrk -u m. mrkanie, súmrak: vrátiť sa na m-u

● od → svitu do m-u

mrkať¹, mrkať sa nedok. neos. stmievať sa, zmrákať sa, zvečerievať sa: už (sa) m-lo, keď odišiel;
bolo na m-ní;

mrkať² nedok. žmurkať (význ. 1, 2): m. očami;
m. na seba;
je nervózny, stále m-á;

dok. mrknúť¹ -e

1. k mrkať¹

2. zatmieť sa v očiach: m-lo mu v očiach

dok. mrknúť² -e -ú -kol

1. k mrkať²: m. okom (na dievča)

2. expr. i mrknúť sa (letmo) pozrieť: choď sa m. na dieťa, m. (sa) do knihy

● ani (okom) nem-l nepohol sa, zachoval pokoj

mrkva -y -kiev ž. zelenina pestovaná pre oranžovočervený koreň, bot. Daucus;

mrkvička -y -čiek ž. zdrob.

● expr. → strúhať m-u

mrkvový príd.: m-á šťava;

mrľa -e -í/mŕľ ž. hlísta cudzopasiaca v ľudskom čreve, zool. Oxyuris

● expr. m-e ho žerú je netrpezlivý; nepostojí

mrmlať -e -ú nedok.

1. vydávať hlboké tlmené zvuky, mumlať: medveď m-e;
m-nie hromu, basy;

2. expr. hundrať, šomrať, reptať, brblať: m. na všetko;
ľudia nesúhlasne m-li

mrmloš -a m. expr. kto mrmle; hundroš, šomroš: medveď m.;
nespokojný m.

mrmot, mrmlot -u m. expr. mrmlanie: m. vody;
m. davu

mrnčať -í -ia nedok. expr.

1. vydávať plačlivé zvuky, poplakávať, fňukať: dieťa m-í

2. vydávať slabé nezrozumiteľné zvuky, mrnkať: spokojne m.;
m. si popod fúzy

mrnkať nedok. expr. (slabo) mrnčať (význ. 2): dieťa m-á;
m. zo sna;

dok. mrnknúť -e -ú -kol

mrož -a mn. N a A -e m. morský cicavec s hrubými fúzmi a veľkými klami, zool. Odobenus;

mroží príd.: m-ie fúzy i pren. expr. ovisnuté

mršina -y -šín ž. expr. naničhodné, staré, chudé ap. zviera (obyč. kôň), mrcina;

mršinka -y -niek ž. zdrob. expr.

mŕštiť -i nedok. mraštiť, vraštiť, krčiť: m. tvár;
m. čelom

// mŕštiť sa: m. sa od hnusu

mŕtva ž. nebohá

● o m-ch (sa má hovoriť) len dobre;
bibl. vstať z m-ch vrátiť sa zo stavu mŕtvych do života;
expr. zobudil by aj m-ho robí veľký hluk

mŕtvica -e -vic ž. porážka (význ. 2): mozgová m.;
ranila ho m.

mŕtvina -y -vin ž. vrstva neúrodnej pôdy

mŕtvo prísl. i vetná prísl.: m. hľadieť;
všade bolo m.;

mŕtvola -y -vol ž. mŕtve (ľudské) telo: previezť m-u;
bledý ako m.

● expr.: ísť cez m-y konať bezohľadne;
→ živá m.;
iba cez moju m-u nedopustím, aby sa to stalo;
kopať do m-y ponižovať, znevažovať už porazeného;

mŕtvolka -y -liek ž.

1. zdrob. k mŕtvola

2. expr. niečo podobné mŕtvole

mŕtvolne prísl.: m. bledý;

mŕtvolný príd.: m. zápach, jed;
m-á bledosť podobná mŕtvole;

mŕtvosť -i ž.

II. mŕtvy m. zomretý človek, nebohý: spomienka na m-ch;

mŕtvota -y ž. kniž. mŕtvosť

mŕtvy

I. príd.

1. kt. nežije, zomretý (obyč. človek), op. živý: m-e dieťa;
ostať na mieste m.;
m-e zviera zhynuté;
m-a hmotnosť, váha zabitého zvieraťa

2. kt. je bez pohybu, ruchu, nehybný; nečinný: m-e rameno rieky;
m-a planéta vyhasnutá;

3. neužitočný, prázdny, neplodný: m-e slová, m-a forma;
m-a pôda mŕtvina

● byť pre niekoho m. byť zavrhnutý;
pridŕžať sa m-ej litery postupovať netvorivo;
uviaznuť, ostať na m-om bode nemôcť pokračovať;
robiť m-ho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti, nereagovať na niečo;

mručať -í -ia nedok.

1. (o zvieratách) vydávať hlboký tlmený zvuk; mrmlať: medveď, lev m-í;

2. (o ľuďoch) vydávať súvislý neartikulovaný tón; hmkať

mrva -y mŕv ž. pomrvené seno al. iné suché rastliny: ďatelinová, senná m.

mrvanec -nca obyč. mn. mrvance -ov m. jedlo z kúskov vareného cesta: m-e s mliekom

mrvenica -e ž.

1. polievka s mrvancami; mrvance

2. expr. tlačenica, trma-vrma, zmätok: strhla sa m.;

mrvenička -y -čiek ž. zdrob. expr.

mrviť nedok.

1. trením (v rukách) rozdrobovať na malé kúsky, drobiť: m. suchú trávu, m. v dlani klas

2. trieť, mädliť, žmoliť: m. (v prstoch) zásterku, tabak

3. robiť drobné pohyby: m. prstami, nohami, perami

4. spôsobovať chvenie, triasť, drviť, lomcovať: zima, strach, triaška ho m-í

// mrviť sa

1. rozpadávať sa na drobné kúsky, drobiť sa: chlieb, skala sa m-í

2. hovor. hniezdiť sa, vrtieť sa, mechriť sa: m. sa v kresle, dieťa sa m-í v perinke

3. hmýriť sa, hemžiť sa: mravce, chrobáky sa m-ia;
expr. ľudia sa m-ia motajú (v tlačenici)

4. expr. prehrabávať sa, hrabať sa: m. sa v zásuvke

mrzáčik -a/-čka mn. -ovia m. zdrob. zjemn.

mrzačiť nedok. robiť mrzákom, kaličiť: m-enie detí;
m. si nohy;

mrzáčka -y -čok ž.;

mrzácky príd.;

mrzáctvo -a s.;

mrzák -a mn. -ci m. človek s trvalou teles. chybou, kalika: byť m. na nohy;

mrzieť -í -ia iba 3. os. nedok. vzbudzovať pocit nepríjemnosti, nespokojnosti al. zlosti: hádka ho m-la;
m-í ma, že musím čakať;
m-í ma to ľutujem;

opak. mrzievať -a

// mrzieť sa pociťovať nespokojnosť, mrzutosť; hnevať sa, zlostiť sa: m. sa na deti, na seba, na neporiadok;

opak. mrzievať sa

mrzko prísl. i vetná prísl.: m. hovoriť;
vonku je m.;

mrzkosť -i ž.

mrzký príd.

1. škaredý, nepekný, špatný, ošklivý: m-á vec, m. pohľad, m-é počasie

2. zlý (význ. 1), podlý, (ne)hanebný: m. čin, m-é klebety;

mrznúť -e -ú -zol nedok.

1. tuhnúť od mrazu: voda, sneh m-e;
neos.: m-e je mráz;
expr. m-e, len tak treští

2. trpieť zimou, krehnúť: m-l a nespal;
m-e mu nos;
zver m-e hynie od mrazu

● → krv mu m-e v žilách

mrzuto, mrzute prísl.;

mrzutosť -i ž.: prejaviť m.;
spôsobiť m. nepríjemnosť

mrzutý príd.

1. kt. má, prejavuje zlú náladu, neprívetivý, nevľúdny, namrzený: byť m.;
m. výraz

2. spôsobujúci nepríjemnosť, nepríjemný: m-á vec;

Abrahám -a m. bibl. meno starozákonného patriarchu

● odišiel k A-ovi (expr. morky pásť), už je v lone A-ovom zomrel