Význam slova "luď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ľud -u m.

1. najširšie vrstvy obyvateľstva (obyč. v protiklade k vládnucej al. bohatej vrstve obyvateľstva): slovenský ľ., dedinský ľ.;
je to človek z ľ-u;
cirk. Boží ľ. spoločenstvo veriacich ľudí, cirkev

2. množstvo ľudí, ľudia: ľ. sa zbieha, prišlo veľa ľ-u

ľudáčka -y -čok ž.;

ľudácky príd. i prísl.: ľ-a orientácia;

ľudáctvo -a s. ľudácka politika

ľudák -a mn. -ci m. člen al. stúpenec býv. Hlinkovej sloven. ľud. strany; člen al. stúpenec ľud. strany vo všeobecnosti, ľudovec;

ľudia -í m.

1. mn. k človek; ľudské bytosti: jednoduchí, mladí, cudzí ľ., zástup ľ-í

2. (vo funkcii všeob. podmetu) mnohí, všetci, niektorí: ľ. vravia, rozprávajú

3. expr. (v oslovení, zvolaní) vy (všetci): ľ., pomoc! ľ. (moji, dobrí, boží)!

● ľ-í ako maku veľa;
chodiť medzi ľ-í a) do spoločnosti b) neizolovať sa;
byť ľ-om na očiach byť predmetom pozornosti;
všetci sme ľ., sme len ľ. v podstate sme všetci rovnakí (v chybách, vlastnostiach ap.);
nešťastie nechodí po horách, ale po ľ-och

ľudkovia -kov m. expr. ľudia: ľ. (moji, dobrí, boží)! v oslovení, zvolaní;
často iron. (boli tam) všelijakí ľ. prostí, bezvýznamní ľudia

ľudnatosť -i ž.

ľudnatý príd. husto obývaný; zaľudnený: ľ-á oblasť;
ľ-á ulica;

ľudojed -a m. ľudožrút, kanibal;

ľudojedstvo -a s.

ľudomil -a mn. -ovia m. kniž. ľudomilný človek, dobrodinec: lekár ľ.;

ľudomilka -y -liek ž.;

ľudomilnosť -i ž. filantropia

ľudomilný príd. prejavujúci starostlivosť o dobro ľudí; svedčiaci o tom: ľ. človek;
ľ-á činnosť;

ľudomilský príd.;

ľudomilstvo -a s.

ľudoop -a mn. N a A -y m. ľudoopica

ľudoopica -e -píc ž. zool. opica vývinovo najbližšia človekovi (orangutan, gorila, šimpanz)

ľudoprázdny príd. v kt. nie sú ľudia; neobývaný: ľ-e ulice

ľudovec -vca m. publ. člen ľudovej strany (napr. v Rakúsku)

ľudovláda -y -lád ž. vláda ľudu, demokracia

ľudovo prísl.: ako sa ľ. hovorí;

ľudovodemokratický príd. vzťahujúci sa na tzv. ľud. demokraciu: ľ. štát, ľ-é zriadenie

ľudovosť -i ž.

ľudovoumelecký príd. týkajúci sa ľud. umenia, majúci znaky ľud. umenia: ľ-á výroba

ľudový príd.

1. týkajúci sa ľudu: ľ. odpor, ľ-é hlasovanie;
ľ-é zhromaždenia na námestiach;
v rozlič. názvoch: Ľ -á banka;
ľ-á škola (prv);
ľ-á strana

2. vlastný ľudu, pochádzajúci z ľudu; určený ľudu: ľ-á tvorivosť, pieseň, múdrosť, hudba;
ľ-á slávnosť;

ľudovýchova -y ž. osvetová výchova širokej verejnosti: zdravotnícka ľ.;

ľudovýchovný príd.: ľ-á činnosť, ľ. pracovník

ľudožrút -a m. kto je (aj) ľudské mäso, najmä z rituálnych dôvodov, kanibal: kmeň ľ-ov;

ľudožrútsky príd. i prísl.;

ľudožrútstvo -a s.

ľudskosť -i ž.

ľudský príd.

1. súvisiaci s človekom, s ľuďmi; spoločný ľuďom: ľ-é telo, pokolenie, ľ-á bytosť;
ľ-é práva

2. vyznačujúci sa citom pre ľudí, humánny: byť k niekomu ľ.

● to je nad ľ-é sily viac, ako sa dá zniesť;
to je pod ľ-ú dôstojnosť nedôstojné človeka;
ľ-é jazyky ohovárači;
mýliť sa je ľ-é;

ľudsky prísl.;

ľudstvo -a s. hromad.

1. súhrn ľudí, ľudské pokolenie, človečenstvo: vývin, dejiny ľ-a

2. hovor. dav ľudí, ľudia: nahrnulo sa tam ľ-a

luhový, lužný príd.: l-ný les v zaplavovaných oblastiach

luštenina, správ. strukovina

lužickosrbský príd. týkajúci sa Lužických Srbov: l. jazyk

výlučne čast. obmedzuje, zužuje platnosť výrazu, iba, len: vychovávala ho v. matka

výlučnosť -i ž.

výlučný príd.

1. patriaci iba jednej osobe, skupine, výhradný: v-é právo

2. odlišujúci sa od bežného, mimoriadny, exkluzívny: v-é postavenie, prostredie;

výlučok -čku m. sekrét: v-y slinných, potných žliaz